znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I.ÚS 156/05-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. K., bytom P., zastúpeného advokátom JUDr. P. Z., P., vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 3 a čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom V. z. p. B. pod sp. zn. 2124/02/a, resp. sp. zn. 2002/9861-OP/1703-235A a sp. zn. 2124/02/c, resp. sp. zn. 2002/9861-OP/1703-235B a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júla 2005 doručená sťažnosť Ing. M. K., bytom P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. P. Z., P., vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 3 a čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom V. z. p. B. (ďalej len „poisťovňa“) pod sp.   zn.   2124/02/a,   resp. sp. zn.   2002/9861-OP/1703-235A   a   sp.   zn.   2124/02/c, resp. sp. zn. 2002/9861-OP/1703-235B.

Z   podanej   sťažnosti   vyplýva,   že   hoci   sťažovateľ   sa   nestal   poistencom poisťovne, a preto ani nemal povinnosť platiť poistné zdravotného poistenia, platobnými výmermi pobočky poisťovne v P. sp. zn. 2124/02/a a sp. zn. 2124/02/c zo 6. mája 2002 bol zaviazaný   zaplatiť   jednak   dlžné   poistné   zdravotného   poistenia   vo   výške 9 466 Sk a jednak poplatok   z   omeškania   vo   výške   128   646   Sk.   Na   základe odvolania sťažovateľa rozhodnutiami   poisťovne   sp.   zn.   2002/9861-OP/1703-235A a sp. zn.   2002/9861-OP/1703-235B   z   10.   septembra   2002   boli   oba   platobné   výmery potvrdené. Následnými rozsudkami Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 S 185/2003-19 z 11. septembra 2003 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len   „najvyšší   súd“)   sp   zn.   1   Sž-o-KS 87/2004   z   28.   februára   2005   bola   žaloba sťažovateľa na preskúmanie právoplatných rozhodnutí poisťovne zamietnutá.

Sťažovateľ požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil vyššie uvedené porušenia základných práv poisťovňou, a to jednak tým, že neumožnila sťažovateľovi hradiť si náklady na ochranu zdravia samému bez účasti poisťovne, ako aj tým, že poisťovňa neoprávnene zhromažďovala údaje o sťažovateľovi a zneužila ich vydaním platobných výmerov. Ďalej sa domáha zrušenia rozhodnutí poisťovne, ako aj rozsudkov krajského súdu a najvyššieho súdu a napokon žiada priznať finančné zadosťučinenie vo výške 2 700 000 Sk.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov   (ďalej len „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným dôvodom   na odmietnutie sťažnosti   ako oneskorene podanej   (§ 25   ods.   2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu nie je daná jeho právomoc na konanie a rozhodnutie o sťažnosti. Okrem toho treba sťažnosť považovať aj za oneskorene podanú.

Sťažnosť smeruje voči rozhodnutiam poisťovne. Nie je v právomoci ústavného súdu tieto   rozhodnutia   preskúmavať,   lebo   právomoc   ústavného   súdu   poskytovať   ochranu základným právam a slobodám je v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy iba subsidiárna a je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje všeobecný súd. Vzhľadom na to, že proti rozhodnutiam poisťovne bola prípustná žaloba v zmysle § 247 a nasl. Občianskeho súdneho   poriadku   na   všeobecnom   súde,   právomoc   poskytnúť   ochranu   prináležala všeobecnému súdu. Sťažovateľ takúto žalobu aj podal, bol však neúspešný.

Vzhľadom na skutočnosť, že druhostupňové rozhodnutia poisťovne boli vydané ešte 10.   septembra   2002,   je   sťažnosť   aj   oneskorene   podaná,   lebo   vo   vzťahu   voči   týmto rozhodnutiam   by   musela   byť   podaná   v   dvojmesačnej   zákonnej   lehote   počítanej   od právoplatnosti týchto rozhodnutí.

Napokon ústavný súd poznamenáva, že situácia by bola odlišná, keby bol sťažovateľ označil za porušovateľa označených základných práv najvyšší súd. V takomto prípade by neboli pochybnosti ani o právomoci ústavného súdu, ale pravdepodobne ani o dodržaní zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z uvedeného dôvodu odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2005