znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 155/2013-17

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   marca   2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej JUDr. B. F., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   a práva podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd   postupom   a uznesením   Krajského   súdu   v Žiline   sp.   zn.   21   CoE   131/2012 z 5. septembra 2012 v spojení s postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 290/2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a   z dôvodu neprípustnosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra 2012 doručená sťažnosť (vedená pod sp. zn. Rvp 14699/2012) obchodnej spoločnosti P, s. r. o.,   B. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách   aj „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský   súd“)   sp.   zn.   21   CoE   131/2012   z 5.   septembra   2012   (ďalej   aj   „napadnuté rozhodnutie   krajského   súdu“)   v spojení   s postupom   Okresného   súdu   Čadca   (ďalej   len „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   Er   290/2003   a jeho   uznesením   z 8. novembra 2011 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“).

2. Zo spisového materiálu vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 14477/2012 (ústavná sťažnosť   bola   ústavnému   súdu   doručená   6.   decembra   2012)   ústavný   súd   zistil,   že sťažovateľka aj v tejto veci namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru a práva podľa čl.   1   dodatkového   protokolu   napadnutým   uznesením   okresného   súdu   a jemu predchádzajúcim postupom, ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom a napadnutým   rozhodnutím   krajského   súdu,   teda   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn. 21 CoE 131/2012 z 5. septembra 2012. O tejto podanej sťažnosti po jej spojení na spoločné konanie bolo rozhodnuté uznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 80/2013-13 zo 6. februára 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21. februára 2013.

3. Z obidvoch sťažností vo vzťahu k postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp.   zn.   6   Er   290/2003,   ako   aj   z   uznesenia   krajského   súdu   sp.   zn.   21   CoE   131/2012 z 5. septembra 2012 vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá   inter   alia   poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov.   Sťažovateľka   poskytla na základe zmluvy o úvere uzavretej s dlžníkom úver, ktorý bol tento povinný vrátiť podľa podmienok   dojednaných   v úverovej   zmluve.   Na   zabezpečenie   úveru   bolo   účastníkmi zmluvného   vzťahu   priamo   v zmluve   dohodnuté,   že   v prípade,   ak dlžník   neplní   svoje povinnosti,   je   možné   okrem   iného   podpísať   notársku   zápisnicu   o uznaní   dlhu,   ktorá má povahu   exekučného   titulu.   Táto   zápisnica   bola   exekučným   titulom   na   vykonanie exekúcie. Súdny exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom začal nútený výkon rozhodnutia, t. j. exekúciu. V priebehu exekučného konania okresný súd uzneseniami sp.   zn.   6   Er   290/2003   z 8.   novembra   2011 „vyhlásil   exekúciu   za neprípustnú,   resp.   ju zastavil.“.   Krajský   súd   na   odvolanie   sťažovateľky   napadnutým   rozhodnutím   potvrdil prvostupňové rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne.

4.   V   nadväznosti   na   uvedené   sťažovateľka   v petite   sťažnosti   vedenej   pod sp. zn. Rvp 14699/2012 žiadala, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím okresného súdu, eventuálne napadnutým rozhodnutím krajského súdu,   zruší   napadnuté   rozhodnutie   krajského   súdu   a   prizná   jej   primerané   finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

6.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

7. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol...

8. Ústavný súd v predmetnej veci zistil, že vo vzťahu k sťažovateľkou napadnutým rozhodnutiam   okresného   súdu   a krajského   súdu   už   ústavný   súd   rozhodol,   a to   svojím uznesením č. k. I. ÚS 80/2013-13 zo 6. februára 2013, v ktorom inter alia sťažnosť vedenú pod sp. zn. 14476/2012 odmietol (proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu z dôvodu nedostatku   svojej právomoci   a proti napadnutému rozhodnutiu   krajského súdu   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti). Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21. februára 2013. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd by mal opätovne konať a rozhodovať vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté.

9. Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť odmietol pre jej neprípustnosť [§ 24 písm. a) zákona o ústavnom súde].

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2013