znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 155/04-8Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Gabriela Tanóczkyho, H. P., ktorou namietal porušenie   práva   na   spravodlivé   prejednanie   jeho   záležitosti   zaručeného   v čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3 T 4/02 zo 17. novembra 2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. Gabriela Tanóczkyho   o d m i e t a   ako podanú oneskorene

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. augusta 2004 doručená sťažnosť Mgr. Gabriela Tanóczkyho, H. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie práva na spravodlivé prejednanie jeho záležitosti zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn. 3 T   4/02   zo 17. novembra 2002, ktorý v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 To 11/03 z 19. februára 2003 nadobudol právoplatnosť dňom jeho vyhlásenia, t. j. 19. februára 2003.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol o porušení označeného práva a zrušil rozsudok krajského súdu sp. zn. 3 T 4/02 zo 7. novembra 2002.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ uviedol, že rozsudok krajského súdu sp. zn. 3 T 4/02 zo 7. novembra 2002 „nadobudol   právoplatnosť   rozhodnutím   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky sp. zn. 4 To 11/03 zo dňa 19. februára 2003“ (uvedenú skutočnosť si ústavný súd overil dopytom na krajskom súde 7. septembra 2004).

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   možno   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu.

Sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 20. augusta 2004, teda po uplynutí uvedenej zákonom stanovenej lehoty.

Ústavný   súd   už   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   uviedol,   že   sťažnosť   podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti.

Podstatou   tvrdení   sťažovateľa   o porušení   označeného   práva   sú   skutočnosti,   od ktorých   už   uplynula   lehota   ustanovená   ako   zákonná   podmienka   pre   tento   typ   konania, a preto bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Z týchto dôvodov ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2004