SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 154/2016-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2016predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej ⬛⬛⬛⬛, advokátskakancelária ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vedené pod sp. zn.Rvp 10131/2015 – sp. zn. Rvp 10149/2015 vo veci namietaného porušenia jej základnéhopráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právana spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd rozsudkami Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5 Co 212/2014z 18. februára 2015, sp. zn. 5 Co 165/2014 zo 14. januára 2015, sp. zn. 5 Co 386/2014z 21. januára 2015, sp. zn. 11 Co 85/2014 zo 14. januára 2015, sp. zn. 26 Co 93/2014z 19. marca 2015, sp. zn. 5 Co 392/2014 z 21. januára 2015, sp. zn. 9 Co 665/2014z 25. marca 2015, sp. zn. 1 Co 101/2014 z 21. apríla 2015, sp. zn. 15 Co 123/2014zo 17. marca 2015, sp. zn. 8 Co 1136/2014 z 18. marca 2015, sp. zn. 2 Co 200/2014z 11. marca 2015, sp. zn. 15 Co 118/2014 z 10. marca 2015, sp. zn. 6 Co 509/2014z 25. marca 2015, sp. zn. 8 Co 853/2014 z 5. marca 2015, sp. zn. 8 Co 848/2014z 5. marca 2015, sp. zn. 6 Co 741/2014 z 15. apríla 2015, sp. zn. 2 Co 76/2014z 25. marca 2015, sp. zn. 26 Co 28/2015 z 19. marca 2015 a sp. zn. 26 Co 184/2014z 19. marca 2015 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, vedené pod sp. zn.Rvp 10131/2015 – sp. zn. Rvp 10149/2015s p á j ana spoločné konanie, ktoré budeďalej vedené pod sp. zn. Rvp 10131/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, o d m i e t a ako zjavneneopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 6. júla 2015doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľačl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdnekonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen „dohovor“) rozsudkami Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)sp. zn. 5 Co 212/2014 z 18. februára 2015, sp. zn. 5 Co 165/2014 zo 14. januára 2015,sp. zn. 5 Co 386/2014 z 21. januára 2015, sp. zn. 11 Co 85/2014 zo 14. januára 2015,sp. zn. 26 Co 93/2014 z 19. marca 2015, sp. zn. 5 Co 392/2014 z 21. januára 2015,sp. zn. 9 Co 665/2014 z 25. marca 2015, sp. zn. 1 Co 101/2014 z 21. apríla 2015,sp. zn. 15 Co 123/2014 zo 17. marca 2015, sp. zn. 8 Co 1136/2014 z 18. marca 2015,sp. zn. 2 Co 200/2014 z 11. marca 2015, sp. zn. 15 Co 118/2014 z 10. marca 2015,sp. zn. 6 Co 509/2014 z 25. marca 2015, sp. zn. 8 Co 853/2014 z 5. marca 2015,sp. zn. 8 Co 848/2014 z 5. marca 2015, sp. zn. 6 Co 741/2014 z 15. apríla 2015,sp. zn. 2 Co 76/2014 z 25. marca 2015, sp. zn. 26 Co 28/2015 z 19. marca 2015a sp. zn. 26 Co 184/2014 z 19. marca 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia krajskéhosúdu“).
2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala v procesnompostavení žalobkyne v konaniach vedených pred Okresným súdom Nitra, Okresným súdomTopoľčany a Okresným súdom Nové Zámky (ďalej vo vzťahu k týmto súdom aj „okresnésúdy“), predmetom ktorých bolo rozhodovanie o náhrade majetkovej škody a nemajetkovejujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupomOkresného súdu Levice, Okresného súdu Nitra a Okresného súdu Komárno vedenýmiexekučnými konaniami, ktorý mal byť/bol podľa tvrdení sťažovateľky v rozpore s § 44ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútorocha exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zneníneskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a v ktorých vystupovalav procesnom postavení oprávnenej. Sťažovateľka sa v konaniach vedených pred Okresnýmsúdom Nitra, Okresným súdom Topoľčany a Okresným súdom Nové Zámky (z dôvoduvylúčenia sudcov na Okresnom súde Levice, Okresnom súde Nitra a Okresnom súdeKomárno) domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle podmienokvyplývajúcich zo zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkoneverejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré žalobnénároky tieto okresné súdy vo veci samej zamietli. Krajský súd svojimi napadnutýmirozhodnutiami potvrdil v odvolacom konaní prvostupňové rozhodnutia okresných súdovako vecne správne. V ostatnom podala sťažovateľka ústavné sťažnosti.
3. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv napadnutýmirozhodnutiami krajského súdu, ktoré ďalej zruší a predmetné veci vráti na ďalšie konanie,prizná jej primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.
II.
4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochranyústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.
5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povahaveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle§ 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanieveci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.Rvp 10131/2015 – sp. zn. Rvp 10149/2015 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovúsúvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľkya krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniaccitované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
8. Ústavný súd po preskúmaní predmetu predmetných sťažností týkajúcich sanapadnutých rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, žepoužitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnouargumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd užzaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdovrozhodujúcich o jej žalobných nárokoch podľa zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednostiza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov, v súvislosti s oneskoreným postupom všeobecných súdov pri postupepodľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky,ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré bolipodstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadovpredošlých (a tiež posudzovaných ústavným súdom, pozn.), ústavný súd dospel k záveru, žesťažovateľke sú nepochybne známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch,ako aj vyslovený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďžev rozsahu použitej zásadnej/kľúčovej argumentácie sťažovateľky voči napadnutýmrozhodnutiam krajského súdu sa táto nemení, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvodyodmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavnýsúd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (I. ÚS 369/2014,I. ÚS 373/2014, sp. zn. II. ÚS 458/2014, II. ÚS 503/2015, II. ÚS 504/2015,II. ÚS 506/2015, IV. ÚS 256/2014, IV. ÚS 363/2014,) ktoré skončili odmietnutímrovnakýchsťažnostísťažovateľkyz dôvodovtamuvedených.Ústavnýsúdv posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a pretov podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čohopristúpil k odmietnutiu týchto sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde.
9. Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesnýchnávrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutí krajskéhosúdu a vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania) stratiloopodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
10. V kontexte s už uvedeným ústavný súd už iba dodáva, že právny zástupcasťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí sibyť už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buďna rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom období, alebo na dôvod namietanianeexistujúcich porušení základných práv a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiskačasového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujúpozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vnímalen ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či takýpostup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných alebo etických povinnostíadvokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. marca 2016