znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 154/07-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2007 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl.   46   ods.   1   a   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 14/01 a postupom Krajského súdu v Prešove v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 44/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   I.   K.   K. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2007 doručená sťažnosť I. K. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“),   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Krajského   súdu   v   Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 8 Co 44/2006.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   bol   účastníkom   konania   na   strane navrhovateľa - odvolateľa, ktorý napadol rozhodnutie Okresného súdu Bardejov.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa „Rozsudok pod sp. zn. 8 Co 44/2006, ktorým moje odvolanie   neuznal   a mnou   napadnutý   rozsudok   prvostupňového   súdu   v plnom   rozsahu potvrdil.... Tak napr. nepravdou je to, že ja som vraj svoje tvrdenia podľa súdu v tomto spore   ničím   nepodložil,   pretože   ja   som   mu   už   prv   predložil   hĺbkovú   analýzu   platenia nájomného...  .   V tejto   kauze   pred   Ústavným   súdom   SR   je   treba   podľa   mňa   skúmať v konkrétnej podobe, či k porušeniu mnou označených základných a ľudských práv nedošlo v následovnom:...

-odopretie   mi   práva   byť   osobne   prítomným   na   odvolacom   súde   a pri vyhlásení konečného rozsudku,...

-nevypočutím   mojej   manželky   v tomto   konaní,   ktoré   súd   spája s bezpodielovým spoluvlastníctvom...“

V závere   sťažnosti   sťažovateľ   navrhuje   ústavnému   súdu,   aby   vo   veci   rozhodol následovným nálezom:„1./ Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Bardejove pod č. k. 1C 14/01 a./   flagrantným   porušením   zákonnosti,   ktoré   vyústilo   do   svojvôle   a nezákonných i neústavných   a v súhrne   nespravodlivých   rozsudkov   Krajského   súdu   v Prešove sp. zn. 8C 44/06, zo dňa 19.IV.07 a Okresného súdu v Bardejove pod č. k. 1C 14/01, zo dňa 6.VI.   06, postupom a konaním týchto súdov je v rozpore s ods. 1/, čl. 46 Ústavy SR a ods. 1/, čl. 6 Dohovoru, hlavne preto, že nebola sťažovateľovi daná odpoveď na jeho hlavný argument a dôkaz, ktorým dôvodil a operoval na súdoch počas   celého   konania,   a to   na   hĺbkovú   analýzu   o platení   nájomného   odo   dňa

1.XI.1991, ktorá bola pre vynesenie zákonných rozsudkov rozhodujúca a na ktorú sa zo   strany   vecou   zaoberajúcich   všeobecných   súdov   vyžadovala   v tejto   kauze špecifická odpoveď; b./ nevyporiadaním sa jeho závažnou námietkou a požiadavkou na plnohodnotné dovolanie pred Najvyšším súdom SR odvolacím Krajským súdom v Prešove v jeho rozsudku sp. zn. 8C 44/06, zo dňa 19. IV.07, týmto súdom podľa ods. 1/, čl.46 Ústavy SR a ods. 1/, čl. 6Dohovoru porušené boli c./neumožnením mu byť osobne prítomným na súdnom pojednávaní pred odvolacím súdom a pri   vyhlásení   konečného   rozsudku   dňa   19.   IV.07   pre   porušenie   procesných podmienok konania týmto súdom v zmysle ods. 2/, čl. 48 Ústavy aj nevypočutím jeho manželky v tomto spore.

2./ Priznáva   I.   K.   K.   spravodlivé   fin.   zadosťučinenie   vo   výške   150   tis.   Sk   /slovom stopäťdesiattisíckorúnsl./, ktoré sú mu povinné spoločne a nerozdielne Okr. súd vo Bardejove v sume 50 tis. Sk a Kr. súd v Prešove v sume 100 tis. Sk uhradiť do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia. 3./ Ukladá Kr. súdu v Prešove a Okr. súdu vo Svidníku spoločne a nerozdielne uhradiť trovy tohto súdneho konania na označený účet práv. zástupcu sťažovateľa do 15-tich dní od právoplatnosti tohto súdneho rozhodn.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma jej zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ako aj prípadné dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne   neopodstatnené   alebo   podané   oneskorene   môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods. l zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podanie zo 16. júla 2007 označené ako „Návrh na...“ ústavný súd nepovažuje za účinný prostriedok nápravy postupu všeobecného súdu.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných   súdov,   ale podľa   čl.   124   ústavy   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy,   ak   o ochrane   týchto   práv   a slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Pri   uplatňovaní   tejto právomoci ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať   všeobecné   súdy,   ktorým   predovšetkým   prislúcha   interpretácia   a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie   a aplikácie   s ústavou   alebo   medzinárodnou   zmluvou   o ľudských   právach a základných slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy   o namietaných   porušeniach   ústavou   alebo   príslušnou   medzinárodnou   zmluvou garantovaných   práv   a slobôd   je   daná   v prípade,   že   je   vylúčená   právomoc   všeobecných súdov,   alebo   v prípade,   že   účinky   výkonu   tejto   právomoci   všeobecným   súdom   nie   sú zlučiteľné   so   súvisiacou   ústavnou   úpravou   alebo   úpravou   v príslušnej   medzinárodnej zmluve (I. ÚS 225/03).

Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho označených základných práv rozsudkom krajského súdu vydaného v konaní pod sp. zn. 8 Co 44/2006 (proti ktorému bolo inak   prípustné   dovolanie   z dôvodov   uvedených   v tejto   sťažnosti),   v danej   veci   nebola vylúčená právomoc všeobecných súdov.

Sťažovateľ sa teda ochrany svojich práv mal domáhať v dovolacom konaní (§ 236 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku) pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Najvyšší súd bol teda súdom, ktorý by bol rozhodoval o ochrane práv a slobôd sťažovateľa, porušenie ktorých namietal v sťažnosti podanej ústavnému súdu.

Právomoc   najvyššieho   súdu   preskúmať   rozsudok   odvolacieho   súdu   v spojení s rozsudkom okresného súdu, vylučuje právomoc ústavného súdu vo vzťahu k rozhodnutiu krajského súdu v tejto veci. Aj v prípade zamietnutia dovolania sťažovateľa (podľa § 243b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) by vzhľadom na právomoc ústavného súdu podľa čl. 127   ods. 1   ústavy   do   úvahy   prichádzalo   len   preskúmanie   zlučiteľnosti   účinkov   výkonu právomoci najvyššieho súdu s označenými článkami ústavy v súvislosti s jeho rozhodnutím o dovolaní (obdobne III. ÚS 123/04).

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie je prípustná   pre   nevyčerpanie   dostupných   a účinných   právnych   prostriedkov   ochrany základných práv a slobôd v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, a preto ju odmietol ako neprípustnú.

Vzhľadom   na   zjavne   bezúspešné   uplatňovanie   ochrany   základného   práva prostredníctvom tejto sťažnosti sa ústavný súd nezaoberal ďalšími nedostatkami podania vrátane otázky právneho zastúpenia sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 23. augusta 2007