znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 154/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť GOLDENPLANT, v. o. s., so sídlom, Cintorínska 13, Želovce, zastúpenej Ing. P. Š., vo veci   porušenia základných práv zaručených v čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom pred Okresným súdom vo Veľkom Krtíši pod sp. zn. 7 Cb 21/00 a v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 41 Cob 162/00 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť GOLDENPLANT, v. o. s., o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. augusta 2002 doručená sťažnosť GOLDENPLANT, v. o. s., so sídlom, Cintorínska 13, Želovce (ďalej len „sťažovateľka“),   zastúpenej štatutárnym orgánom Ing. P. Š., ktorou namietala porušenie základných práv zaručených v čl. 20 a čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši (ďalej aj „okresný súd“) pod sp. zn. 7 Cb 21/00 a v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) pod sp. zn. 41 Cob 162/00.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala, že okresný súd a krajský súd v konaní o náhradu škody „nepostupovali podľa citovaných článkov ústavy a dohovoru. Nechránili majetok sťažovateľky, v konaní nepostupovali v zmysle platných zákonov a tým porušili právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie“. Zástupkyňa sťažovateľky k predmetnej sťažnosti pripojila aj rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 28. júna 2000 č. k. 7 Cb 21/00-85 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. novembra 2000 sp. zn 41 Cob 162/00, ktoré podľa zistenia ústavného súdu nadobudli právoplatnosť 16. januára 2001.Po prijatí predmetnej sťažnosti na ďalšie konanie zástupkyňa sťažovateľky navrhla vydať nasledovný nález:

„Okresný súd vo Veľkom Krtíši v konaní vo veci vedenej pod spis. zn. 7 Cb 21/00 a Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vo veci vedenej pod spis. zn. 41 Cob 162/00 porušili právo spoločnosti GOLDENPLANT v. o. s. na ochranu majetku zaručené v čl. 20 Ústavy SR, právo na nezávislý a nestranný súd zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd ruší rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 41 Cob 162/00 a vracia vec na ďalšie konanie.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,-Sk.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľka namietala postup a rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 28. júna 2000 č. k. 7 Cb 21/00–85, postup a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. novembra 2000 sp. zn. 41 Cob 162/00, ktoré nadobudli právoplatnosť 16. januára 2001.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti   na   konanie   pred   ústavným   súdom   podľa   čl.   127   ústavy   je   podanie   sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Predmetná   sťažnosť   bola   ústavnému   súdu   doručená   28.   augusta   2002,   teda   po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 28. novembra 2002