znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 153/09-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. mája 2009 predbežne prerokoval sťažnosť A. B., D. N. V., zastúpeného advokátkou JUDr. V. S., P., vo veci zrušenia rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co 161/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. B. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. marca 2009 doručená sťažnosť A. B., D. N. V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. V. S., P., ktorou žiada zrušiť rozsudok Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Co 161/08 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva, že „Rozhodnutím, č. k. 28 C 68/07 Okresný súd Prešov určil, že V. B... je vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č..., k. ú. D. N. V. a to parcela č... Zastavané plochy a nádvoria o výmere 768 m2, parcela č... záhrady o výmere 149 m2 a parcela č... Záhrady o výmere 850 m2 v podiele 1/1.

Uvedené   rozhodnutie   v   celom   rozsahu   potvrdil   Krajský   súd   v   Prešove,   č.   k. 1Co 161/08.“.

Podľa tvrdenia sťažovateľa rozhodnutím krajského súdu „... Keďže neboli splnené podmienky   nadobudnutia   vlastníckeho   práva   vydržaním   došlo   k   porušeniu   základného ľudského   práva   žalovaného vlastníckeho   práva...“ zaručeného   čl.   20   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Sťažovateľ ďalej uvádza: „Ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie   všeobecného   súdu   musí   uviesť   dostatočné   dôvody,   na   základe   ktorých je založené. Musí stručne a jasne objasniť skutkový a právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje na právny záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces...

Navyše krajský súd rozhodol bez prítomnosti účastníka čo je v rozpore s čl. 48. ods. 2 Ústavy   SR,   podľa   ktorého   každý   ma   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaný dôkazom. Účastník konania nebol vyzvaný súdom na to či súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia   pojednávania   a   ani   na   takýto   postúp   neudelil   súhlas,   nakoľko   v   odvolaní namietal nielen nesprávne právne posúdenie veci, ale aj nedostatočné zistenie skutkového stavu.. Krajský súd v odôvodnení vôbec neuvádza podľa ktorého ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku rozhodol bez nariadenia pojednávania.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„1. Ústavný   súd   zrušuje   rozsudok   Krajského   súdu   v Prešove   č.   k.   1   Co   161/08, 28C 68/07 a vracia mu vec na ďalšie konanie.

2. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia podľa 11 ods. 2 vyhlášky č. 455/2004 Z. z. (1/6 výpočtového základu za 1   úkon).   Príprava   a   prevzatie   zastúpenia   =   115,90   EUR.   spísanie   sťažnosti   = 115,90 EUR, 2 x réžia = 13,90 EUR SPOLU: 245,7 EUR.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Z § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby   tento   orgán   (všeobecný   súd)   porušoval   uvedené   základné   právo,   pretože   uvedená situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV. ÚS 16/04,   II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

V sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde   viazaný   návrhom   na   začatie   konania.   Viazanosť ústavného   súdu   návrhom   sa   vzťahuje   najmä   na návrh   výroku   rozhodnutia,   ktorého   sa sťažovateľ   domáha.   Ústavný   súd   teda   môže   rozhodnúť   len   o tom,   čoho   sa   sťažovateľ domáha   v petite   svojej   sťažnosti   (m. m.   III. ÚS 2/05,   II. ÚS 19/05),   keď   navyše   znenie petitu sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa nemá ústavný súd dôvod spochybňovať.

Týmito pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa. V danom prípade to znamenalo, že ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť iba v rozsahu korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci samej (petitom).

Sťažovateľ sa v petite sťažnosti domáha zrušenia rozsudku krajského súdu, avšak bez toho, aby výslovne navrhol vysloviť, že jeho práva boli týmto súdom porušené. Zároveň sťažovateľ   v   petite   sťažnosti   nešpecifikoval,   aké   konkrétne   práva   mali   byť   porušené. Je pravda, že v odôvodnení sťažnosti poukazuje na porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a zmieňuje sa aj o obsahu čl. 46 ods. 1 ústavy, avšak označenie práv, ktoré mali byť porušené bez toho, aby ich sťažovateľ uviedol v petite sťažnosti, môže ústavný súd považovať iba za súčasť argumentácie sťažovateľa.

Ústavný súd uvádza, že postup, pri ktorom by ústavný súd zrušil rozsudok súdu bez predchádzajúceho   vyslovenia,   že   práva   sťažovateľa   boli   rozsudkom   súdu   porušené, ústava a ani zákon o ústavnom súde neumožňujú. Zrušenie rozhodnutia je totiž viazané na vyhovenie sťažnosti a deklarovanie, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva alebo slobody,   prípadne ľudské   práva a slobody sťažovateľa vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom (čl.   127 ods.   2 ústavy, § 54 ods.   4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ sa v petite sťažnosti nedomáhal toho, aby ústavný súd vyslovil, že jeho práva boli rozsudkom krajského súdu porušené, a preto sa ústavný súd možným porušením práv sťažovateľa nezaoberal a rozsudok krajského súdu nezrušil.

Ústavný súd konštatuje, že podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde je k sťažnosti potrebné pripojiť kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom.   Žiadna   z týchto   listín   však k návrhu pripojená nebola.

V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd uvádza, že sťažovateľ je zastúpený advokátkou. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii   a o zmene   a doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb.   o živnostenskom   podnikaní (živnostenský   zákon)   v znení   neskorších   predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej   služby,   ktoré   je povinný vykonať advokát tak, aby také   úkony   boli objektívne spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie   konanie,   ale   aj   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína   konanie   pred   ústavným   súdom (obdobne II. ÚS 117/05).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2009