znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 152/2014-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2014 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny Mochnáčovej v konaní   o   sťažnosti   J.   S.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   Emíliou   Korčekovou,   L. Novomeského   25,   Pezinok,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/813/2008 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Pezinok v konaní vedenom   pod sp.   zn.   5 C/813/2008 p o r u š i l základné právo J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému   súdu   Pezinok p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom pod sp. zn. 5 C/813/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. S. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť   eur   a   päťdesiatosem   centov),   ktorú j e   Okresný   súd   Pezinok p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   ich   právnej   zástupkyne   JUDr.   Emílie   Korčekovej,   L. Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 152/2014-15 zo 26. marca 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť J.   S. (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/813/2008.

2. Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil tým, že „... bol vo veci vypočutý Okresným súdom Bratislava III dňa 27. 09. 2007...“.

Sťažovateľ   poukázal   na   svoj   nepriaznivý   zdravotný   stav   spôsobený   poruchou „... kongenitívnych   funkcií,   diagnostikovanej   poruche   pamäti...   brániacich   mu k plnohodnotnej účasti na pojednávaniach...

Porušovateľ vo veci nekoná dostatočne plynulo, nekoná efektívne, ním činené úkony vo veci samej sú krajne náhodné a zmätočné, koná ad hoc s výraznými časovými odstupmi – 1/2 roka, nesúrodo a sporadicky, nezabezpečil dôkazy navrhované sťažovateľom a spisy od iných orgánov...

Teda   vo   veci   pôvodného   návrhu   navrhovateľa   zo   dňa   08.   12.   2006   porušovateľ udržiava neprípustne sťažovateľa v obave o výsledok jeho svojvoľného a nespravodlivého konania - už viac ako 6 rokov a 10 mesiacov... Sústavne sa zaoberá iba zmenami žalobného návrhu bez zabezpečenia a poskytnutie efektívnej a účinnej ochrany účastníkovi konania...“.

3.   Sťažovateľ   je   toho   právneho   názoru,   že   postupom   okresného   súdu   došlo k porušeniu jeho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, „nakoľko dĺžka doterajšieho konania nesplnila požiadavku primeranej lehoty“.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby o jeho sťažnosti nálezom rozhodol tak, že vysloví porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/813/2008, prikáže okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/813/2008 konať bez zbytočných prieťahov, prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 500 €, ktoré je okresný súd povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu a prizná sťažovateľovi úhradu trov v konaní pred ústavným súdom.

5.   Svoju   žiadosť   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľ odôvodnil   tým,   že „...   Stav   neistoty   a bezmocnosti   sťažovateľa   o výsledok   konania zapríčinený   Okresným   súdom...   trvá...   už   viac   ako   6   rokov   a 10   mesiacov...   Konanie nadobudlo charakter odmietnutia spravodlivosti...“.

6. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci podaním zo 14. apríla 2014 písomne vyjadril okresný súd listom sp. zn. Spr. 3105/2014.

6.1   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedol   spôsob   vybavovania sťažnosti   sťažovateľa   na   prieťahy   v konaní   a zároveň   priložil   aj   vyjadrenie   zákonného sudcu   k predmetnej   sťažnosti,   v ktorom   je   uvedená   stručná   chronológia   vykonaných procesných úkonov vo veci.

6.2 Sťažovateľ k vyjadreniu okresného súdu nezaujal stanovisko.

7.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práv podľa označených článkov ústavy a dohovoru.   Prerokovanie   sťažnosti   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

8.   Ústavný   súd   z   obsahu   sťažnosti,   k   nej   pripojených   písomností   a   zo   spisu okresného súdu sp. zn. 5 C/813/2008 zistil, že je vedené súdne konanie vo veci ochrany osobnosti   a náhradu   nemajetkovej   ujmy,   v ktorom   sťažovateľ   má   postavenie   odporcu. Žalobný návrh bol podaný 18. decembra 2006 na Okresnom súde Bratislava III (ďalej len „okresný súd 1“) M. K. (ďalej len „navrhovateľ“), ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. 11 C/179/2006.

Následne vo veci boli vykonané tieto procesné úkony:

- 8. januára 2007 navrhovateľ podal návrh na vydanie predbežného opatrenia,

- 8. februára 2007 okresný súd 1 vydal uznesenie č. k. 11 C/179/2006-33, ktorým návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol,

-   8.   februára   2007   okresný   súd   1   vyzval   navrhovateľa   na   doplatenie   súdneho poplatku,

- 21. februára 2007 sa sťažovateľ vyjadril k podanému žalobnému návrhu,

-   14.   marca 2007 navrhovateľ podal   návrh   na zmenu žalobného petitu   a žiadosť o skoré nariadenie termínu súdneho pojednávania,

- 30. marca 2007 navrhovateľ zaplatil doplatok súdneho poplatku,

- 4. apríla 2007 okresný súd 1 vydal   uznesenie č.   k.   11 C/179/2006-50, ktorým pripustil zmenu návrhu na začatie konania,

- 17. apríla 2007 sa sťažovateľ vyjadril k zmenenému petitu žalobného návrhu,

-   30.   mája   2007   dal   sudca   kancelárii   pokyn   na   nariadenie   termínu   súdneho pojednávania na 25. jún 2007,

- 22. júna 2007 navrhovateľ podal návrh na zmenu žalobného petitu,

-   25.   júna   2007   okresný   súd   1   vykonal   súdne   pojednávanie,   sťažovateľ   sa ospravedlnil z neúčasti na súdnom pojednávaní z dôvodu zahraničnej služobnej cesty, bol vypočutý navrhovateľ a pojednávanie bolo odročené na 27. september 2007,

-   27.   septembra   2007   okresný   súd   1   vykonal   súdne   pojednávanie,   bol   vypočutý sťažovateľ a pojednávanie bolo odročené na 22. november 2007,

-   22.   novembra   2007   okresný   súd   1   vykonal   súdne   pojednávanie,   sťažovateľ   sa ospravedlnil   z neúčasti   na   súdnom   pojednávaní   z dôvodu   kolízie   s iným   súdnym pojednávaním, a z toho dôvodu pojednávanie bolo odročené na neurčito,

- v dôsledku reorganizácie súdov v Slovenskej republike dňom 1. januára 2008 bol spis zaslaný miestne príslušnému okresnému súdu na prerokovanie a rozhodnutie vo veci, kde bol zaevidovaný pod sp. zn. 5 C/813/2008,

- 9. januára 2009 sťažovateľ podal žalobný protinávrh a žiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

- 29. januára 2009 sťažovateľ požiadal okresný súd o zaslanie príloh, ktoré založil navrhovateľ do spisu a navrhol vykonanie dokazovania vypočutím označených svedkov,

-   11.   februára   2009   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   predloženie   listinných dôkazov k žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a predloženie „Potvrdenia o osobných, majetkových a sociálnych pomeroch“,

-   16.   marca   2009   sťažovateľ   predložil   okresnému   súdu   „Vyhlásenie   o osobných, majetkových a sociálnych pomeroch“,

- 23. marca 2009 navrhovateľ požiadal okresný súd o nariadenie termínu súdneho pojednávania,

- 1. apríla 2009 okresný súd vydal uznesenie č. k. 5 C/813/2008-282, ktorým priznal sťažovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,

-   14.   apríla   2009   dal   sudca   kancelárii   pokyn   na   nariadenie   termínu   súdneho pojednávania na 10. september 2009,

- 8. júna 2009 sťažovateľ predložil okresnému súdu listinné dôkazy,

- 20. júla 2009 sa navrhovateľ vyjadril k protinávrhu sťažovateľa,

-   10.   septembra   2009   okresný   súd   nevykonal   súdne   pojednávanie,   pretože navrhovateľ   i sťažovateľ   sa   ospravedlnil   z neúčasti   na   súdnom   pojednávaní   z dôvodu kolízie s iným súdnym pojednávaním, pojednávanie bolo odročené na 19. január 2010,

-   14.   januára   2010   sťažovateľ   navrhol   vykonanie   dokazovania   a zároveň   sa ospravedlnil   z neúčasti   na   súdnom   pojednávaní   z dôvodu   kolízie   s iným   súdnym pojednávaním,

-   19.   januára   2010   okresný   súd   spísal   zápisnicu   zo   súdneho   pojednávania, navrhovateľ predložil súdu listinné dôkazy a pojednávanie bolo odročené na 11. máj 2010,

-   7.   mája   2010   sa   sťažovateľ   ospravedlnil   z neúčasti   na   súdnom   pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti, o čom predložil lekárske potvrdenie,

- 10. mája 2010 sťažovateľ navrhol vykonanie dokazovania,

- 11. mája 2010 okresný súd spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania, navrhovateľ predložil súdu listinné dôkazy a pojednávanie bolo odročené na 29. júl 2010,

- 14. júna 2010 okresný súd zisťoval zdravotný stav sťažovateľa u jeho ošetrujúceho lekára a či mal povolené vychádzky počas práceneschopnosti,

- 2. júla 2010 ošetrujúci lekár sťažovateľa okresnému súdu oznámil, že sťažovateľ má povolené vychádzky počas práceneschopnosti a uviedol ich presný rozpis,

-   20.   júla   2010   sa   sťažovateľ   ospravedlnil   z neúčasti   na   súdnom   pojednávaní z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti, o čom predložil lekárske potvrdenie,

- 29. júla 2010 okresný súd nevykonal súdne pojednávanie, pretože navrhovateľ bez ospravedlnenie sa nezúčastnil súdneho pojednávania, sťažovateľ sa ospravedlnil z neúčasti na súdnom pojednávaní z dôvodu kolízie s iným súdnym pojednávaním, pojednávanie bolo odročené na 28. október 2010,

-   4.   októbra   2010   okresný   súd   zrušil   nariadené   súdne   pojednávanie   z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

-   22.   októbra   2010   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru,   odbor   justičnej a kriminálnej polície, oddelenie justičnej polície v Pezinku požiadalo okresný súd o zaslanie listinných dôkazov,

-   3.   januára   2011   okresný   súd   zaslal   požadované   listiny   Okresnému   riaditeľstvu Policajného   zboru,   odboru   justičnej   a kriminálnej   polície,   oddeleniu   justičnej   polície v Pezinku,

-   8.   februára   2011   okresný   súd   zisťoval   zdravotný   stav   sťažovateľa   u jeho ošetrujúceho   lekára,   či   trvá   jeho   práceneschopnosť   a či   sa   môže   zúčastniť   súdnych pojednávaní,

-   17.   februára   2011   ošetrujúci   lekár   sťažovateľa   okresnému   súdu   oznámil,   že nedoporučuje sťažovateľovi účasť na súdnych pojednávaniach,

- 22. augusta 2011 dal sudca kancelárii pokyn na nariadenie súdneho pojednávania na 18. november 2011,

- 16. novembra 2011 sa sťažovateľ ospravedlnil z neúčasti na súdnom pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti, o čom predložil lekárske potvrdenie,

-   18.   novembra   2011   okresný   súd   spísal   zápisnicu   zo   súdneho   pojednávania, navrhovateľ   bol   prítomný,   sťažovateľ   bol   ospravedlnený   z neúčasti,   pojednávanie   bolo odročené na 9. marec 2012,

-   6.   marca   2012   sa   sťažovateľ   ospravedlnil   z neúčasti   na   súdnom   pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti, o čom predložil lekárske potvrdenie,

- 9. marca 2012 okresný súd spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania, navrhovateľ bol   neprítomný,   sťažovateľ   bol   ospravedlnený   z neúčasti,   pojednávanie   bolo   odročené na 13. jún 2012,

- 5. júna 2012 sa sťažovateľ ospravedlnil z neúčasti na súdnom pojednávaní z dôvodu kolízie s iným úkonom (výsluch) na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Trnave, o čom predložil písomné predvolanie,

- 13. júna 2012 okresný súd spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania, navrhovateľ bol   neprítomný, sťažovateľ   sa   z neúčasti ospravedlnil   a pojednávanie bolo   odročené   na 16. november 2012,

- 11. septembra 2012 okresný súd si overoval účasť sťažovateľa na úkonoch pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave,

-   28.   augusta   2012   navrhovateľ   predložil   listinný   dôkaz   a   požiadal   okresný   súd o nariadenie termínu súdneho pojednávania,

- 28. septembra 2012 okresný súd dostal oznámenie o účasti sťažovateľa na úkonoch pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave,

-   16.   novembra   2012   okresný   súd   spísal   zápisnicu   zo   súdneho   pojednávania, účastníci sporu boli prítomní, pojednávanie bez prejednania veci bolo odročené na 5. apríl 2013,

- 4. februára 2013 okresný súd vydal uznesenie č. k. 5 C/813/2008-402, ktorým vzájomný protinávrh sťažovateľa vylúčil na samostatné konanie, ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. 10 C/34/2013,

- 14. marca 2013 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. 5 C/813/2008-402,

-   15.   marca   2013   okresný   súd   zrušil   nariadený   termín   súdneho   pojednávania z dôvodu podania odvolania sťažovateľa proti uzneseniu č. k. 5 C/813/2008-402,

- 18. apríla 2013 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o podanom odvolaní, krajský súd prevzal spis 19. apríla 2013 a rozhodol o podanom odvolaní uznesením sp. zn. 14 Co/253/2013 dňa 23. apríla 2013 tak, že ho odmietol, spis bol 10. júna 2013 vrátený okresnému súdu,

- 10. septembra 2013 dal sudca   kancelárii pokyn na nariadenie termínu súdneho pojednávania na 20. november 2013,

- 20. novembra 2013 sa sťažovateľ ospravedlnil z neúčasti na súdnom pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti, o čom predložil lekárske potvrdenie,

-   20.   novembra   2013   okresný   súd   spísal   zápisnicu   zo   súdneho   pojednávania, sťažovateľ bol z neúčasti na pojednávaní ospravedlnený, pojednávanie bez prejednania veci bolo odročené na 19. február 2014,

- 14. februára 2014 sťažovateľ požiadal o odročenie pojednávania a ospravedlnil sa z neúčasti na súdnom pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti, o čom predložil lekárske potvrdenie,

- 19. februára 2014 okresný súd spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania a bez prejednania   veci   pojednávanie   odročil   z dôvodu   žiadosti   sťažovateľa   o odročenie pojednávania, pojednávanie bolo odročené na 7. máj 2014,

- 20. februára 2014 navrhovateľ predložil návrh na zmenu žalobného petitu,

- 21. februára 2014 okresný súd uznesením č. k. 5 C/813/2008-441 pripustil zmenu žalobného petitu predloženú navrhovateľom 20. februára 2014,

-   9.   apríla   2014   sťažovateľ   podal   dovolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu č. k. 5 C/813/2008-441.

III.

9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy ak ústavný   súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným rozhodnutím,   opatrením   alebo iným zásahom   boli   porušené   práva   alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná. Ústavný súd si pri výklade   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   osvojil   judikatúru Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).

11.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K   odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 až 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

12. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

13. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania bolo posúdenie návrhu na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, v ktorom všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená (§ 6 a § 100 ods. 1 OSP) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,   kvôli   ktorému   sa   naň   osoba   obrátila   so žiadosťou   o   rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04).

14. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom prípade   skutkový   stav   veci   a   platnú   právnu   úpravu   (II.   ÚS   26/95,   I.   ÚS   92/97   a   iné) relevantnú   na   rozhodnutie.   Po   právnej   stránke   ide   o   štandardnú   občianskoprávnu   vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva.

15. Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   zistil   okolnosti,   na   základe   ktorých   sťažovateľ objektívne vzaté participoval na zistených prieťahoch v konaní pred okresným súdom, i keď nie z jeho viny v dôsledku ospravedlnenia neúčasti na súdnych pojednávaniach z dôvodu práceneschopnosti   a z dôvodu   kolízie   s inými úkonmi   pred   orgánmi   činnými v trestnom konaní.   Sťažovateľ   tiež   napr.   podal   bezdôvodné   odvolanie   proti   uzneseniu   č.   k. 5 C/813/2008-402 zo 14. februára 2013, v dôsledku čoho nariadené pojednávanie 5. apríla 2013 bolo odročené a odvolací súd odvolanie odmietol.

16. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, a to   či   došlo   k   zbytočným   prieťahom   v konaní   posudzoval   ako   celok   s   prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov. Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd vychádzal nielen z hľadiska sťažovateľom namietaného   obdobia   zbytočných   prieťahov,   ale   aj   z   hľadiska   celkového   priebehu posudzovaného konania. V tomto ohľade zistil, že súdne konanie sa pred okresným súdom začalo   postúpením   veci   z okresného   súdu   1   dňom   1.   januára   2008   a   doteraz   nie   je právoplatne skončená. Ústavný súd sa preto priklonil k názoru sťažovateľa, že k zbytočným prieťahom v konaní došlo, a to napriek tomu, že okresný súd sporadicky vykonával úkony (nariaďoval pojednávania, rozhodol o protinávrhu sťažovateľa a o návrhu na oslobodenie sťažovateľa   od   platenia   súdnych   poplatkov,   rozhodoval   o zmene   žalobného   petitu, zabezpečoval dôkazy a vykonával podporné úkony spojené s prerokovaním veci...). Jeho konanie bolo napriek tomu nekoncentrované a neefektívne. Svedčí o tom skutočnosť, že opakovane nariaďoval súdne pojednávania, ktoré potom zasa odročil, i keď mal vedomosť od 17. februára 2011, že sťažovateľ trpí psychickou nemocou, ktorá podľa doporučenia odborného   lekára   nedoporučuje   jeho   účasť   na   súdnom   pojednávaní.   Pojednávanie 16. novembra 2012 odročil bez prejednania. Na druhej strane okresný súd trpel neúčasť navrhovateľa   na   pojednávaniach   29.   júla   2010   a 13.   júna   2012.   Okresný   súd   v čase od 17. februára   2011,   keď   dostal   správu   od   ošetrujúceho   lekára,   do   22.   augusta   2011 v trvaní viac ako 6 mesiacov bol nečinný, pretože nevykonal žiaden procesný úkon.

17. Z vykonaných úkonov súdu teda vyplýva, že okresný súd vo veci sťažovateľa nekonal koncentrovane a bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na uvedené nepovažoval ústavný   súd   za   potrebné   poukazovať na   jednotlivé   obdobia   nečinnosti   okresného   súdu, pretože celková doba viac ako 6 rokov,   počas ktorej nebolo ani raz meritórne vo veci rozhodnuté, sama osebe osvedčuje dôvodnosť podanej sťažnosti. Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej   judikatúre   poukázal   na   to,   že   nielen   nečinnosť,   ale   aj   nesprávna a neefektívna   činnosť   štátneho   orgánu   (všeobecného   súdu)   môže   zapríčiniť   porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to vtedy, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobie napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).

18. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

19.   Ústavný   súd   zároveň   prikázal   okresnému   súdu   podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy a podľa   čl.   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde   konať   vo   veci   vedenej   pod sp. zn. 5 C/813/2008   bez   zbytočných   prieťahov,   lebo   konanie   nie   je   dosiaľ   právoplatne skončené. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

20. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).   Sťažovateľ   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   6   500   € z dôvodov uvedených v bode 4 odôvodnenia tohto nálezu. Vzhľadom na okolnosti danej veci   ústavný   súd   dospel   k   názoru,   že samotný   sťažovateľ   prispel   k celkovej   dĺžke napádaného konania v rozsahu nie nepodstatnom (pozri najmä body 7 a 15), a preto mu finančné zadosťučinenie nepriznal. V rámci tohto rozhodnutia bolo zohľadnené tiež zistenie ústavného   súdu   v rámci   svojej   rozhodovacej   činnosti   o   podaniach   sťažovateľa, resp. spoločnosti,   ktorej   je   konateľom   (zatiaľ   viac   než   60   sťažností),   že   sťažovateľ v obdobnej   miere   využíva   svoje   procesné   práva   v   konaniach   pred všeobecnými   súdmi a následne   podáva   ústavnému   súdu   sťažnosti   na   zbytočné   prieťahy   v   týchto   konaniach (porovnaj napr. I. ÚS 286/2013, I. ÚS 767/2013). Uvedené správanie sťažovateľa vyvoláva otázku, či   jeho postup nemá znaky účelovosti (pozri   tiež I.   ÚS 30/2014).   Preto   dospel ústavný súd k názoru, že aj konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na prejedanie   záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   príkaz   okresnému   súdu   konať bezprieťahovo a priznanie náhrady trov konania (bod 21) je dostatočným zadosťučinením pre   sťažovateľa.   Ústavný   súd   preto   neuznal   za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné zadosťučinenie. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 4.

21.   Podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnému sťažovateľovi vznikli   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátkou.   Advokátka   vykonala 2 úkony   právnych   služieb,   a   to   prevzatie   a prípravu   zastupovania,   spísanie   a   podanie sťažnosti 4. novembra 2013. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov (ďalej len „vyhláška“) vykonaných je 1/6 z výpočtového základu 781 €. Odmena za jeden právny úkon je teda 130,16 €, spolu s režijným paušálom 7,81 € predstavuje sumu 137,97 € za jeden úkon. Odmena advokátke za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 275,59 €. Sťažovateľ   uplatnil   trovy   právneho   zastúpenia   v nižšej   sume,   ako   je   vypočítaná   podľa vyhlášky, preto mu ich v tejto výške aj priznal. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právnej   zástupkyne   sťažovateľa   (§   31a   zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

22. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2014