znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 152/07-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. D., B., ktorou namieta porušenie základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   v konaní   vedenom pod sp. zn. 16 C 15/2001 v spojení s postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 243/2003 a postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 15/2001 v spojení s postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 14 Co 348/05 (15 Co), a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 12. apríla 2007 doručená   sťažnosť   Ing.   P. K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní   vedenom   pod sp. zn.   16   C   15/2001   v spojení   s   postupom   Krajského   súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 243/2003 a pod sp. zn. 14 Co 348/2005 (15 Co).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza: „Žaloba na Okresný súd v B. Bystrici napadla dňa 7. 12. 2000 a tomuto spisu bolo pridelené č. k. 17 NcC/3711/2000. Z akého dôvodu táto žaloba bola zapísaná do registra NcC si dobre vysvetliť neviem, len po preštudovaní tohoto spisu sa domnievam, že zrejme tomu tak bolo z dôvodu, že v tejto veci súdny poplatok nebol uhradený, nakoľko jeho výška presahuje sumu 10.000,– Sk, do ktorej sumy sa uhrádza súdny poplatok v kolkoch v zmysle zákona o súdnych poplatkoch.

Som toho názoru, že samotná skutočnosť nezaplatenia súdneho poplatku sama o sebe nezakladala dôvod k tomu, aby takáto napadnutá vec bola zapísaná do registra „NcC“, ale mala byť zapísaná priamo do registra „C“, v čom vidím pochybenie okresného súdu. (...) Register Nc má slúžiť zápisom takých podaní, ktoré sú nejasné, neurčité, nezrozumiteľné alebo zmätočné a nespĺňajú náležitosti ustanovené v § 79 O. s. p. (...)

Dôležité podľa môjho názoru ale je to, že táto vec dňa 7. 12. 2000 pod horeuvedeným číslom konania bola podľa rozvrhu práce určeného na kalendárny rok 2000, pridelená sudkyni JUDr. M. K.

Následne zo strany Okresného súdu v B. Bystrici nasledovala výzva navrhovateľovi na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý bol zaplatený dňa 25. 1. 2001.

V tento   deň   25.   1.   2001   bol   tento   spis   o 9:24:42   hod.,   opätovne   pridelený   do oddelenia   Civilné   veci,   sporová   agenda   a prešiel   pod   novú   spisovú   značku   č.   k.   16 C/15/2001   a bol   pridelený   na   prejednanie   a rozhodnutie   sudcovi   Okresného   súdu   v B. Bystrici JUDr. T.... bez naplnenia takej skutočnosti, ktorá by takýto postup odôvodňovala.

Vzhľadom na tieto skutočnosti potom vo veci nekonala a nerozhodovala sudkyňa Okresného súdu v B. Bystrici JUDr. M. K., ktorej podľa rozvrhu práce Okresného súdu v B. Bystrici vec napadla, ale vo veci konal JUDr. P. T., ktorému opätovne po zaplatení súdneho poplatku po pridelení veci do civilného oddelenia vec napadla pod č. k. 16 C 15/2001.

V   prerokúvanej   veci   okresný   súd   rozhodol   medzitýmnym   rozsudkom č. k. 16 C 15/2001-129 z 13. januára 2003. Proti medzitýmnemu rozsudku okresného súdu podal   sťažovateľ   odvolanie,   v ktorom   namietal   tri   skutočnosti,   a to,   že   v konaní nerozhodoval   zákonný   sudca,   že   neboli   splnené   podmienky   na   vydanie   medzitýmneho rozsudku, v dôsledku čoho mal okresný súd rozhodnúť vo veci samej, a zároveň namietal aj pasívnu   legitimáciu   odporcu.   Krajský   súd   svojím   rozsudkom   sp.   zn.   15   Co   243/2003 z 11. februára 2004 potvrdil rozsudok okresného súdu. K námietke sťažovateľa, že vo veci nerozhodoval zákonný sudca, krajský súd uviedol, že postup okresného súdu považuje za taký, ktorý je v súlade s jeho rozvrhom práce. Konanie pokračovalo pred okresným súdom, ktorý vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 16 C 15/2001-262 z 19. októbra 2005 tak, že vyhovel návrhu navrhovateľa a priznal mu náhradu trov konania.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej uvádza: „Proti tomuto rozsudku som podal odvolanie   a táto   vec   v odvolacom   konaní   na   KS   B.   Bystrica   napadla   senátu č. k. 14 Co/348/2005, ktorému predsedá JUDr. M. P. V tomto konaní mi zo strany tejto predsedníčky   senátu   bola   doručená   aj   výzva   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   v sume 200.000,-   Sk.   Tento   poplatok   som   zaplatil   a následne   vo   veci   bol   touto   predsedníčkou senátu JUDr. M. P. vytýčený termín pojednávania na deň 21. 2. 2006.

Tento   termín   pojednávania   bol   zrušený   a následne   táto   vec   neviem   si   vysvetliť z akého dôvodu bola prevedená pod nové číslo konania 14Co/348/05 (15 Co), teda do senátu, ktorému predsedá JUDr. J. H. Tento senát ďalej vo veci konal, pričom rozhodol o mojom odvolaní a to rozsudkom zo dňa 14. 6. 2006 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Som toho názoru, že tento senát JUDr. J. H. (správne má byť H., pozn.) v mojej veci rozhodovať nemal, nakoľko vec napadla senátu JUDr. M. P., pod č. k. 14Co 348/2005 a tento senát, ktorý podľa môjho názoru bol senátom zákonným, mal aj o mojom odvolaní rozhodovať.

Nakoľko   mi   zákon   v tomto   smere   neumožňoval   podať   mimoriadny   opravný prostriedok   (dovolanie),   podal   som   proti   týmto   rozsudkom   oboch   súdov   podnet   na prokuratúru   k podaniu   mimoriadneho   dovolania   generálnym   prokurátorom   SR.   Tento podnet bol prijatý Krajskou prokuratúrou v B. dňa 17. 1. 2007, pod č. k. Kc 20/07-3 a bol vybavený dňa 9. 3. 2007, pod č. k. Kc 20/07-4 tak, že tento môj podnet bol odložený.“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Ústavný súd SR vyslovuje, že postupom Okresného súdu v B. Bystrici dňa 25. 1. 2001 o 9:24:42 hod., na základe ktorého bola vec odňatá zákonnej sudkyni JUDr. M. K. z konania vedeného pod č. k. 17NcC 3711/2000 a pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi okresného súdu JUDr. P. T. pod č. k. 16 C 15/2001, došlo k porušeniu Ústavy Slovenskej republiky v čl. 48 ods. 1.

Ústavný   súd   rozsudok   Okresného   súdu   v B.   Bystrici   zo   dňa   13.   1.   2003   pod č. k. 16C 15/01-129 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v B. Bystrici zo dňa 11. 2. 2004 pod č. k. 15 Co 243/03, rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. 10. 2005, pod č. k. 16 C 15/2001-262 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. 6. 2006, pod č. k. 14Co/348/05(15Co) zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie zákonnej sudkyni JUDr. M. K.

Súčasne si uplatňujem trovy práv. zastupovania pre prípad úspechu, ktoré žiadam uhradiť na účet môjho práv. zástupcu vedený vo VÚB a. s., pobočka B. (...)“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 24 zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

1. K napadnutému postupu okresného súdu do vydania medzitýmneho rozsudku vo veci sp. zn. 16 C 15/2001 v spojení s postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.   15   Co   243/2003   ústavný   súd   uvádza,   že   sťažnosťou   identickou   s časťou   sťažnosti podanou 12. apríla 2007 sa už na základe podania sťažovateľa z 5. mája 2004 zaoberal. Ústavný súd uznesením sp. zn. IV. ÚS 201/04 z 23. júna 2004 sťažnosť v časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci z dôvodu, že o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu rozhodoval krajský súd, a v časti, ktorá smerovala voči postupu krajského súdu, pre nevyčerpanie   opravného   prostriedku   -   nepodanie   dovolania   podľa   §   237   písm.   g) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné   proti   každému   rozhodnutiu   odvolacieho   súdu,   ak   rozhodoval   vylúčený   sudca alebo bol súd nesprávne obsadený.

Ústavný súd preto konštatuje, že v tejto časti sťažnosti ide o návrh, ktorý sa týka veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol, a preto ju ako neprípustnú podľa § 24 zákona o ústavnom súde odmietol.

2. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu poskytnutie ochrany konkrétnemu právu alebo slobode v konaní pred ústavným súdom v zásade nie je prípustné, pokiaľ ten, kto má v úmysle sa jej dovolať, najprv nevyčerpal všetky účinné opravné prostriedky, ktoré sú   mu   dostupné   v konaní   pred   všeobecným   súdom   (napr.   I.   ÚS   48/00,   I.   ÚS   8/01). Namietané porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo slobôd,   tak   ako   sú   uvedené v druhej hlave ústavy, totiž nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich (napr. I. ÚS 42/00).

Sťažovateľ v sťažnosti   uviedol,   že   konanie vedené okresným   súdom   pokračovalo vydaním   rozsudku   vo   veci   samej   č.   k.   16   C   15/2001-262   z 19.   októbra   2005,   ktorým vyhovel   návrhu   navrhovateľa   a priznal   mu   aj   náhradu   trov   konania.   Proti   rozsudku sa sťažovateľ odvolal a krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 14 Co 348/2005 (15 Co)   zo   14.   júna   2006.   Podľa   tvrdení   sťažovateľa   aj   v uvedenom   prípade   došlo k porušeniu čl. 48 ods. 1 ústavy.

Vo svojej sťažnosti ďalej uviedol: „Nakoľko mi zákon v tomto smere neumožňoval podať   mimoriadny   opravný   prostriedok   (dovolanie),   podal   som   proti   týmto   rozsudkom oboch   súdov   podnet   na   prokuratúru   k podaniu   mimoriadneho   dovolania   generálnym prokurátorom SR. Tento podnet bol Krajskou prokuratúrou v Banskej Bystrici dňa 17. 1. 2007 odložený.

Týmto mojím postupom som využil všetky možné opravné prostriedky, ktoré mi náš právny poriadok umožňuje a nakoľko tieto rozsudky sú právoplatné a nemožno ich ďalej napadnúť   riadnym   opravným   prostriedkom,   pričom   som   využil   možnosť   podania mimoriadneho opravného prostriedku (podnet k podaniu mimoriadneho dovolania na GP SR) nemám inú možnosť ako domáhať sa ochrany mojich základných ústavných práv pred Ústavným súdom SR.“

K uvedeným skutočnostiam ústavný súd uvádza, že neobstojí tvrdenie sťažovateľa, že proti rozsudkom nemal možnosť podať mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie). V rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 201/04 z 23. júna 2004, ktoré sa týkalo časti konania   do   vydania   medzitýmneho   rozsudku,   sa   ústavný   súd   už   týmito   skutočnosťami zaoberal. Napriek uvedenému sťažovateľ, ktorý vo svojej ústavnej sťažnosti namieta, že aj konaním krajského súdu došlo k porušeniu jeho práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, ani po rozhodnutí vo veci samej rozsudkom okresného súdu č. k. 16 C 15/2001-262 z 19. októbra 2005 v spojení s rozsudkom krajského súdu zo 14. júna 2006 nepodal vo veci dovolanie podľa § 237 písm. g) OSP, podal len podnet na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e OSP.

Zákonné   predpoklady   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   sú   upravené v ustanoveniach   §   243e   a nasl.   OSP.   Vyplýva   z   nich,   že   ide   o mimoriadny   opravný prostriedok,   využitie   ktorého   ako   procesného   inštitútu   patrí   výlučne   generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky. To znamená, že nejde o právo sťažovateľa. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že sťažovateľ sťažnosťou podanou ústavnému súdu namieta porušenie základného   práva   na   zákonného   sudcu   podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy,   kým   podnetom adresovaným Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici na podanie mimoriadneho dovolania generálnym   prokurátorom   Slovenskej   republiky   namietal   porušenie   zákona   nesprávnym právnym posúdením veci.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ nevyčerpal dostupný a účinný prostriedok nápravy, akým dovolanie podľa § 237 písm. g) OSP nepochybne bolo, ústavný súd musel sťažnosť v tejto časti odmietnuť pre nedostatok svojej právomoci.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   odmietnutá   už   po   predbežnom   prerokovaní,   nepovažoval   ústavný   súd   za   potrebné vyzývať advokáta na odstránenie iných nedostatkov sťažnosti a nerozhodoval ani o ďalších nárokoch sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2007