znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 152/05-38

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   9.   novembra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   V.   S.,   bytom   T.,   zastúpeného   advokátom JUDr. D. K., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 342/01 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   342/01 p o r u š i l základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 342/01 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Trnava p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. V. S. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2 651 Sk (slovom dvetisícšesťstopäťdesiatjeden slovenských korún), ktorú je Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. D. K. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 23. augusta 2005 č. k. I. ÚS 152/05-20 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. S., bytom T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. D. K., B., ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 342/01.

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľom napádané konanie vedené pod sp. zn. 18 C 342/01 sa na okresnom súde začalo 4. septembra 2001 podaním žaloby, ktorou sa sťažovateľ domáhal, aby bola žalovanému – Bytovému družstvu v T., uložená povinnosť „namontovať   fakturačné   meradlá   na   dodávky   služieb,   t.   j.   tepla,   teplej   úžitkovej   vody a studenej vody pre bytový dom“, v ktorom sťažovateľ býval, a súčasne, aby sa k dobru sťažovateľa zohľadnili žalovaným jemu „nesprávne vyúčtované poplatky za dodávky týchto služieb“. Podľa   tvrdenia   sťažovateľa   okresný   súd   koná   v jeho   veci   so   zbytočnými prieťahmi.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol: «Okresnému súdu v Trnave dňa 04. 09. 2001 som doručil návrh žaloby.

Keď súd vo veci nesprávne konal, robil vo veci zbytočné súdne prieťahy, podal som po nevhodnom správaní predsedkyne senátu „Sťažnosť na prieťahy, nevhodné správanie a narušovanie dôstojnosti v konaní vedenom po sp. zn.: 18 C 342/01“, adresovanú do rúk predsedu okresného súdu.

Predsedníčka okresného súdu mi na sťažnosť odpovedala listom zo dňa 3. 2. 2003 číslo Spr 1541/02.

Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn.: 11 Co 160/03-130 zo dňa 28. 08. 2003 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Od zrušenia uznesenia súdu prvého stupňa sp. zn.: 18 C 342/01 Krajským súdom v Trnave uznesením sp. zn.: 11 Co 160/03-130 zo dňa 28. augusta 2003 uplynula doba jeden a pol roka a súd do dnešného dňa nekoná. (...)

Skutočnosť,   že   Okresný   súd   v   Trnave   od   podania   návrhu   na   súd   04.   07.   2001 vedenom pod sp. zn.: 18 C 342/01 doteraz nerozhodol aj keď už uplynula doba troch rokov a takmer osem mesiacov, vyvoláva u mňa dlhodobý stav právnej neistoty, ktorý napriek využitiu dostupných právnych prostriedkov nápravy naďalej trvá. Predmet namietaného konania nie je právne ani fakticky tak zložitý, aby objektívne podmieňoval dlhšiu dobu na prípravu rozhodnutia.

Napriek tomu, že zabezpečenie pomoci je v rukách štátu - Okresného súdu v Trnave tento bez primeraných dôvodov nekoná primerane svojím možnostiam a okolnostiam tohoto prípadu a spôsobuje mi veľké škody, ktoré mi vyčísľuje Bytové družstvo so sídlom v T. poplatkami z omeškania.

Včasné rozhodnutie súdu v predmetnom konaní by odstránilo stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádzam, čo je aj podľa doterajšej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej   republiky   účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov (II. ÚS 61/98).»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný   súd   v   Trnave   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.:   18   C   342/01   porušil základné právo V. S.   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému   súdu   v   Trnave   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod sp. zn.: 18 C 342/01 konal bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200.000 Sk, ktoré mu je Okresný   súd   v   Trnave   povinný   vyplatiť   do   jedného   mesiaca   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť náhradu trov, ktoré vznikli advokátovi JUDr.   D.   K.,   B.   a sťažovateľovi   V.   S.,   T.   do   jedného   mesiaca   od   nadobudnutia právoplatnosti tohoto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   za   okresný   súd   jeho   predsedníčka   JUDr.   H.   G.   listom   sp. zn. Spr 1305/04 zo 6. apríla 2005, ako aj jeho podpredsedníčka JUDr. K. H. listami sp. zn. Spr 1305/04 z 29. júna 2005 a sp. zn. Spr 1446/05 z 3. októbra 2005, právny zástupca sťažovateľa v liste z 18. októbra 2005 stanovisko k uvedeným vyjadreniam okresného súdu nezaujal.

2. 1. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zo 6. apríla 2005 okrem prehľadu procesných úkonov v predmetnom konaní uviedla:

„Problémom   v   riešení   veci   bol   nejasný,   neúplný,   nekonkrétny   návrh   V.   S., nezrozumiteľnosť tohto návrhu nebola odstránená prakticky doteraz. V priebehu konania vznikli prekážky a to v dôsledku neodstránenia vád podania žalobcom, ďalej v súvislosti s podanou námietkou zaujatosti, na základe ktorej sa odstraňovali vady aj tohto podania, vec bola viackrát na odvolacom súde, spis bol vracaný na odstránenie vád podaní, takže doteraz prakticky sa súd čo do meritu veci ani nemohol s touto vecou zaoberať. Potom, čo súd rozhodne o žiadosti žalobcu o oslobodenie od platenia súd. poplatkov, bude vo veci konať ohľadom predmetu konania. Sme toho názoru, že tieto prekážky zo strany žalobcu boli   zbytočnými,   pretože   žalobca   mal   možnosť   ako   aj   má   naďalej   možnosť   požiadať o právnu pomoc advokáta, ktorý by sa zaoberal vecou, označil správny petit. Súd vo veci konal s ohľadom aj na ďalšie množstvo vecí priebežne.“

Uvedené   vyjadrenie   bolo   doplnené   listom   podpredsedníčky   okresného   súdu z 29. júna 2005, v ktorom po doplnení aktuálnych procesných úkonov súdu v predmetnom konaní uviedla: „Z uvedenej chronológie úkonov vo veci od 19. 8. 2004 doteraz je zrejmé, že sudkyňa koná urýchlene, bez prieťahov.“

Vo   svojom   vyjadrení   z   3.   októbra   2005   podpredsedníčka   okresného   súdu konštatovala, že okresný súd sa pridržiava svojich pôvodných vyjadrení k predmetnému konaniu, zaslaných ústavnému súdu.

2. 2. Právny zástupca sťažovateľa v liste z 18. októbra 2005 k vyjadreniam okresného súdu stanovisko nezaujal a uviedol, že žiada, „aby súd rozhodol na základe predložených písomných dôkazov a tvrdení uvedených v sťažnosti V. S.“.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej   prerokovanie   na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (m. m. I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný   priebeh   a stav   konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 18 C 342/01:

- 4. september 2001 – sťažovateľ   sa   žalobou   podanou   okresnému   súdu   domáhal,   aby žalovanému (Bytovému družstvu v T.) bola uložená povinnosť zabezpečiť montáž meradiel na   odber   tepla,   teplej   a studenej   vody   v bytovom   dome   sťažovateľa   a uznať   k dobru sťažovateľa žalovaným jemu nesprávne vyúčtované náhrady za služby spojené s užívaním bytu (konanie bolo na okresnom súde vedené v registri nejasných a neúplných podaní „Nc“ pod sp. zn. 18 Nc 1651/01);

- 15. október 2001 – okresný   súd   uznesením   vyzval   sťažovateľa,   aby   pod   hrozbou zastavenia konania upravil žalobný návrh;

- 26. október 2001 – okresnému súdu bola doručená sťažovateľom upravená žaloba;

- 5. november 2001 – okresný súd previedol spis z registra „Nc“ do registra úplných podaní „C“ pod sp. zn. 18 C 342/01;

- 4. február 2002 – sťažovateľ   urgoval   konanie   vo   veci   s tým,   že   v prípade   potreby   na konkrétnu výzvu okresného súdu doplní k žalobe ďalšie potrebné podklady;

- 30. apríl 2002 – okresný súd uznesením konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   s odôvodnením,   že sťažovateľ   ani   po   výzve   súdu nedostatky   žaloby   neodstránil   a pre   túto   prekážku   nie   je   možné   v konaní   pokračovať, a s poučením, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné;

- 20. máj 2002 – sťažovateľ podal proti uzneseniu o zastavení konania odvolanie, v ktorom súčasne vzniesol námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni;

- 29. máj 2002 – okresný súd vyzval sťažovateľa, aby doložil ešte jednu kópiu odvolania;

- 11. jún 2002 – okresný   súd   zaslal   odvolanie   na   vyjadrenie   právnemu   zástupcovi žalovaného;

- 10. júl 2002 – okresnému   súdu   bolo   doručené   vyjadrenie   žalovaného   k odvolaniu sťažovateľa;

- 22. júl 2002 – spis bol predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na konanie o odvolaní sťažovateľa;

- 5. november 2002 – spis   bol   krajským   súdom   vrátený   bez   vybavenia   okresnému   súdu z dôvodu   jeho   predčasného   predloženia,   pretože   okresný   súd   sa   vôbec   nezaoberal námietkou zaujatosti uplatnenou sťažovateľom v odvolaní proti zákonnej sudkyni, nevyzval sťažovateľa na jej zdôvodnenie a nevyjadrila sa k nej ani zákonná sudkyňa. Navyše, krajský súd upozornil okresný súd na procesné pochybenie, pretože okresný súd nezaslal žalobu na vyjadrenie žalovanému;

- 12. november 2002 – okresný   súd   zaslal   žalobu   na   vyjadrenie   žalovanému,   a súčasne vyzval   sťažovateľa,   aby   zdôvodnil   ním   uplatnenú   námietku   zaujatosti   proti   zákonnej sudkyni;

- 18. november 2002 – sťažovateľ   zdôvodnil   svoju   námietku   zaujatosti   proti   zákonnej sudkyni tým, že ho poškodila v iných jeho veciach vedených na okresnom súde;

- 4. december 2002 – sťažovateľ   doplnil   svoje   zdôvodnenie   námietky   zaujatosti   tým,   že zákonná   sudkyňa   postupovala   nesprávne,   keď   ho   po   doplnení   žaloby   nevyzvala na odstránenie zjavných nesprávností, ktorých si on nebol vedomý;

- 16. december 2002 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe;

- 4. február 2003 – zákonná   sudkyňa   sa   vyjadrila   k námietke   zaujatosti   uplatnenej sťažovateľom proti jej osobe, pričom sa necítila byť vo veci zaujatá;

- 11. február 2003 – spis   bol   opätovne   predložený   krajskému   súdu „na   rozhodnutie o námietke zaujatosti“ ;

- 31. marec 2003 – krajský súd uznesením sp. zn. 8 NcC 4/03 rozhodol, že zákonná sudkyňa okresného súdu nie je vylúčená z prejednávania a rozhodnutia veci sp. zn. 18 C 342/01;

- 25. apríl 2003 – spis bol vrátený okresnému súdu;

- 1. júl 2003 – spis   bol   opätovne   predložený   krajskému   súdu   na   konanie   o odvolaní sťažovateľa;

- 28. august 2003 – krajský súd uznesením sp. zn. 11 Co 160/03 zrušil odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu o zastavení konania, z dôvodu jeho vecnej nesprávnosti (okresný súd aplikoval pri rozhodnutí o zastavení konania nesprávne zákonné ustanovenie), ako aj z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie;

- 4. september 2003 – spis bol vrátený okresnému súdu;

- 3. december 2003 – okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za žalobný návrh;

- 19. december 2003 – sťažovateľ žiadal o oslobodenie od súdneho poplatku (doložil doklad o svojom príjme) a súčasne namietal zaujatosť zákonnej sudkyne;

- 15. január 2004 – okresný súd vyzval sťažovateľa, aby zdôvodnil námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni;

- 1. marec 2004 – sťažovateľ   zdôvodnil   ním   uplatnenú   námietku   zaujatosti   nesprávnym postupom   zákonnej   sudkyne   v iných   jeho   veciach   vedených   na   okresnom   súde   pod sp. zn. 22 C 22/94 a sp. zn. 18 C 280/00;

- 10. marec 2004 – zákonná sudkyňa si vyžiadala pripojiť spis sp. zn. 18 C 280/00 a po tom, ako   sa   dozvedela,   že   v tejto   veci „sa   čaká   na   právoplatnosť   rozhodnutia   o nepriznaní oslobodenia   od   súdneho   poplatku“, dala   spis   sp.   zn.   18 C 342/01   na   lehotu do 20. marca 2004;

- 6. máj 2004 – zákonná sudkyňa po zistení, že vo veci sp. zn. 18 C 280/00 bolo „podané odvolanie   odporcu   kvôli   nepriznaniu   oslobodenia   od   súdneho   poplatku“,   dala   spis sp. zn. 18 C 342/01 na lehotu do 1. júla 2004 a 18. augusta 2004 opätovne žiadala pripojiť spis sp. zn. 18 C 280/00, ktorý mala u seba;

- 16. september 2004 – zákonná sudkyňa žiadala pripojiť právoplatné uznesenie o žiadosti sťažovateľa   o priznanie   oslobodenia   od   súdneho   poplatku v konaní   sp. zn. 18 C 280/00 a následne bolo zistené, že žiadané uznesenie nie je právoplatné;

- 20. december   2004 –   do   3. januára 2005 – zákonná   sudkyňa   žiadala   pripojiť   spis sp. zn. 22 C 22/94,   ktorý   jej   bol   zapožičaný   10. januára 2005   a vylúčený   zo   spisu sp. zn. 18 C 342/01 18. januára 2005;

- 19. január 2005 – zákonná   sudkyňa   sa   vyjadrila   k námietke   zaujatosti   uplatnenej sťažovateľom 19. decembra 2003, pričom sa necítila byť vo veci zaujatá;

- 31. január 2005 – spis bol predložený krajskému súdu na konanie o námietke zaujatosti sťažovateľa proti zákonnej sudkyni z 19. decembra 2003;

- 22. február 2005 – spis   bol   z krajského   súdu   vrátený   okresnému   súdu   bez   vybavenia z dôvodu nejasnosti v predkladacej správe, z ktorej nebolo zrejmé, z akého dôvodu bol spis predložený krajskému súdu, ako aj z dôvodov nedostatočne a nepriehľadne žurnalizovaného súdneho spisu;

- 23. február 2005 – zákonná sudkyňa postúpila spis vyššej súdnej úradníčke na porovnanie odôvodnenia   sťažovateľom   uplatnenej   námietky   zaujatosti   s odôvodnením   námietky zaujatosti,   o ktorej už krajský súd rozhodol, s cieľom zistiť, či bude potrebné opätovne predložiť spis krajskému súdu na rozhodnutie o tejto námietke;

- 28. február 2005 – vyššia   súdna   úradníčka   posúdila   vec   tak,   že   o   námietke   zaujatosti uplatnenej sťažovateľom v súvislosti s konaním sp. zn. 22 C 22/94 už bolo krajským súdom rozhodnuté   uznesením   sp.   zn.   8   NcC   4/03   z 31.   marca   2003   a na   námietku   zaujatosti uplatnenú   sťažovateľom   v súvislosti   s konaním   sp.   zn.   18   C   280/00   nie   je   potrebné prihliadať, pretože „v zmysle § 15a ods. 2 O. s. p. účastník neuplatnil námietku zaujatosti do 15 dní od kedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený“;

- 22. marec 2005 – okresný   súd   zaslal   sťažovateľovi   a jeho   manželke   na   vyplnenie potvrdenie   o osobných,   majetkových   a zárobkových   pomeroch   pre   účely   rozhodnutia o žiadosti sťažovateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov;

- 18. apríl 2005 – manželka sťažovateľa oznámila okresnému súdu, že výzvu, ktorá jej bola zaslaná   na   oznámenie   jej   majetkových   pomerov,   považuje   za   bezpredmetnú,   pretože v konaní sp. zn. 18 C 342/01 nie je účastníčkou konania;

- 4. máj 2005 – sťažovateľ   zaslal   okresnému   súdu   vyplnené   tlačivo   o jeho   majetkových a zárobkových pomeroch;

- 10. máj 2005 – okresný   súd   uznesením   rozhodol,   že   sťažovateľovi   sa   nepriznáva oslobodenie od súdnych poplatkov;

- 27. jún 2005 – sťažovateľ   podal   odvolanie   proti   uzneseniu,   ktorým   sa   mu   nepriznalo oslobodenie od súdnych poplatkov, a súčasne zmenil žalobný petit, keď namiesto uznania k jeho dobru nesprávnych vyúčtovaní za dodávku služieb spojených s užívaním bytu žiadal, aby mu tieto sumy boli žalovaným vyplatené spolu s úrokom z omeškania;

- 29. jún 2005 – okresný   súd   zaslal   odvolanie   sťažovateľa   proti   uzneseniu   o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku, na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovaného;

- 7. júl 2005 – právny   zástupca   žalovaného   v súvislosti   s odvolaním   sťažovateľa   oznámil okresnému súdu: „k predmetnému odvolaniu sa nevyjadrujem“;

- 27. júl 2005 – okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   žalovaného   na   predloženie plnomocenstva oprávňujúceho ho zastupovať žalovaného v spore;

- 11. august 2005 – právny zástupca žalovaného predložil okresnému súdu plnomocenstvo, ktoré ho oprávňovalo zastupovať žalovaného v spore.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a právoplatne nerozhodli   (I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní sp. zn. 18 C 342/01 došlo k porušeniu označeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd nezistil v doterajšom priebehu konania   žiadnu   takú   okolnosť,   ktorá   by   odôvodňovala   záver   o právnej   alebo   faktickej zložitosti veci ovplyvňujúcej dĺžku konania pred okresným súdom.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd konštatuje, že v jeho správaní nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by podstatnou mierou ovplyvnila doterajšiu celkovú dĺžku konania, z predloženého súdneho spisu však zistil, že sťažovateľ podal   okresnému   súdu   žalobu,   ktorú   bolo   treba   následne   upresňovať,   nezaplatil   súdny poplatok pri podaní žaloby, resp. až po 26 mesiacoch od podania žaloby (19. decembra 2003) požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, čím prispel k celkovej dĺžke konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti konštatuje, že okresný súd v predmetnej veci nevykazoval činnosť v období:

- od 26. októbra 2001 (okresnému súdu bola doručená sťažovateľom upravená žaloba) – do 30. apríla 2002 (okresný súd uznesením konanie zastavil), t. j. viac ako 6 mesiacov, pričom okresný súd pred zastavením konania z dôvodu nejasnosti žaloby, ktorá nebola dostatočne sťažovateľom doplnená ani po výzve súdu, preradil spis z registra nejasných a neúplných podaní „Nc“ do registra úplných podaní „C“, spĺňajúcich všetky náležitosti pre meritórne konanie vo veci;

-   od   10.   júla   2002   (okresnému   súdu   bolo   doručené   vyjadrenie   žalovaného k odvolaniu sťažovateľa)   –   do   11.   februára   2003   (spis   bol   opätovne   predložený   krajskému   súdu), t. j. viac ako 7 mesiacov, pričom ústavný súd pričítal toto obdobie na ťarchu okresného súdu z dôvodu,   že   okresný   súd   síce   postúpil   spis   krajskému   súdu   na   konanie   o odvolaní sťažovateľa   ešte   22.   júla 2002,   avšak 5.   novembra   2002   mu   bol   spis   krajským   súdom vrátený bez vybavenia ako predčasne predložený, pretože zákonná sudkyňa okresného súdu opomenula vyjadriť sa k námietke zaujatosti, ktorú v odvolaní uplatnil sťažovateľ proti nej, a jednak preto, že okresný súd zaslal žalovanému na vyjadrenie iba odvolanie sťažovateľa bez toho, aby mu pred tým zaslal na vyjadrenie samotnú žalobu. Takže okresný súd po odstránení krajským súdom vytknutých nedostatkov spis opätovne predložil krajskému súdu až   11.   februára   2003,   pričom   je   potrebné   poznamenať,   že   okresný   súd   vyhotovil predkladaciu správu iba na rozhodnutie o námietke zaujatosti, takže po tom, ako krajský súd o nej rozhodol a 25. apríla 2003 vrátil spis okresnému súdu, ho tento súd opätovne predložil krajskému súdu tentokrát na konanie o odvolaní sťažovateľa;

- od 1. marca 2004 (sťažovateľ na výzvu súdu zdôvodnil námietku zaujatosti, ktorú uplatnil proti   zákonnej   sudkyni   19.   decembra   2003)   –   do   22.   marca   2005   (okresný   súd   zaslal sťažovateľovi na vyplnenie tlačivo o jeho majetkových a zárobkových pomeroch za účelom rozhodnutia o jeho žiadosti z 19. decembra 2003 na oslobodenie od súdneho poplatku), t. j. viac   ako   1   rok.   Pre   úplnosť   je   potrebné   dodať,   že   podaním   19.   decembra   2003 sťažovateľ žiadal o oslobodenie od súdneho poplatku a súčasne vzniesol námietku zaujatosti proti   zákonnej   sudkyni,   pričom   okresný   súd   v uvedenom   období   vyše   jedného   roka posudzoval   iba   opodstatnenosť   a odôvodnenosť   sťažovateľom   uplatnenej   námietky zaujatosti proti zákonnej sudkyni, a navyše ako nesprávny sa ukázal postup okresného súdu, keď 31. januára 2005 postúpil spis na rozhodnutie o tejto námietke zaujatosti krajskému súdu, ktorý obratom 22. februára 2005 vrátil spis okresnému súdu na posúdenie, či v súlade s vtedy účinným Občianskym súdnym poriadkom nebola námietka zaujatosti podaná z tých istých dôvodov.

Celková doba zbytočných prieťahov ustálená ústavným súdom je viac ako 2 roky, pričom ústavný súd poukazuje na to, že okresný súd sa dosiaľ nezačal zaoberať ani meritom veci, čo napokon vo svojom vyjadrení pripustil aj okresný súd.

V súvislosti   s tvrdením   predsedníčky   okresného   súdu,   že „Súd   vo   veci   konal s ohľadom aj na ďalšie množstvo vecí priebežne“, ústavný súd konštatuje, že nadmerné množstvo   vecí,   v ktorých   sa   musí   zabezpečiť   súdne   konanie,   by   mohlo   len   dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne   opatrenia.   Ústava   v čl.   48   ods.   2   zaväzuje predovšetkým   súdy   ako   garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (I. ÚS 156/02, I. ÚS 65/04).

Z vyjadrenia   predsedníčky   okresného   súdu   nevyplýva   prijatie   účinných   opatrení. Skutočnosť,   že   okresný   súd   mal   problémy   s vybavovaním   veľkého   množstva   agendy, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníkov konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci účastníka, ktorý sa naň obrátil.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   domáhal   aj   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo výške   200   000   Sk   s odôvodnením: „Dlhodobý   stav   právnej   neistoty   spôsobil   mi   veľkú psychickú   záťaž,   ktorá   vyústila   až   do   duševnej   choroby   a   vyžiadala   si opakovanú ambulantnú liečbu u psychiatra.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom na nečinnosť okresného súdu, považuje za primerané vo výške 20 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorú si sťažovateľ uplatnil, avšak advokát výšku týchto trov nevyčíslil.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení z § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška 655/2004 Z. z.“). Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2005 je 2 501 Sk a hodnota režijného paušálu je 150 Sk.

S poukazom   na   výsledok   konania   ústavný   súd   priznal   právnemu   zástupcovi sťažovateľa   odmenu   za   jeden   úkon   právnej   pomoci   vykonaný   v roku   2005   (prevzatie a príprava zastúpenia) v sume 2 501 Sk a režijný paušál v sume 150 Sk, takže ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 2 651 Sk tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2005