znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 152/03-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. augusta 2003 predbežne prerokoval sťažnosť M. G., T. n. V., zastúpenej komerčným právnikom Mgr. O. F.,   S.,   vo   veci   porušenia   práva   podľa   čl.   2   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 11 S 58/01-17 z 26. marca 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. G.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. augusta 2003   doručená   sťažnosť   M.   G.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   komerčným právnikom   Mgr.   O.   F.,   S.,   ktorou   namietala   porušenie   svojho   práva   konať,   čo   nie   je zákonom zakázané, podľa čl. 3 ods. 2   (správne podľa čl. 2 ods. 3) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 11 S 58/01-17 z 26. marca 2002.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že: „Dňa 16. 2. 2001 vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N 94/01, NZ 80/01 JUDr. K. K., notára so sídlom v Š., som uzavrela s manželmi V. H. a M. H. zmiešaný záväzok, na základe ktorého som od nich odkúpila rodinný dom s príslušenstvom v k. ú. Trnovec nad Váhom, vedené na LV č. 532 a zároveň som   na   nich   previedla   členské   práva   v SBD   Šaľa   a s tým   súvisiace   členské   práva a povinnosti týkajúce sa trojizbového družstevného bytu č. 26 v Šali-Veči. Tento zmiešaný záväzok bol označený ako zámenná zmluva, pričom medzi účastníkmi tohoto úkonu bolo nesporné, že sa nejedná o zámennú zmluvu podľa osnovy Občianskeho zákonníka, § 611 a nasl. Nakoľko časť záväzku sa týkala prevodu nehnuteľností, toho istého dňa sme podali návrh na vklad do katastra OÚ KO Šaľa a zároveň uhradili správny poplatok z návrhu na vklad. OÚ KO Šaľa svojim rozhodnutím zo dňa 26. 2. 2002 č. OÚ KO V 266/2001 rozhodol o prerušení konania z dôvodu, že predložený právny úkon odporuje ustanoveniu § 611 Obč. zák. Notár, ktorý nám listinu vyhotovoval dňa 5. 4. 2001 zaslal OÚ KO Šaľa v našom mene stanovisko, v ktorom poukázal na nesprávny právny názor konajúceho správneho orgánu. OÚ KO Šaľa dňa 8. 6. 2001 pod č. OÚ KO V 266/2001 rozhodol vo veci tak, že návrh na vklad do katastra nehnuteľností zamietol. Voči tomuto rozhodnutiu všetci účastníci úkonu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom sme zdôvodnili nesprávny postup správneho orgánu. Rozhodnutie správneho orgánu preskúmával Krajský súd v Nitre, pod sp. zn. 11 S 58/01. Notár, ktorý nám listiny spisoval, zaslal Krajskému súdu v Nitre právne posúdenie v tejto veci, ktoré vychádzalo z teoretických prác akademika Š. L., uverejnené v jeho „Právnických štúdiách“, ktorého podstata tkvie v právnom názore, že: „Samo osebe zámena typu, nesprávne použitie iného typu alebo nesprávne pomenovanie uzavretej zmluvy názvom inej typickej zmluvy nespôsobuje ani neplatnosť zmluvy, ani nemá za následok to, aby sa zmluvná úprava mala posúdiť podľa toho a nie podľa skutočnej svojej podstaty“. Krajský súd v Nitre vo veci rozhodol svojim rozsudkom zo dňa 26. 3. 2002, č. k. 11 S 58/01- 17 tak, že potvrdil rozhodnutie OÚ KO Šaľa zo dňa 8. 6. 2001, sp. zn. V 266/2001. (...) Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Nazdávam sa, že Krajský súd v Nitre nepostupoval v konaní vo veci nášho návrhu tak, že by to bolo možné kvalifikovať ako rešpektovanie citovaného článku ústavy“.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí jej veci na ďalšie konanie vydal toto rozhodnutie:

„Ústavný súd vyslovuje, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 26. 3. 2002, č. k. 11 S 58/01-17, došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľa zaručeného v článku 3 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,

Ústavný súd zrušuje rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 26. 3. 2002, č. k. 11 S 58/01-17 a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie“.

  II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľka   namietala   porušenie   svojich   základných   práv   a   slobôd   rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 11 S 58/01-17 z 26. marca 2002. Uvedený rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 7. mája 2002.  

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti   na   konanie   pred   ústavným   súdom   podľa   čl.   127   ústavy   je   podanie   sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Predmetná sťažnosť z 10. júla 2003 bola ústavnému súdu doručená 11. augusta 2003, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. augusta 2003