znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 151/2011-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2011 predbežne prerokoval sťažnosť K. Ch., B., zastúpeného advokátom Mgr. M. P., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu   Bratislava IV v konaní vedenom   pod sp.   zn. 9 C/97/2005 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co/117/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. Ch.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. februára 2011 doručená sťažnosť K. Ch. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava   IV   (ďalej len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   9 C/97/2005   a postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“   alebo „súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co/117/2009.

2. Z obsahu sťažnosti a z pripojených listín vyplýva, že „Sťažovateľ dňa 9. 3. 2005 podal na Okresnom súde Bratislava IV návrh o určenie práva bývať v 2-izbovom byte číslo... až do zániku práva zabezpečením primeraného náhradného bytu...

Uznesením č. k. 9 C 97/05 zo dňa 22. 7. 2005 uložil Okresný súd Bratislava IV odporkyni v II. rade A. V., aby sprístupnila sťažovateľovi byt č. 70 na... v B.

Uznesením   č.   k.   5   Co   390/05-60   zo   dňa   20.   12.   2005   Krajský   súd   v Bratislave napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol...

Rozsudkom č. k. 9 C/97/2005.138 zo dňa 7. 10. 2008 Okresný súd Bratislava IV návrh sťažovateľa zamietol.

Sťažovateľ napadol rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 7. 10. 2008 odvolaním faxovaným dňa 13. 1. 2009, ktoré doplnil predložením originálu do podateľne Okresného súdu Bratislava IV dňa 14. 1. 2009.

Sťažovateľ podal dňa 10. 8. 2010 sťažnosť predsedovi Krajského súdu v Bratislave a žiadal o prešetrenie prieťahov v predmetnej veci.

Listom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 3. 9. 2010 bolo konštatované, že sťažnosť bola dôvodná.

Sťažovateľovi bol cestou Okresného súdu Bratislava IV dňa 16. 12. 2010 doručený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 Co 117/2009-168 zo dňa 26. 10. 2010, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava IV...

Sťažovateľ...   sa   domnieva,   že bolo   porušené   jeho právo   na   prejedanie jeho veci v primeranej   lehote   podľa   č1.   6   ods.   1   prvej   vety   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu... a Krajského súdu...“.

3. Sťažovateľ porušenie základného práva na súdnu ochranu vidí v tom, že okresný súd, ako aj krajský súd „... sa plne pridržiavali čiastkového rozhodnutia exekučného súdu, ktorým boli námietky povinného voči exekúcii zamietnuté. Sťažovateľ je toho názoru, že uznesenie Okresného súdu... vo veci exekúcie nemôže suplovať plnohodnotné vykonanie a vyhodnotenie   dôkazov,   na   základe   ktorých   by   malo   byť   rozsudkom   v   mene   republiky rozhodnuté o právach povinnostiach sťažovateľa.“

4. Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

1. Základné právo sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o   ochrane ľudských práv   a   základných slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/97/2005 a Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 117/2009 porušené bolo.

2.   Karolovi   Ch...   B.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   20.000 €   (slovom dvadsaťtisíc   eur),   ktoré   mu   sú   Okresný   súd   Bratislava   IV   a   Krajský   súd   v Bratislave povinné vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

3.   Základné   právo   sťažovateľa   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1Ústavy Slovenskej republiky a základné právo podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 Co 117/2009 zo dňa 26. októbra 2010 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 9 C/97/2005-138 zo dňa 7. októbra2008 porušené bolo.

4. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 Co 117/2009 zo dňa 26. októbra 2010 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k 9 C/97/2005-138 zo dňa 7. októbra   2008   sa   zrušuje   a   vec   sa   vracia   Okresnému   súdu   Bratislava   IV   na   ďalšie konanie.

5. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 261,82 € k rukám jeho právneho zástupcu Mgr. M. P. do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

5.   Ústavný   súd   ako   nezávislý   súdny   orgán   ochrany   ústavnosti   rozhoduje   podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,   primerané   finančné zadosťučinenie.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením   bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých   prerokovanie   nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný súd   mohol   posúdiť   po jej prijatí   na ďalšie konanie (mutatis mutandis III.   ÚS   138/02). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže preto vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už   súd   meritórne   rozhodol   pred   podaním   sťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy (II. ÚS 184/06).

8. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ v podanej sťažnosti namietal neprimeranú lehotu na prerokovanie jeho záležitosti okresným súdom a krajským súdom. Okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/97/2005 vec skončil ešte 7. októbra 2008   vyhlásením   rozsudku,   proti   ktorému   podal   sťažovateľ   13.   januára   2009   opravný prostriedok, v dôsledku čoho sa vec ocitla na krajskom súde a bola vedená pod sp. zn. 8 Co 117/2009. V tejto veci krajský súd rozhodol 26. októbra 2010 rozsudkom, ktorý bol sťažovateľovi   doručený   16.   decembra   2010.   Vec   je   právoplatne   skončená   dňom 16. decembra 2010.

9. Sťažovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote v konaní okresného a krajského súdu, ktoré v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už o veci samej nekonali. Z toho vyplýva, že okresný súd a krajský súd v čase podania sťažnosti už nemohli žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohli ani porušovať sťažovateľom označené   práva.   Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

10.   V   súvislosti   so   sťažovateľom   namietaným porušením   základných   práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru) rozsudkom okresného súdu sp. zn. 9 C/97/2005 zo   7. októbra   2008   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   v   tejto   časti   z   dôvodu   nedostatku právomoci, pretože proti tomuto rozsudku bolo možné podať odvolanie, čo sťažovateľ aj urobil.

11.   Pokiaľ   sťažovateľ   namieta   porušenie   základného   práva   rozsudkom   krajského súdu sp. zn. 8 Co 117/2009 z 26. októbra 2010, ústavný súd odmietol sťažnosť aj v tejto časti, keďže nedospel k záveru o arbitrárnosti alebo zjavnej neodôvodnenosti napadnutého rozsudku krajského súdu v súvislosti s namietaným porušením čl. 46 ods. 1 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru).

12. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že okresný súd a krajský súd   postupovali   v súlade   s   príslušnými   hmotnoprávnymi   a procesnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien. Krajský súd v dostatočnom rozsahu odôvodnil svoje rozhodnutie sp. zn. 8 Co 117/2009 z 26. októbra 2010 najmä tým, že „... súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre zistenie rozhodujúcich skutočnosti,   vykonané dôkazy vyhodnotil   v súlade s ust. § 132 O. s. p. a vec posúdil správne po právnej stránke. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s jeho právnym záverom..., že nárok navrhovateľa na bytovú náhradu zanikol v dôsledku skutočnosti, že s odporkyňou v 1. rade bezdôvodne neuzavrel nájomnú zmluvu   o   nájme...   Správne   súd   prvého   stupňa   pri   posudzovaní   dôvodnosti   námietok navrhovateľa   týkajúcich   sa   dezolátneho   stavu   zabezpečenej   bytovej   náhrady   a   pri posudzovaní   primeranosti   tejto   bytovej   náhrady   vychádzal   z   dokazovania   vykonaného v tomto konaní aj z rozhodnutia súdu zo dňa 10. 12. 2003 č. k. Er 1592/02... a dospel k záveru,   že   zabezpečený   1-izbový   byt   je   primeranou   bytovou   náhradou.“. To,   že   po posúdení všetkých okolností daného prípadu dospel krajský súd k inému záveru, a tým sa nestotožnil s očakávaniami a predstavami sťažovateľa, ešte neznamená, že mohlo dôjsť k porušeniu jeho práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

13. Vo vzťahu k uvedenému namietanému porušeniu práva ústavný súd pripomína, že   ak   všeobecný   súd   aplikuje   platný   právny   predpis,   jeho   účinky   (dôsledky)   použitia nemožno považovať za porušenie základného práva alebo slobody (m. m. II. ÚS 81/00, II. ÚS   63/03),   a   preto   ani   napadnutý   postup   okresného   a   krajského   súdu   nesignalizuje žiadnu   možnosť   priamej   príčinnej   súvislosti   s   porušením   práva   sťažovateľa   na   súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

14. Na základe uvedeného ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (podobne IV. ÚS 219/03, II. ÚS 197/04) sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a preto o ďalších uplatnených nárokoch sťažovateľa už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 20. apríla 2011