znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 151/07-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Mgr.   M.   Č.,   M.,   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   rozhodnutím   Krajského   súdu   v Košiciach sp. zn. 5 Co 456/2005 z 22. marca 2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. M. Č. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2007 doručená sťažnosť Mgr. M. Č. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 Co 456/2005 z 22. marca 2006.

Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti okrem iného uvádza: „... S uvedeným rozsudkom   sťažovateľ   nesúhlasil   a tak   podal   dňa   9.   11.   2006   Podnet   na   podanie mimoriadneho   dovolania.  ...   dňa   22.   2.   2007   urobil   Opakované   podanie   podnetu   na podanie mimoriadneho dovolania. Dňa 7. 5.   2007 obdržal od Generálnej prokuratúry odpoveď,   ani   opätovným   preskúmaním   veci   nebol   zistený   dôvod   pre   zmenu   právneho stanoviska, ktoré Vám bolo oznámené vo vybavení Krajskej prokuratúry v K.“

Sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   na   základe   jeho   sťažnosti   rozhodol nálezom o porušení   označených   práv   rozhodnutím   Krajského   súdu   v   Košiciach sp. zn. 5 Co 456/2005 z 22. marca 2006 a priznal mu sumu 4 300 Sk.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa   § 53 ods.   3   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Zmeškanie   lehoty   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   nemožno odpustiť, t. j. ústavný súd každú sťažnosť, ktorá mu bola doručená po uplynutí tejto lehoty, odmietne podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Pretože napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť ešte pred tým, ako sa sťažovateľ obrátil podnetom na generálneho prokurátora Slovenskej republiky, t. j. najneskôr 22. februára 2007, bola predmetná sťažnosť podaná v čase (9. júla 2007), keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd sa preto nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky (§ 243e až 243j Občianskeho súdneho poriadku) nemožno totiž z hľadiska čl. 127 ods. 1 ústavy považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom (podmienkou) podania sťažnosti na ústavnom súde podľa tohto článku ústavy, a na jeho podanie nie je preto z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie sťažnosti na ústavnom súde možné prihliadať.   V   dôsledku   toho   nebolo   možné   sa   zaoberať   týmto   návrhom   sťažovateľa (I. ÚS 134/03, I. ÚS 17/01).

Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako návrh podaný oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2007