SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 150/2016-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. marca 2016 predbežneprerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti AGROSPOL 5. TM, s. r. o., Hlavná 142,Tesárske Mlyňany, zastúpenej JUDr. Martinom Jánskym, Advokátska kancelária Jánsky &PARTNERS, s. r. o., Štúrova 1408/13, Nitra, vo veci namietaného porušenia základnéhopráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Nitra sp. zn.18 C 397/2015 z 5. augusta 2015 a Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9 Co 955/2015z 27. novembra 2015 (Rvp 1731/2016), ako aj uzneseniami Krajského súdu v Nitre sp. zn.7 Co 526/2014 z 29. septembra 2014 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.4 Cdo 262/2015 z 26. novembra 2015 (Rvp 1732/2016) a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti AGROSPOL 5. TM, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 1731/2016 a sp. zn. Rvp 1732/2016 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalejvedené pod sp. zn. Rvp 1731/2016.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti AGROSPOL 5. TM, s. r. o., o d m i e t a prenesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 15. februára2016 faxom a 22. februára 2016 poštou (podané na pošte 16. februára 2016, pozn.) doručenésťažnosti obchodnej spoločnosti AGROSPOL 5. TM, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Okresného súdu Nitra (ďalej lenokresný súd“) sp. zn. 18 C 397/2015 z 5. augusta 2015 a Krajského súdu v Nitre (ďalej len„krajský súd“ a „napadnuté uznesenia krajského súdu“) sp. zn. 9 Co 955/2015z 27. novembra 2015 (Rvp 1731/2016), ako aj uzneseniami krajského súdu sp. zn.7 Co 526/2014 z 29. septembra 2014 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len„najvyšší súd“ a „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“) sp. zn. 4 Cdo 262/2015z 26. novembra 2015 (Rvp 1732/2016).
2. V petite podaných sťažností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález,v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľačl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami okresného súdu, krajského súdua najvyššieho súdu, zruší napadnuté uznesenia tak najvyššieho súdu, ako i napadnutéuznesenia krajského súdu a okresného súdu a veci vráti okresnému súdu na ďalšie konanie.Zároveň navrhla priznať jej finančné zadosťučinenie v každej sťažnosti po 5 000 €a náhradu trov konania.
II.
II.A
K spoločnému prerokovaniu vecí
3. Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákonneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdomprimerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci,ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákono ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným §31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť naprípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
4. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia,z ktorých vyplýva právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosť v osobesťažovateľky, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to jeuvedené v bode 1 enunciátu tohto uznesenia.
II.B
5. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokujena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanienemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.
7. Podľa § 20 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania saústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať sťažovateľ alebo jehoprávny zástupca. K návrhu na začatie konania sa musí priložiť splnomocnenie nazastupovanie navrhovateľa advokátom s výslovným uvedením, že sa udeľuje nazastupovanie pred ústavným súdom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení samusí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
8. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predložené sťažnosti nespĺňajú všetkynáležitosti kvalifikovaných návrhov v zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 a 2 zákonao ústavnom súde, pretože sťažovateľka s návrhmi nedoručila splnomocnenia pre advokátana jej na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ktorý sám aj koncipoval tietosťažnosti, a to i napriek skutočnosti, že predloženie splnomocnenia je povinnosťouvyplývajúcou z už citovaného § 20 zákona o ústavnom súde (obdobne I. ÚS 262/2015).
9. Okrem toho sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcus návrhmi nedoručila napadnuté uznesenia najvyššieho súdu, krajského súdu, akoani okresného súdu. Predloženie rozhodnutí všeobecných súdov, proti ktorým sťažnostismerujú, je pritom v zmysle dikcie ustanovenia § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súdezákonom ustanovenou podmienkou konania pred ústavným súdom. Sťažnosti sťažovateľkyteda v predloženej podobe nespĺňajú ani ďalšiu náležitosť ustanovenú v § 50 ods. 2 zákonao ústavnom súde.
10. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie jepovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinnéhoprávneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacejčinnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatokzákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08,I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislostiústavný súd zdôrazňuje, že advokát je osobou povinnou pri výkone advokácie dôslednevyužívať všetky právne prostriedky (a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta)a tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby,ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolaťnielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnenézákonom ustanovené predpoklady.
11. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnenízákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v zneníneskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Osobitne to platí pre všetky zákonomustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomtoohľade naďalej zostáva v platnosti zásada„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patríprávo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosti sťažovateľky pretoodmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí už pri ich predbežnomprerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. marca 2016