znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 150/2015-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátkou JUDr. Danou Martinkovou, Záhradnícka 64, Bratislava, vo vecinamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej   republiky   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaniach vedených pod sp. zn.6 C 46/2004 a sp. zn. 8 C 55/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. januára2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   Danou   Martinkovou,   Záhradnícka   64,Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 6 C 46/2004a sp. zn. 8 C 55/2010.

Zo sťažnosti vyplýva:«Dňa 26. 04. 2004 sťažovateľ podal Okresnému súdu v Martine žalobu na stanovenie povinnosti vymeniť vadnú vec, ktorá bola vedená pod sp. zn. 6C 46/2004.

... sťažovateľ vo svojom odvolaní zo dňa 29. 08. 2006 proti... rozsudku Okresného súdu   v   Martine   č. k. 6C/46/2004-177   zo   dňa   04. 07. 2006,   navrhol,   aby   odvolací   súd rozhodol, že žalobca má právo uverejniť rozsudok v televízii...

Krajský   súd   v   Žiline...   uznesením   č. k.   8Co/121/2009-436   zo   dňa   20. 10. 2009, sťažovateľom napadnutý rozsudok Okresného súdu v Martine č. k. 6C/46/2004-177 zo dňa 04. 07. 2006, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 6C/46/2004-320 zo dňa 14. 11. 2007, s opravným uznesením č. k. 6C/46/2004-324 zo dňa 14. 11. 2007, opravným uznesením č. k. 6C/46/2004-326 zo dňa 14. 11. 2007 a opravným uznesením č. k. 6C/46/2004-364 zo dňa 09. 01. 2008, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd v Martine uznesením č. k. 6C/46/2004-449 zo dňa 17. 02. 2010 pripustil zmenu petitu navrhovateľa...

Prvostupňový súd porušil základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces, keď pripustil zmenu petitu inom v znení, v akom ho navrhol žalobca a teda rozhodoval o petite, ktorý žalobca nikdy nenavrhol....

O   pripustení   petitu   sťažovateľa   na   uverejnenie   rozsudku   Okresný   súd   Martin nerozhodol, ale aj tak uznesením č. k. 6C/46/2004-452 zo dňa 17. 02. 2010, vylúčil na samostatné konanie petit:

„Navrhovateľ má právo uverejniť rozsudok v televízii...“

Okresný   súd   Martin   rozhodnutie   odôvodnil   tým,   že   sťažovateľ   mal   až   dňa 29. 01. 2008   žiadať   o   zmenu   petitu   o   jeho   rozšírenie   oprave   navrhovateľa   uverejniť rozsudok,   pričom   sťažovateľ   to   navrhol   už   04. 07. 2006.   Okresný   súd   Martin   spôsobil významné prieťahy v konaní. V tomto uznesení Okresný súd Martin neuviedol pod akou sp. značkou bude súd viesť ďalšie konanie o vylúčenom návrhu a v uznesení uvádza, v čase jeho vydania, už neexistujúcu peňažnú menu.... Podľa názoru sťažovateľa procesný návrh nemôže súd vylúčiť na samostatné konanie.

Okresný   súd   Martin   vydal   dňa   17. 03. 2010   uznesenie   č.   k.   8C/55/2010,   ktorým konanie... prerušuje do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 6C/46/2004.... Sťažovateľ,   v   snahe   napraviť...   pochybenia   prvostupňového   súdu,   opakovane predložil návrh petitu svojej žaloby na pojednávaní konanom dňa 05. 10. 2010. ktoré súd odročil na neurčito práve z dôvodu, že uznesením rozhodne ohľadom pripustenia zmeny petitu, tak ako to na pojednávaní súdu opakovane predložil navrhovateľ.

Uznesením,   č. k.   6C/46/2004,   zo   dňa   25. 10. 2010,   v   rozpore   s   ust.   §   95   OSP prvostupňový súd nepripustil zmenu petitu v zmysle podania navrhovateľa s odôvodnením, že   v   konaní   dvakrát   pripustil   zmenu   petitu   a   žalobca   sa   opätovne   svojimi   podaniami domáhal   zmeny   petitu   žaloby,   pričom   v   odôvodnení   súčasne   konštatuje,   že   žalobca špecifikoval petit žaloby a doplnil ho o vymenovanie výbavy vozidla, ktoré sú žalovaní v rade 1/ a 2/ povinní vymeniť žalobcovi za bezvadné a s ohľadom na skutočnosť, že súd uznesením zo 17. 02. 2010 mal pripustiť zmenu petitu v obsahovo totožnom znení, ako je uvedené v podaní žalobcu predloženého súdu na pojednávaní dňa 5. 10. 2010, súd v zmysle § 95 ods. 1 a 2 OSP nepripustil ďalšiu zmenu petitu žaloby.

Sťažovateľ svojim podaním súdu zo dňa 05. 10. 2010 nedoplnil svoj žalobný návrh o vymenovanie výbavy vozidla, ktoré sú žalovaní v 1/ a 2/ rade povinní vymeniť, ale výbavy vozidla, za ktoré sú mu povinní vymeniť vadné vozidlo.

Výsledky dovtedajšieho konania boli podkladom pre konanie o zmenenom návrhu....   podaním   zo   dňa   17. 05. 2011   sa   žalobca   opätovne   pokúsil   o   nápravu   tohoto pochybenia okresného súdu a podal konečné a upresnené znenie petitu svojej žaloby. Na pojednávaní konanom dňa 18. 10. 2011 okresný súd vyhlásil uznesenie, ktorým nepripúšťa zmenu petitu v zmysle podania   žalobcu zo dňa 17. 05. 2011 (č. l. 573), ale nerozhodol o žalobnom návrhu, ktorého primárny petit žalobca opätovne predniesol na tomto   pojednávaní   a   ktorý   doručil   súdu   písomne   krátkou   cestou   priamo   na   tomto pojednávaní.

Dňa   18. 10. 2011   vydal   Okresný   súd   v   Martine   vo   veci   samej...   rozsudok   č. k. 6C/46/2004-656, ktorým odporcovi v rade 1/ uložil povinnosť vymeniť sťažovateľovi osobné motorové vozidlo... Takýto výrok je nevykonateľný, lebo súd v rozpore s výslovným návrhom sťažovateľa neuviedol, za čo má odporca v rade 1/ toto vozidlo vymeniť. Voči odporcovi v rade 2 súd návrh sťažovateľa / v celom rozsahu zamietol.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ vo svojom odvolaní zo dňa 29. 11. 2011 voči   rozsudku   Okresného   súdu   v Martine   č. k.   6C/46/2004-656   zo   dňa   18. 10. 2011... navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil obidve uznesenia okresného súdu, č. k. 6C/46/2004- 452, zo dňa 17. 02. 2010 a č. k. 8C/55/2010 zo dňa 17. 03. 2010, z dôvodu, že nemali byť vydané, nemajú zákonný podklad a sú právne neúčinné....

Dňa 15. 01. 2013 vydal Okresný súd v Martine... rozsudok, č. k. 6C/46/2004-836, ktorým návrh sťažovateľa voči odporcovi v rade 2/ zamietol. Okresný súd Martin porušil základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces, keď nevyčkal na právoplatnosť uznesenia č. k. 6C/46/2004-830 zo dňa 15. 01. 2013 a v tomto rozsudku zamietol návrh voči odporcovi v rade 2/, keď po zastavení konania voči odporcovi v rade 1/ bol odporca už len jeden.... Krajský súd v Žiline... uznesením č. k. 8Co/154/2013-1001 zo dňa 21. 10. 2013, rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 6C/46/2004-836 zo dňa 15. 01. 2013, vo výroku, ktorým   návrh   sťažovateľa   voči   odporcovi   zamietol,   potvrdil.   Tento   rozsudok   bol sťažovateľovi doručený dňa 18. 12. 2013, kedy nadobudol právoplatnosť a celé konanie skončilo....

Na   deň   08.   04.   2014   o   08:30   hod.   nariadil   Okresný   súd   Martin   pojednávanie v právnej   veci   „Žaloba   na   stanovenie   povinnosti   vymeniť   vadnú   vec,“   ktorá   už   bola právoplatne skončená, avšak toto pojednávanie bolo nariadené pod sp. zn. 8C/55/2010. Sťažovateľovi súd na toto pojednávanie nedoručil predvolanie...

Okresný   súd   Martin   spôsobuje   prieťahy   aj   tým,   že   sťažovateľovi   nevyhotovil a nedoručil rovnopis zápisnice o tomto pojednávaní...

Dňa 03. 11. 2014 Okresný súd Martin doručil sťažovateľovi predvolanie na ďalšie pojednávanie pod sp. zn. 8C/55/2010, ktoré nariadil na deň 10. 12. 2014 o 10:00 hod. v právnej veci „Žaloba na stanovenie povinnosti vymeniť vadnú vec,“ ktorá vec už bola, ako je   hore   uvedené,   právoplatne   skončená.   Až   spolu   s predvolaním   na   toto   pojednávanie Okresný súd Martin doručil sťažovateľovi vyjadrenie odporcu, ktoré bolo súdu doručené ešte dňa 04. 04. 2014, teda pred pojednávaním konaným dňa 08. 04. 2014, na ktorom bol sťažovateľ prítomný, ale súd mu na tomto pojednávaní vyjadrenie nedoručil, čím spôsobil zbytočné prieťahy v konaní.

Až na pojednávaní konanom 10. 12. 2014 súd krátkou cestou doručil sťažovateľovi uznesenie č. k. 8C/55/2010-72 zo dňa 20. 10. 2014 a pojednávanie odročil na deň 14. 01. 2015 s tým, že vyčká na právoplatnosť tohoto uznesenia, ktorým zastavil konanie voči pôvodnému žalovanému v rade 1/... a pojednávanie odročil na deň 14. 01. 2015, čím spôsobil ďalšie zbytočné významné prieťahy v konaní.

Na   pojednávaní   konanom   dňa   14.   01.   2015   Okresný   súd   Martin   vyhlásil... rozsudok...   pod   sp.   zn.   8C/55/2010,   ktorým   procesný   návrh   sťažovateľa   o   uverejnenie rozsudku v konaní o veci samej pod sp. zn. 6C/46/2004, zamietol...»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol: „Postupom Okresného súdu v Martine, v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/46/2004 a pod sp. zn. 8C/55/2010 základné právo ⬛⬛⬛⬛... na prekovanie veci bez zbytočných prieťahov, zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces, zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, porušené boli.

...   Ústavný   súd   ukladá   Okresnému   súdu   v   Martine,   aby   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu zaplatil ⬛⬛⬛⬛... primerané finančné zadosťučinenie za porušovanie jeho základného práva na prekovanie veci bez zbytočných prieťahov, zakotveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na spravodlivý proces, zakotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde v Martine pod sp. zn. 6C/46/2004 a 8C/55/2010 v rozsahu 90.000,- €.... Ústavný súd ukladá Okresnému súdu v Martine, aby do 15 dní od doručenia nálezu   zaplatil   náhradu   trov   konania ⬛⬛⬛⬛ na   účet   jeho   zástupcu, JUDr. Dany Martinkovej.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 6 C 46/2004 a sp. zn. 8 C 55/2010

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu   rozhodovaťo sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojichzákladných práv alebo slobôd je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarityprávomoci   ústavného   súdu   vyplýva,   že   ak   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovanísťažnosti zistí, že sťažovateľka sa môže domôcť ochrany svojho základného práva aleboslobody využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánomverejnej   moci,   odmietne   takúto   sťažnosť   z   dôvodu   nedostatku   svojej   právomocina prerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva,že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoczaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, žeprávna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99).Podstatou   účinnej   ochrany   základných   práv   a   slobôd   sťažovateľky   je   okrem   iného   ajopravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu kzákladnému   právu   alebo   slobode,   porušenie   ktorých   sa   namieta   a   ktorý   jej   umožňujeodstrániť   ten   stav,   v   ktorom   vidí   porušenie   svojho   základného   práva   alebo   slobody(I. ÚS 36/96).

Vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   6   C   46/2004   rozhodol   okresný   súd   rozsudkom15. januára 2013. Proti tomuto rozsudku bol sťažovateľ oprávnený podať odvolanie, o čomsťažovateľ vedel, odvolanie podal a Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) o ňomrozhodol rozsudkom č. k. 8 Co 154/2013-1001 z 21. októbra 2013. Z toho vyplýva, žesťažovateľ mal k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu svojich práv, o ktorom boloprávnený rozhodnúť krajský súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vo   veci   vedenej   pod   sp,   zn.   8   C   55/2010   rozhodol   okresný   súd   rozsudkom14. januára   2014.   Proti   tomuto   rozsudku   je   sťažovateľ   oprávnený   podať   odvolanie.Odvolanie je účinný právny prostriedok na ochranu sťažovateľových práv, o ktorom jeoprávnený rozhodnúť krajský súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa vtejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu nedostatku svojejprávomoci.

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 6 C 46/2004 a sp. zn. 8 C 55/2010

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkýmvykonaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietanýmpostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva aleboslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou,porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosťpreto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnumožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by moholposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou, s jej prílohami a po preskúmaní spisuokresného súdu sp. zn. 8 C 55/2010, ktorý si vyžiadal z okresného súdu, zistil, že sťažovateľsa návrhom doručeným okresnému súdu 26. apríla 2004 domáhal výmeny vadnej veci(zakúpeného   automobilu).   Konanie   bolo   vedené   pod   sp.   zn.   6   C   46/2004.   Uznesenímzo 17. februára   2010   vylúčil   okresný   súd   na   samostatné   konanie   návrh   sťažovateľaz 29. januára 2008, ktorým rozšíril svoj návrh z 26. apríla 2006 tak, že navrhol, aby muokresný   súd   priznal   právo   uverejniť   rozsudok   v   televízii,   ktoré   je   vedenépod sp. zn. 8 C 55/2010.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal zo svojej stabilizovanejjudikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa (I. ÚS 24/03, IV.ÚS 232/03). Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu v nadväznosti na taktovymedzený účel označeného práva vyplýva, že ochranu základnému právu na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd poskytuje lenvtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému porušovaniupráva ešte mohlo dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte mohla trvať(napr. m. m. II. ÚS 387/06, IV. ÚS 46/07, IV. ÚS 263/08, I. ÚS 28/08).

Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskehosúdu pre ľudské práva, ako to vyplýva z jeho rozhodnutia o sťažnosti č. 16970/05 vo vecisťažovateľa Miroslava Mazureka proti Slovenskej republike.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 46/2004 rozhodolokresný súd rozsudkom z 15. januára 2013, ktorý bol potvrdený uznesením krajského súduč. k. 8 Co 154/2013-1001 z 21. októbra 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 18. decembra2013.

Sťažovateľ v sťažnosti tiež uviedol, že vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 55/2010rozhodol okresný súd rozsudkom 14. januára 2015.

Sťažnosť sťažovateľa namietajúca porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2ústavy postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 6 C 46/2004 a sp. zn. 8C 55/2010 bola ústavnému súdu doručená 22. januára 2015, teda v čase, keď už okresný súdv obidvoch veciach rozhodol, a teda vo veci samej už konať nemohol.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu užnemohol   žiadnym   ústavne   relevantným   spôsobom   ovplyvniť   priebeh   konaní,   prípadneprieťahy v nich, a teda nemohol ani porušovať sťažovateľom označené základné právo.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   v tejto   časti   odmietol   ako   zjavneneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2015