znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 150/2014-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí   4. júna 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Petra   Brňáka   a zo   sudcov   Milana   Ľalíka   (sudca   spravodajca) a Marinny Mochnáčovej, prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti AGROSTAV Trnava,   a.   s.,   Priemyselná   2,   Trnava,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Jánom   Chmelom, Advokátska kancelária, Royova 9, Piešťany, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti   v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 146/08 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo obchodnej spoločnosti AGROSTAV Trnava, a. s., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 146/08   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Piešťany   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   Cb   146/08 p r i k a z u j e   k o n a ť   vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej   spoločnosti   AGROSTAV   Trnava, a. s.,   p r i z n á v a   primerané finančné   zadosťučinenie   v sume   2 500   €   (slovom   dvetisícpäťsto   eur),   ktoré   j   e   jej Okresný súd Piešťany   p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Obchodnej spoločnosti AGROSTAV Trnava, a. s.,   p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 340,60 € (slovom tristoštyridsať eur a šesťdesiat centov), ktorú j e   jej Okresný súd Piešťany   p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. Jána   Chmela,   Advokátska   kancelária,   Royova   9,   Piešťany,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 150/2014-10 z 26. marca 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   AGROSTAV Trnava, a.   s.,   Priemyselná   2,   Trnava   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 146/08.

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 146/08 koná okresný súd o návrhu sťažovateľky, ktorým sa proti odporkyni (obec Koplotovce) domáha úhrady 25 487,63   €   (767 840,40   Sk)   z   titulu   zaplatenia   ceny   za   zhotovené   dielo.   Podľa sťažovateľky aj napriek sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedníčke okresného súdu   okresný   súd   koná   v jej   veci   so   zbytočnými   a neodôvodnenými   prieťahmi,   čím   sa predlžuje stav jej právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:„Konštatujem, že vo veci sp. zn. 5 Cb/146/2008 z dôvodu nekonania Okresného súdu Piešťany pretrváva stav právnej neistoty sťažovateľa, ako osoby domáhajúcej sa súdnej ochrany a rozhodnutia súdu. Vzhľadom na povahu veci, keďže ide o zaplatenie pohľadávky z obchodného styku, okrem technického posúdenia znalcom, ktorému ako je zrejmé zo spisu nebola uložená povinnosť doplniť znalecké dokazovanie, nie je podľa názoru sťažovateľa táto sporová vec skutkovo, právne ani procesné zložitá na prejednanie a rozhodnutie, avšak na druhej strane je pre sťažovateľa ako navrhovateľa významná, nakoľko ide o nemalú sumu, ktorú dlžník neuhradil sťažovateľovi a úkonmi, ako je vyššie uvedené, zobral možnosť sťažovateľovi na uspokojenie jeho oprávnenej pohľadávky; ako aj vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ svojím správaním nespôsobil nekonanie súdu v tejto veci, som toho názoru, že prieťahy   v   konaní   sp.   zn.   5   Cb/146/2008   sú   neodôvodnené,   zbytočné   a   majú   príčinu na strane Okresného súdu Piešťany. Okrem uvedeného je treba poukázať na skutočnosť, že sťažovateľ   sa   domáha   aj   zaplatenia   úroku   z   omeškania   vo   výške   14,5   %   ročne zo žalovaných súm so splatnosťou od začiatku augusta 2007 až do zaplatenia, čo v prípade úspechu sťažovateľa v konaní zaťaží a nie v malej výške obecný rozpočet obce Koplotovce. Som preto presvedčený, že i voči odporcovi je nečinnosť súdu na záťaž a rovnako voči odporcovi   je   porušené   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov.“

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„Základné   právo   sťažovateľa   AGROSTAV   Trnava,   a.s.,   Priemyselná   2,   Trnava 917 00, IČO: 31 416 195 na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb/I46/2008 porušené bolo.

Okresnému   súdu   Piešťany   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 Cb/l46/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi AGROSTAV Trnava, a. s., Priemyselná 2, Trnava 917 00, IČO: 31416 195, priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000 €, ktoré mu je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť sťažovateľovi AGROSTAV Trnava, a. s., Priemyselná   2,   Trnava   917   00,   IČO:   31   416   195,   trovy   právneho   zastúpenia   v   sume vo výške 340,60 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom   sp. zn. Spr 280/14 zo 7. mája 2014 a právny zástupca sťažovateľky listom z 22. apríla 2014.  

2. 1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedla: „K   postupu   sudkyne   od   25.   1.   2008,   resp.   poverenej   vyššej   súdnej   úradníčky v registri Rob si dovoľujem poukázať na situáciu na Okresnom súde Piešťany po 1. 1.2008, kedy došlo k znovuobnoveniu súdu a v prvých mesiacoch bolo potrebné okrem vybavovania bežného   nápadu   prevziať   a   konať   aj   vo   všetkých   konaniach   prevzatých   z   OS   Trnava pariacich do okresu Piešťany a do okresu Hlohovec, ktorý bol pripojený ako nový obvod. Rozsah prevzatej agendy s počtom 7 sudcov a 5 vyšších súdnych úradníkov nebolo možné vybavovať plynulo a bez prieťahov, pričom bolo potrebné zachovať aj poradie nápadu vecí. Preto k výzve na zaplatenie súdneho poplatku prišlo až v auguste 2008.   Následne súd do prevedenia veci do registra Cb konal plynulo.

K   postupu   sudkyne   konajúcej   vo   veci   od   15.   10.   2008   uvádzam,   že   sudkyňa s ohľadom   na   množstvo   veci   v   jej   senáte,   ktorý   v   tom   čase   prevyšoval   počet   800   veci v registri   C,   Cb   a P,   konala   dostatočne   plynule.   Úkony,   ktoré   bolo   možné   vykonať pred vytýčením   pojednávania,   boli   vykonané   ihneď   po   pridelení   veci.   Následne   nebolo možné ihneď vo veci vytýčiť termín pojednávania skôr, nakoľko sudkyňa vybavovala veci podľa poradia nápadu s prednostným vybavovaním vecí agendy P. Po vytýčení prvého termínu pojednávania bolo vo veci plynule konané do nariadenia znaleckého dokazovania, ktoré sa skomplikovalo námietkou voči znalcovi a potrebou vo veci pribrať aj konzultanta a znalkyni uhradiť preddavok. Po ukončení znaleckého dokazovania a vypočutí znalca, sa nepodarilo   odstrániť   všetky   nejasnosti,   preto   súd   zvažoval   doplnenie   znaleckého dokazovania,   avšak   medzičasom   rozhodoval   o   znalečnom.   Dlhšie   obdobia,   medzi jednotlivými úkonmi sudkyne sú spôsobené značnou zaťaženosťou s jej senáte (ale i celého súdu),   pričom   sudkyňa   má   aj   napriek   vysokému   osobnému   nasadeniu   a   množstvu odpojednávaných   a   rozhodnutých   vecí   od   roku   2008   v   súčasnosti   v   senáte   vyše   701 nevybavených vecí hlavnej agendy (104 veci agendy P, 603 vecí agendy C a 14 vecí agendy Cb),   čo   jej   objektívne   neumožňuje   konať   vo   všetkých   veciach   v   kratších   časových intervaloch....

Netrvám   na   ústnom   pojednávaní   a   súhlasím   s   tým,   aby   Ústavný   súd   SR   upustil od ústneho   pojednávania   v   zmysle   ust.   §   30   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde,   keďže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

2. 2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení uviedol:„...   súhlasíme,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   upustil   od   ústneho pojednávania v tejto veci.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Obdobne v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je zakotvené právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Toto základné právo bolo postupom Okresného súdu Piešťany voči môjmu klientovi, sťažovateľovi bez pochyby porušené... “

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie skutočností   potrebných   pre   meritórne   rozhodnutie   vo   veci,   t. j.   rozhodnutie   o tom,   či namietaným   postupom   súdu   bolo   alebo   nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).  

II.

Zo   sťažnosti,   z vyjadrení   účastníkov   konania a z obsahu na vec sa   vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 5 Cb 146/08:

- 25. január 2008 – návrhom doručeným okresnému súdu sa sťažovateľka domáhala vydania   platobného   rozkazu,   ktorým   by   bola   odporkyni   uložená   povinnosť   zaplatiť   jej vyfakturovanú   cenu   za   zhotovenie   diela   (výstavba   bytov,   pozn.)   na   základe   dojednaní v zmluve o dielo (konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 6 Rob 6/08),

- 19. august 2008 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby zaplatila súdny poplatok za podaný návrh,

- 12. september 2008 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok,

- 16. september 2008 – sťažovateľka oznámila, že zaplatila súdny poplatok, a žiadala, aby okresný súd pokračoval v konaní,

-   19.   september   2008   –   okresný   súd vydal   platobný rozkaz v   súlade s návrhom sťažovateľky,

- 14. október 2008 – odporkyňa podala odpor proti platobnému rozkazu,

- 15. október 2008 – okresný súd previedol vec z registra „Rob“ do registra „Cb“ pod sp. zn. 5 Cb 146/08,

-   7.   november   2008   –   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľky,   aby oznámil, či nedošlo k mimosúdnej dohode účastníkov konania,

-   28.   november   2008   –   právny   zástupca   sťažovateľky   sa   vyjadril   k   odporu odporkyne,

- 1. jún 2009 – sťažovateľka žiadala nariadiť vo veci pojednávanie,

- 19. november 2009 – okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 28. január 2010,

-   28.   január   2010   –   konalo   sa   pojednávanie,   ktoré   bolo   po   vypočutí   konateľa sťažovateľky a právnych zástupcov oboch sporových strán odročené na 11. marec 2010 pre účely   vypočutia   starostu   odporkyne,   ako   aj   svedkov,   ako   aj   pre   účely   predloženia listinných dôkazov sťažovateľkou (kópie stavebného denníka, pozn.),

- 12. február 2010 – sťažovateľka predložila listinné dôkazy v intenciách záverov pojednávania,

-   11.   marec   2010   –   konalo   sa   pojednávanie,   ktoré   bolo   po   vypočutí   účastníkov a svedkov v prítomnosti oboch právnych zástupcov odročené na 22. apríl 2010 pre účely dovypočutia ďalších svedkov,

- 15. marec 2010 – odporkyňa oznámila adresu svedka, ktorého žiadala vypočuť,

- 13. apríl 2010 – sťažovateľka sa vyjadrila k vykonanému dokazovaniu,

-   22.   apríl   2010   –   konalo   sa   pojednávanie,   ktoré   bolo   po   vypočutí   svedkov v prítomnosti   účastníkov   konania   a   ich   právnych   zástupcov   odročené   na   7.   jún   2010, pre účely predvolania ďalšieho svedka, pričom okresný súd uložil účastníkom povinnosť predložiť do pojednávania otázky pre znalca z odboru oceňovania stavieb,

- 7. jún 2010 – konalo sa pojednávanie, ktoré po vypočutí svedka a po tom, ako účastníci   konania   spresnili   otázky   pre   znalca,   bolo   odročené   na   neurčito   pre   účely nariadenia znaleckého dokazovania,

- 13. júl 2010 – odporkyňa predložila listinný dôkaz,

- 7. september 2010 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie, pričom znalec mal vypracovať znalecký posudok do 60 dní od prevzatia spisu,

- 26. október 2010 – sťažovateľka podala námietky proti ustanovenému znalcovi,

- 29. október 2010 – ustanovený znalec žiadal o poskytnutie preddavku na znalecké dokazovanie,

- 6. december 2010 – okresný súd z dôvodu uplatnenej námietky uznesením rozhodol o   zmene   osoby   znalca   a   novoustanovenej   znalkyni   uložil   na   vypracovanie   znaleckého posudku lehotu 90 dní od doručenia jej spisového materiálu,

- 24. január 2011 – ustanovená znalkyňa žiadala, aby na zodpovedanie niektorých otázok, na zodpovedanie ktorých nebola zapísaná v príslušnom odbore, okresný súd pribral „znalca konzultanta“, súčasne žiadala o rozšírenie svojho ustanovenia o ďalší odbor, aby mohla zodpovedať jednu z otázok, a tiež žiadala preddavok na znalecké dokazovanie,  

- 17. február 2011 – okresný súd vyzval účastníkov, aby oznámili, či majú výhrady proti ustanoveniu konzultanta k ustanovenej znalkyni,

-   1.   marec   2011   –   odporkyňa   oznámila,   že   nemá   výhrady   proti   ustanoveniu konzultanta,

-   4.   marec   2011   –   sťažovateľka   oznámila,   že   nemá   výhrady   proti   ustanoveniu konzultanta,

- 22. marec 2011 – okresný súd uznesením povolil znalkyni prizvať si na konzultanta a súčasne zaslal spis ustanovenej znalkyni,

- 19. august 2011 – okresnému súdu bol predložený znalecký posudok,

- 30. august 2011 – okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom konania,

-   10.   november   2011   –   právny   zástupca   sťažovateľky   sa   vyjadril   k   znaleckému posudku,

-   23.   november   2011   –   právny   zástupca   odporkyne   sa   vyjadril   k   znaleckému posudku,

- 23. január 2012 – znalkyňa urgovala nezaplatenie jej znalečného,

- 6. február 2012 – okresný súd nariadil pojednávanie na 15. marec 2012,

- 15. február 2012 – okresný súd znalkyni oznámil, že o znalečnom bude rozhodnuté až po jej vypočutí na pojednávaní,  

- 2. marec 2012 – právny zástupca sťažovateľky žiadal zmeniť termín pojednávania z dôvodu, že nariadeného termínu sa nebude môcť kvôli plánovanému pobytu v zahraničí zúčastniť   konateľ   sťažovateľky,   ktorý   považuje   za   potrebné   byť   osobne   prítomný na pojednávaní,   na   ktorom   sa   má   rozoberať   znalecký   posudok,   aby   sa   mohol   k   nemu po odbornej stavebnej stránke vyjadriť,

-   6.   marec   2012   –   okresný   súd   oznámil   účastníkom   konania   zrušenie   termínu pojednávania nariadeného na 15. marec 2012 s tým, že nový termín im bude oznámený písomne,

- 15. marec 2012 – okresný súd nariadil pojednávanie na 30. apríl 2012,

- 12. apríl 2012 – okresný súd z rodinných dôvodov na strane zákonnej sudkyne zmenil termín pojednávania z 30. apríla 2012 na 3. máj 2012,

- 18. apríl 2012 – odporkyňa predložila listinný dôkaz,

- 3. máj 2012 – konalo sa pojednávanie, ktoré po vypočutí znalkyne v prítomnosti účastníkov   konania   a   ich   právnych   zástupcov   bolo   odročené   na   neurčito   s   tým,   že účastníkom konania bola uložená povinnosť, aby do 30. júna 2012 predložili svoje prípadné otázky na doplnenie znaleckého dokazovania,

-   29.   jún   2012   –   právny   zástupca   sťažovateľky   predložil   doplňujúce   otázky pre znalkyňu,

- 10. január 2013 – znalkyňa urgovala nezaplatenie jej znalečného,

- 15. január 2013 – okresný súd rozhodol uznesením o znalečnom.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   Cb   146/08   došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1 dohovoru.  

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   v   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ako   aj právo   na prejednanie   veci   v primeranej   lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   V   súvislosti   s   prvým   kritériom „zložitosť   veci“ ústavný   súd   konštatuje,   že vzhľadom   na   potrebu   nariaďovať   v   danej   veci   znalecké   dokazovanie,   možno   síce   toto konanie hodnotiť po skutkovej stránke ako náročnejšie, avšak vzhľadom na dĺžku trvania tohto   znaleckého   dokazovania,   ako   aj   s   ohľadom   na   charakter   predmetu   konania, rozhodovanie ktoré patrí do štandardnej rozhodovacej praxe všeobecných súdov (právnu náročnosť posudzovaného konania nenamietal ani samotný okresný súd, pozn.), a v jeho interakcii s celkovou dĺžkou posudzovaného konania (viac ako 6 rokov) nemožno iba tieto skutkové okolnosti považovať za dôvod zistených prieťahov v konaní.

2.   Pokiaľ   ide   o   správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   posudzovaného   konania v procesnom   postavení   navrhovateľky,   ústavný   súd   nezistil   v jej   správaní   žiadnu   takú skutočnosť, ktorá by podstatným spôsobom prispela k predĺženiu posudzovaného konania. Sťažovateľka bola v predmetnom konaní aktívna, zúčastnila sa na všetkých nariadených pojednávaniach (iba z jedného pojednávania sa riadne ospravedlnila z dôvodu neodkladných dlhšie plánovaných aktivít, pozn.) a podaním sťažnosti na prieťahy v konaní predsedníčke okresného   súdu,   ako   aj   urgovaním   postupu   okresného   súdu   tiež   aktívne   pristupovala k chráneniu si svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

3. Napokon s prihliadnutím na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná   a rozhodnutá,   sa   ústavný   súd   zaoberal   aj   postupom okresného súdu.

Podľa zistenia ústavného súdu možno na ťarchu okresného súdu pripočítať obdobie v trvaní   viac   ako   6   mesiacov,   a to   od   25.   januára   2008,   keď   bol   návrh   sťažovateľky doručený okresnému súdu, do 19. augusta 2008, keď okresný súd vykonal v danej veci prvý procesný   úkon   a vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho   poplatku.   Okresný   súd nevykazoval   žiadnu   procesnú   aktivitu   ani   v období   od   28.   novembra   2008,   keď   bolo okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   sťažovateľky   k odporu   odporkyne, do 19. novembra 2009,   keď   okresný   súd   po   urgencii   sťažovateľky   nariadil   vo   veci pojednávanie, v dôsledku čoho tak okresný súd prispel   k predĺženiu konania o viac ako 11 mesiacov. Napokon podľa zistenia ústavného súdu je okresný súd v danej veci nečinný od 3. mája 2012, keď sa konalo posledné pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre účely nariadenia doplnenia znaleckého dokazovania, pričom táto nečinnosť okresného súdu pretrváva v podstate až do rozhodnutia ústavného súdu, t. j. viac ako 2 roky, pretože okresný   súd   v tomto   období   okrem   rozhodnutia   o znalečnom,   o ktorom   rozhodol 15. januára 2013 po urgencii znalkyne, nevykonal vo veci žiadny meritórny procesný úkon, ktorý by viedol k rozhodnutiu v merite veci.

Okrem toho ústavný súd konštatuje, že v kontexte danej veci neobstojí ani obranná argumentácia okresného súdu o zaneprázdnenosti zákonnej sudkyne v danej veci, pretože podľa judikatúry ústavného súdu tieto dôvody, ktoré by mohli byť interpretované iba ako technické a organizačné problémy, nemôžu ísť na ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom očakáva   ochranu   svojich   práv   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy (m. m. IV. ÚS 58/02).

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 5 Cb 146/08 došlo   k porušeniu   základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitostí v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku v bode 1 tohto rozhodnutia.

IV.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cb 146/08 bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 6 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia   základného   práva   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie záležitostí v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   prípadu   považuje za primerané v sume 2 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.  

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich úhradu v sume 340,60 € vrátane 20 % DPH.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3 vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného paušálu je 8,04 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 340,90 € vrátene 20 % DPH (právny zástupca predložil osvedčenie platcu DPH, pozn.), pričom ústavný súd jej nepriznal nárok na úhradu trov za jeden úkon právnej služby v roku 2014, a to za vyjadrenie k prijatej sťažnosti, pretože v tomto vyjadrení právny zástupca neuviedol žiadne nové skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci porušenia práv sťažovateľky.

Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľky si úhradu trov uplatnil iba v sume 340,60 €, ústavný súd súc viazaný petitom sťažnosti túto úhradu sťažovateľke priznal len vo výške uplatneného nároku, tak ako to je uvedené v bode 4 tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2014