znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 150/2012-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. júna 2012 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka v   konaní   o   sťažnosti   RNDr.   J.   D.,   B.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   A.   B.,   B.,   ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 52 C 76/2006, takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 52 C 76/2006 p o r u š i l základné právo RNDr. J. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   52   C   76/2006 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   RNDr.   J.   D. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   600   € (slovom šesťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. RNDr. J. D. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 485,24 € (slovom štyristoosemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. A. B., B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 150/2012-15 z 18. apríla 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť RNDr. J. D. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou   namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 52 C 76/2006.

2.   Zo   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   24.   februára   2012   vyplýva,   že sťažovateľka je «... účastníkom súdneho konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 52 C   76/2006   v   procesnom   postavení   navrhovateľky.   Predmetom   konania   je   určenie neplatnosti výpovede a uplatnenie nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru, t. j. predmet konania s osobitným významom pre sťažovateľku.

Predmetné konanie sa začalo... 22. 3. 2006, veci bola pridelená... spisová značka 52 C 76/2006...

Pojednávanie sa konalo až dňa 3. 11. 2006, t. j. vyše 7 mesiacov po podaní návrhu na súd. Súd pojednávanie odročil na deň 8. 12. 2006, neskôr na deň 21. 2. 2007 a potom na deň 23. 3. 2007, kde vyhlásil rozsudok, ktorým návrh sťažovateľky, ako aj vzájomný návrh odporcu,   zamietol.   Písomné   vyhotovenie   rozsudku   zo   dňa   23.   3.   2007   doručil   súd sťažovateľke až dňa 4. 5. 2007 a to bez toho, že by bola zákonnej sudkyni predĺžená lehota na písomné vypracovanie a odoslanie rozsudku predsedom súdu. Sťažovateľka podala voči rozsudku okresného súdu odvolanie... Uznesením zo dňa 11. 7. 2008, sp. zn. 2 Co 264/07 a 2 Co 282/07 odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie...

Okresný súd nariadil pojednávanie až na deň 10. 12. 2008, ktoré však neotvoril pre neprítomnosť odporcu, napriek tomu, že boli splnené podmienky pre pojednávanie v jeho neprítomnosti   (odporca   nebol   ospravedlnený   z   dôležitého   dôvodu).   Pojednávanie   bolo odročené na deň 27. 2. 2009, neskôr sa konalo dňa 17. 4. 2009, ďalej dňa 3. 6. 2009, ako aj dňa 3. 7. 2009, rovnako dňa 30. 9. 2009. Pojednávanie bolo odročené na deň 25. 11. 2009, ktoré sa však neotvorilo pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne... Pojednávanie sa konalo dňa 27. 1. 2010, kde súd vyhlásil rozsudok, ktorým návrh navrhovateľky, ako aj vzájomný návrh odporcu, opätovne zamietol. Dňa 5. 3. 2010 podala sťažovateľka okresnému súdu sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní,   kde   poukázala   na   to,   že   v   danom   prípade   ide o pracovnoprávny spor, v ktorom sa uplatňujú práva spojené so zabezpečovaním životných potrieb navrhovateľa, preto má ísť o tzv. osobitnú rýchlosť konania... Sťažnosť vybavila podpredsedníčka súdu... tak, že ju uznala za neopodstatnenú... Žiadosťou zákonnej sudkyne bola lehota na písomné vypracovanie a odoslanie rozsudku zo dňa 27. 1. 2010 predĺžená predsedníčkou súdu o 30 dní, t. j. do 27. 3. 2010. Ani táto predĺžená lehota nebola zo strany súdu rešpektovaná, pretože okresný súd doručil sťažovateľke predmetný rozsudok až dňa 9. 4.   2010,   spolu   s   opravným   uznesením,   ktorým   na   návrh   sťažovateľky   opravil   chyby v zápisnici z pojednávania konaného dňa 27. 1. 2010. Voči tomuto... rozsudku okresného súdu, podala sťažovateľka odvolanie... Odvolací súd rozhodol vo veci uznesením zo dňa

6. 9. 2011, sp. zn. 7 Co 224/2010, ktorým rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie...

Dňa 3. 11. 2011 podala sťažovateľka opätovne sťažnosť na prieťahy v konaní, kde poukázala   na   to,   že ide   o   reštančnú   vec,   nebolo   doteraz   vytýčené   pojednávanie   a   súd postupuje   maximálne   neefektívne   a   nekoncentrovane.   Opakovane   zdôraznila,   že   má eminentný záujem na urýchlenom prejednaní tejto veci. Sudkyňa poverená vedením súdu... uznala sťažnosť „za neprípustnú“. Okresný súd nariadil pojednávanie až na deň 15. 2. 2012,   kde   právny   zástupca   sťažovateľky   poukázal   na   to,   že   ide   o   reštančnú   vec... pojednávanie opätovne odročil na termín 16. 3. 2012...».

3. Na základe už uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal tento nález:

„1. Okresný súd Bratislava 2 v konaní vedenom pod sp. zn. 52 C 76/2006 porušil základné právo sťažovateľky RNDr. J.D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresný súd Bratislava 2 je povinný vyplatiť RNDr. J. D.   sumu 8.000 € ako primerané finančné zadosťučinenie, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Okresnému   súdu   Bratislava   2   sa   prikazuje   konať   vo   veci   bez   zbytočných prieťahov.

4. Okresný súd Bratislava 2 je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume 323,50 € na účet   jej   právneho zástupcu,   advokáta JUDr.   A.   B...   do   pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

4. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka odôvodnila tým, že „... zdĺhavosťou namietaného konania naďalej pretrváva a prehlbuje sa stav   jej   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   ocitla   po   tom,   ako   jej   v   roku   2005   doručil zamestnávateľ neplatnú výpoveď z pracovného pomeru. Bola nútená hľadať si prácu u iných zamestnávateľov, aby dokázala ako osamelý rodič uživiť jej maloleté dieťa. Pocit krivdy, ktorý zažila u zamestnávateľa, mal byť napravený v súdnom konaní na okresnom súde,   kam sa s dôverou obrátila s návrhom na začatie konania...“. Ďalej sťažovateľka uviedla: „...   po   každom jednom pojednávaní sa   v sťažovateľke   prehlboval pocit,   že jej pracovnoprávny spor nebude rýchlo a spravodlivo prejednaný a práve preto prestávala veriť v ústavné garancie práva na súdnu ochranu, toto právo sa jej zdalo iba iluzórnym.“

5. Na základe žiadosti   ústavného súdu   sa   k veci 9.   mája 2012 písomne vyjadril okresný súd (sp. zn. Spr. 2065/2012) a k jeho vyjadreniu zaujal stanovisko právny zástupca sťažovateľky.

5.l Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov, ktoré vykonal okresný súd vo veci. K prieťahom vo veci vedenej pod sp. zn. 52 C 76/2006 sa vyjadrila takto: „... Ako vyplýva z obsahu spisu, súd vo veci konal plynule. Úkony súdu boli vykonávané v časovom odstupe cca 2 mesiacov. Je potrebné poukázať a vziať na zreteľ aj tú skutočnosť, že právna vec navrhovateľky (hoci ide o konanie pracovnoprávne) nebola jedinou vecou tohto druhu prejednávanou v senáte 52C. Sudkyňa bola povinná plynule konať   aj   v   ostatných   veciach   pridelených   jej   na   vybavenie.   Na   rozdiel   od   tvrdení sťažovateľky   je   nepochybné,   že   sudkyňa   brala   na   zreteľ   charakter   a   význam pracovnoprávneho sporu, keďže pojednávania nariaďovala s odstupom cca 2 mesiacov, ktorú lehotu vzhľadom na celkový počet vecí v senáte a taktiež prax prvostupňových súdov možno považovať za primeranú.“

5.2 Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu okresného súdu okrem iného uviedla: „... pre nás prekvapivo obsahuje viaceré výslovne nepravdivé, skresľujúce a neúplné údaje... všetky dôkazné návrhy na svedecké výpovede ako aj návrhy na   vykonanie   dopytov,   boli   súdu   zo   strany   sťažovateľky   dané   v   žaloby   a vyjadrením doručeným dňa 27. 10. 2006, t. j. pred prvým pojednávaním... petit bol menený jedine v časti náhrady mzdy a úrokov z omeškania pri náhrade mzdy, o čom sa doposiaľ vôbec dokazovanie nevykonávala a okresný súd rozhodoval iba v časti o platnosti výpovede...“.

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru.   Prerokovanie   sťažnosti   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

7.   Ústavný   súd   na   základe   sťažnosti   a   k   nej   pripojených   písomností,   vyjadrení účastníkov konania a spisu okresného súdu sp. zn. 52 C 76/2006 zistil, že sťažovateľka v právnom   postavení   žalobkyne   podala   okresnému   súdu   23.   marca   2006   žalobu   proti žalovanému   X.,   Veľká   Británia,   o   neplatnosť   skončenia   pracovného   pomeru   a náhradu mzdy, ktorá bola zaevidovaná pod sp. zn. 52 C/76/06. Následne okresný súd vykonal tieto procesné úkony:

- 31. marca 2006 vydal uznesenie č. k. 52 C/76/06-28, ktorým uložil odporcovi, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia sa vyjadril k žalobnému návrhu (žalobný návrh nebol pripojený k uzneseniu, pozn.);

- 10. apríla 2006 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby v lehote 30 dní predložila úradný preklad pracovnej zmluvy, a odporcu vyzval, aby v lehote 15 dní doručil okresnému súdu mzdový list sťažovateľky za rok 2005, rozhodnutie o organizačných zmenách, dôkaz o prerokovaní výpovede so zástupcami zamestnancov;

- 5. mája 2006 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu k žalobe;

-   16.   mája   2006   bol   okresnému   súdu   sťažovateľkou   doručený   úradný   preklad pracovnej zmluvy;

- 7. júna 2006 okresný súd zaslal žalobný návrh odporcovi, aby sa k nemu vyjadril v lehote 30 dní v zmysle uznesenia č. k. 52 C/76/06-28;

- 18. júla 2006 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu k žalobe;

- 21. septembra 2006 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby v lehote 10 dní zaujala stanovisko k pripojenému vyjadreniu odporcu;

-   27.   októbra   2006   bolo   okresnému   súdu   doručené   stanovisko   sťažovateľky k vyjadreniu odporcu;

- 3. novembra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľka a jej právny zástupca boli prítomní, po vypočutí sporových strán bolo pojednávanie odročené na 8. december 2006 pre účely vykonania dokazovania a okresný súd uložil odporcovi založiť do súdneho spisu   v lehote   10   dní   navrhované   listinné   dôkazy   a   zabezpečiť   na   pojednávaní   účasť označeného svedka;

-   13.   novembra   2006   bola   okresnému   súdu   doručená   od   odporcu   adresa navrhovaného svedka;

-   14.   novembra   2006   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   sťažovateľky k prednesu odporcu na pojednávaní;

- 27. novembra 2006 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu k prednesu sťažovateľky na pojednávaní a predložil listinné dôkazy;

- 7. decembra 2006 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k veci;

- 8. decembra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľka a jej právny zástupca boli prítomní, po vypočutí svedkov bolo pojednávanie odročené na 21. február 2007 pre účely   vykonania   ďalšieho   dokazovania   a okresný   súd   uložil   odporcovi   pod   hrozbou poriadkovej pokuty, aby v lehote 5 dní založil do súdneho spisu označené listinné dôkazy;

-   14.   decembra   2006   bol   okresnému   súdu   doručený   protinávrh   odporcu   vo   veci samej;

- 7. februára 2007 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky;

- 21. februára 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľka a jej právny zástupca boli prítomní, po vypočutí právnych zástupcov sporových strán bolo pojednávanie odročené na 23. marec 2007;

- 6. marca 2007 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k návrhom odporcu a návrh na zmenu žalobného petitu;

- 7. marca 2007 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu vo veci samej;

- 21. marca 2007 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k podaniu odporcu zo 7. marca 2007;

- 23. marca 2007 sa uskutočnilo pojednávanie,   sťažovateľka a jej právny zástupca boli prítomní, okresný súd pripustil zmenu žalobného petitu, následne sťažovateľka zobrala žalobný   návrh   späť   v   časti   určenia   povinnosti   odporcu   zaplatiť   sťažovateľke   mzdu za obdobie od 17. januára 2006 do 19. januára 2006, okresný súd rozhodol rozsudkom vo veci samej tak, že žalobný návrh, ako aj žalobný protinávrh zamietol;

- 17. mája 2007 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcu proti rozsudku len v časti týkajúcej sa nepriznania trov konania;

-   22.   mája   2007   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   sťažovateľky   proti rozsudku;

-   1.   júna   2007   Krajský   súd   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   prevzal   spis 52 C/76/06, aby rozhodol o podaných odvolaniach;

- 11. júla 2008 krajský súd uznesením sp. zn. 2 Co 264/07 a sp. zn. 2 Co 284/07 napadnutý rozsudok   okresného súdu   zrušil a vec vrátil   na ďalšie konanie, okresný   súd prevzal uznesenie krajského súdu spolu so spisom 6. augusta 2008;

- 29. októbra 2008 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na vykonanie dokazovania;

- 8. decembra 2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť odporcu o preloženie súdneho pojednávania z dôvodu zmeny právneho zástupcu;

-   10.   decembra   2008   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   odporca   sa   nezúčastnil   a   bez prerokovania veci pojednávanie bolo odročené na 27. február 2009;

-   18.   februára   2009   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   sťažovateľky k vykonanému dokazovaniu;

- 27. februára 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, po vypočutí právnych zástupcov sporových strán bolo pojednávanie odročené na 17. apríl 2009;

-   17.   apríla   2009   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   po   vypočutí   právnych   zástupcov sporových   strán pojednávanie odročil   na 3. jún 2009 pre účely vykonania dokazovania vypočutím navrhovaných svedkov;

- 3. júna 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, navrhovaní svedkovia neboli predvolaní na   pojednávanie,   po   prednese   stanovísk   právnych   zástupcov   sporových   strán   bolo pojednávanie   odročené   na   3.   júl   2009   pre   účely   vykonania   dokazovania   vypočutím navrhovaných svedkov;

- 23. júna 2009 okresný súd vyzval odporcu, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za protinávrh. Súdny poplatok bol zaplatený 30. júna 2009;

-   3.   júla   2009   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   boli   vypočutí   predvolaní   svedkovia (svedok S. nebol predvolaný, pozn.), pojednávanie bolo odročené na 30. september 2009 pre účely vykonania dokazovania vypočutím svedka;

- 30. septembra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, bol vypočutý predvolaný svedok, pojednávanie bolo následne odročené na 25. november 2009 pre účely vykonania ďalšieho dokazovania a sťažovateľke bolo uložené vyčíslenie náhrady mzdy;

- 9. októbra 2009 vyčíslila sťažovateľka výšku požadovanej náhrady mzdy;

- 27. januára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, bola pripustená zmena žalobného petitu sťažovateľky a v merite veci bolo rozhodnuté;

- 26. februára 2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľky o opravu zápisnice zo súdneho pojednávania z 27. januára 2010;

- 22. marca 2010 okresný súd vydal opravné uznesenie č.   k. 52 C/76/2006-557, ktorým opravil text zápisnice o pojednávaní z 27. januára 2010;

-   27.   apríla   2010   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   sťažovateľky   proti rozsudku;

-   6.   mája   2010   okresný   súd   vyzval   odporcu,   aby   sa   v   lehote   10   dní   vyjadril k odvolaniu sťažovateľky;

-   8.   júna   2010   okresný   súd   predložil   spis   spolu   s odvolaním   krajskému   súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní, krajský súd prevzal spis 10. júna 2010;

- 6. septembra 2011 krajský súd v napadnutej časti rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, spis bol vrátený okresnému súdu 13. októbra 2011;

- 30. novembra 2011 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na zmenu žalobného petitu;

- 27. januára 2012 okresný súd uznesením č. k. 52 C/76/2006-589 pripustil zmenu žalobného petitu sťažovateľky;

- 15. februára 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, po vypočutí právnych zástupcov sporových strán bolo pojednávanie odročené na 16. marec 2012;

- 20. februára 2012 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu č. k. 52 C/76/2006-589 z dôvodu, že nežiadala zmenu žalobného petitu, ale len upresňovala žalobný petit;

- 13. marca 2012 boli okresnému súdu doručené listinné dôkazy od odporcu;

- 16. marca 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, okresný súd vyniesol medzitýmny rozsudok, ktorým určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná odporcom sťažovateľke je neplatná   a   o   mzdových   nárokoch   sťažovateľky   a   trovách   konania   bude   rozhodnuté v konečnom rozsudku;

-   10.   apríla   2012   okresný   súd   vydal   uznesenie   č.   k.   52   C/76/2006-589,   ktorým pripustil zmenu žalobného petitu sťažovateľky;

-   30.   apríla   2012   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   odporcu   proti medzitýmnemu rozsudku.

III.

8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

10.   Ústavný   súd   si   pri   výklade   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje   v   ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby   sa   zabezpečilo   splnenie   účelu   pojednávania   a   úspešné   vykonanie   dôkazov.   Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže   odročiť   len   z   dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

12. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

13. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania bolo posúdenie nároku sťažovateľky na neplatnosť skončenia pracovného pomeru a uplatnenie nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru, t. j. ide o existenčnú vec, kde sa predpokladá osobitná pozornosť venovaná efektívnemu a rýchlemu postupu súdu, aby bol naplnený účel príslušného (v danom prípade súdneho) konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný   súd   má   povinnosť   organizovať   svoj   procesný   postup   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená (§ 6 a § 100 ods. 1 OSP) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04).

14. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom prípade   skutkový   stav   veci   a   platnú   právnu   úpravu   (II.   ÚS   26/95,   I.   ÚS   92/97   a   iné) relevantnú   na   rozhodnutie.   Na   základe   týchto   hľadísk   konanie   o   neplatnosť   skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy z pracovného pomeru nehodnotil ako právne zložité konanie. Po právnej stránke ide o štandardnú pracovnoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy   všeobecného   súdnictva,   ktorá   je   dostatočne   poznaná   všeobecnými   súdmi (judikatúra, rozbory).

15.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil, žeby sa sťažovateľka neprimeraným spôsobom podieľala na prieťahoch v konaní. Sťažovateľka navrhla zmenu žalobného petitu v časti týkajúcej sa náhrady mzdy, o ktorej súd musel rozhodovať 23. marca 2007, 27. januára 2010   a   27.   januára   2012.   Na   strane   druhej,   sťažovateľka   sa   opakovane   sťažovala na prieťahy v konaní a domáhala sa nariadenia termínu pojednávania.

16. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   zbytočné   prieťahy   v   konaní   posudzoval   ako   celok   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov. Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd vychádzal nielen z údajov uvedených v sťažnosti, ale aj z hľadiska celkového priebehu posudzovaného konania. V tomto ohľade zistil, že súdne konanie sa začalo podaním žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy z pracovného pomeru 23. marca 2006 a doteraz nie je právoplatne skončené. Napriek tomu,   že   okresný   súd   nariaďoval   súdne   pojednávania,   vykonával   úkony   spojené s prerokovaním veci, zabezpečoval listinné dôkazy, jeho konanie je poznačené ako celok neefektívnosťou a nesústredenosťou. Potvrdzuje to postup okresného súdu, keď napr. zaslal odporcovi uznesenie č. k. 52 C 76/06-28 z 31. marca 2006, v ktorom mu uložil, aby sa v určenej lehote vyjadril žalobnému návrhu, ale žalobný návrh nepripojil. Žalobný návrh bol zaslaný odporcovi až 7. júna 2006. Pojednávanie vo veci 3. júna 2009 muselo byť odročené, lebo   okresný   súd   nepredvolal   na   pojednávanie   navrhovaných   svedkov.   Aj   súdne pojednávanie 3. júla 2009 muselo byť odročené z dôvodu   nepredvolania navrhovaného svedka.

17. Aj keď okresný súd rozhodol v merite veci 23. marca 2007 aj 27. januára 2010 tak, že žalobný návrh zamietol, krajský súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Je dôvodne predpokladať, že konanie mohlo byť skôr skončené, ak by bol okresný súd konal efektívne a sústredene a riadil sa právnym názorom krajského súdu. Krajský súd v uznesení sp. zn. 7 Co 224//2010 napr. konštatoval „... súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom opakovane zamietol návrh navrhovateľky a aj protinávrh odporcu, hoci   odvolací   súd   vo   svojom   zrušujúcom   uznesení   (2   Co   264/07-383   z   11.   júla   2008) vyslovil právny názor, ktorým bol prvostupňový súd viazaný“. Preto aj obdobie, keď bol spis na krajskom súde (od 1. júna 2007 do 6. augusta 2008 a ďalej v dobe od 10. júna 2010 do 13.   októbra   2010),   možno   pričítať   v konečnom   dôsledku   na   vrub   okresnému   súdu. Okresný   súd   16.   marca   2012   vyniesol   medzitýmny   rozsudok,   ktorým   vyhovel   žalobe sťažovateľky   v časti   návrhu   na   neplatnosť   skončenia   pracovného   pomeru,   avšak o mzdových   nárokoch   a trovách   konania   bude   rozhodnuté   až   v   konečnom   rozsudku. Konanie vedené   okresným   súdom   do   času   rozhodovania   ústavného   súdu   trvá   viac   ako 6 rokov   a   táto   celková   doba,   počas   ktorej   vec   sťažovateľky   stále   nie   je   právoplatne skončená, sama osebe osvedčuje dôvodnosť podanej sťažnosti.

18. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99, III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,   že   Slovenská   republika   nevie   alebo   nemôže   v   čase   konania   zabezpečiť primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt požiadal   o   odstránenie   svojej   právnej   neistoty,   nemôžu   byť   dôvodom   na   zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

19. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

20.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov, pretože konanie doteraz nie je skončené.

21. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € z dôvodov uvedených v bode 4. Vzhľadom na okolnosti danej veci (najmä na jej predmet a význam pre účastníka konania) dospel ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky (pozri body 13 a nasl.),   ako   aj   na   predmet   konania   a   sťažovateľkou   požadovanú   sumu   považuje za primerané v sume 600 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

22. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá bola vo veci namietaného porušenia práva úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej právneho zastúpenia   advokátom.   Advokát   vykonal   3   úkony   právnych   služieb,   a   to   prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti 24. februára 2012, zaujatie stanoviska k   vyjadreniu   okresného   súdu   30.   mája 2012.   Odmena   za   jeden   úkon   právnych   služieb v zmysle   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2012 patrí advokátovi odmena z výpočtového základu, ktorý je 763 €, t. j. 127,16 € a režijný paušál 7,63 €, spolu 134,79 € + 20 % DPH (advokát je platcom dane z pridanej hodnoty) = 161,17 €. Celková odmena advokátovi za právne zastúpenie pred ústavným súdom (za 3 úkony právnych služieb a 3 x paušálna náhrada) predstavuje sumu 485,22 €, ktorú   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

23. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2012