znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 150/06-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júna 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť M. M., K., zastúpenej advokátom JUDr. J. M., K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 29 C 617/90, neskôr pod sp. zn. 14 C 48/93 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 48/93 p o r u š i l právo M. M., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14 C 48/93 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   M.   M. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   70 000   Sk (slovom sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice II p o v i n n ý jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho   zastúpenia   M.   M.   v sume   8 682   Sk   (slovom   osemtisícšesťstoosemdesiatdva slovenských korún) advokátovi JUDr. J. M., K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Košice II j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume   8 682   Sk   (slovom   osemtisícšesťstoosemdesiatdva   slovenských   korún) na   účet Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 26. apríla 2006   č.   k.   I.   ÚS   150/06-7   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. M., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II – predtým bývalého Mestského súdu v Košiciach (ďalej aj „okresný súd“ alebo   „súd“)   v konaní   vedenom   pôvodne   pod   sp.   zn.   29   C   617/90,   neskôr   pod sp. zn. 14 C 48/93 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľke bol uvedeným uznesením ustanovený aj právny zástupca v konaní pred ústavným súdom, a to advokát JUDr. J. M.

1.   1.   Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   od   2.   augusta   1990   je   sťažovateľka účastníčkou konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vec bola po   jej   podaní   na   okresnom   súde   zaevidovaná   pod   sp.   zn.   29   C   617/90   a   neskôr   pod sp. zn. 14 C 48/93. Vo veci bola zákonnou sudkyňou JUDr. M. P. Na návrh sťažovateľky však Krajský súd v Košiciach uznesením z 31. októbra 2001 č. k. 16 Nc 39/01-433 rozhodol o vylúčení tejto sudkyne. Dňa 10. januára 2002 bola vec pridelená do senátu JUDr. V. O. Celé   konanie,   ktoré   trvá   už   viac   ako   16 rokov,   vykazuje   podľa   sťažovateľky   značné prieťahy a z jeho priebehu nevyplýva ani nádej na jeho skoré ukončenie. Sťažovateľku táto situácia zaťažuje psychicky, ale aj finančne až natoľko, že počas dlhotrvajúceho sporu sa ocitla na pokraji existenčnej núdze. Je poberateľkou invalidného dôchodku, je nemajetná, pretože majetok, o ktorom je vedený spor, podľa tvrdenia sťažovateľky, užíva jej bývalý manžel.

1.   2.   Sťažovateľka   -   prostredníctvom   svojho   ustanoveného   právneho   zástupcu   - podaním,   ktoré   bolo   ústavnému   súdu   doručené   9.   mája   2006   nasledovne   upresnila predmetnú ústavnú sťažnosť:  

(...) Žiadam Ústavný súd SR, aby mi priznal primerané finančné zadosťučinenie podľa ust. § 127 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko ochrana práv nebola rýchla a účinná v súlade s ust. § 6 OSP. Pretrváva stav právnej neistoty už viac ako 16 rokov spôsobený prieťahmi v konaní.

V danom prípade bol súd viac ako 6 rokov vo veci nečinný. Finančné zadosťučinenie žiadam od roku 1990 vo výške 10 000,- Sk a za každý ďalší rok á 10 000,- Sk. Spolu 160 000,- Sk, ktoré zodpovedá aj judikatúre Európskeho súdu.

(...) navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol takto: Základné   právo   sťažovateľky   M.   M.   na   prerokovanie   a rozhodnutie   vo   veci   bez zbytočných prieťahov upravené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II sp. zn. 14 C 48/93 bolo porušené.

Prikazuje sa, aby Okresný súd Košice II vo veci sp. zn. 14 C 48/93 konal. Súd   priznáva sťažovateľke podľa   článku   127 ods.   3 Ústavy   Slovenskej   republiky finančné zadosťučinenie vo výške 160 000,- Sk.

Súd   priznáva   odmenu   a náhradu   hotových   výdavkov   právnemu   zástupcovi sťažovateľky JUDr. J. M., v K. v zmysle ust. § 11 ods. 2 vyhl. 655/04 Z. z.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedom   JUDr.   V.   K.,   listom   z 23. mája   2006 sp. zn. 1SprV 265/06 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu zo 6.júna 2006.

2.   1.   Predseda   okresného   súdu   uviedol   chronológiu   vykonaných   úkonov v napadnutom konaní, ako aj nasledovné relevantné skutočnosti:„(...)   Vzhľadom   na   chronológiu   vo   veci   vykonaných   úkonov   je   zrejmé,   že   i   keď konanie v danej veci prebieha od roku 1990, súd v ňom vykonáva úkony a nie je nečinný. Dĺžka predmetného konania je ovplyvnená predovšetkým skutkovou obtiažnosťou sporu, ktorá   je   daná   už   samotným   predmetom   sporu zložitým   zisťovaním   rozsahu   BSM, ale i nutnosťou nariadiť v konaní znalecké dokazovania znalcami z rôznych odborov. Časový úsek si vzhľadom na obsiahlosť spisu vyžiadalo i jeho štúdium sudkyňou, ktorej bol spis pridelený po vylúčení pôvodne konajúcej zákonnej sudkyne, ale i vyššou súdnou úradníčkou. Navyše je nutné konštatovať, že časové intervaly, ktoré uplynuli medzi jednotlivými   úkonmi   v   danom   konaní,   sú   adekvátne   objektívnym   podmienkam,   ktoré   sú v jednotlivých súdnych oddeleniach, teda aj v súdnom oddelení vo veci konajúcej sudkyne na   tunajšom   súde   vytvorené.   V   danom   konaní   nebol   dlhodobejšie   vykonaný   úkon   len v období od 28. 3. 1996 do 24. 4. 1997, túto nečinnosť však možno považovať za ojedinelú. (...) Opätovne poukazujem na skutkovú obtiažnosť daného sporu spočívajúcu v nutnosti vykonávať   rozsiahle   dokazovanie,   ako   aj   obsiahlosť   podávaných   písomných   vyjadrení účastníkov konania, ktorých obsah je nutné v záujme objektívneho posúdenia vyhodnocovať. (...) Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.“

2. 2. Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedu okresného súdu uviedol tieto podstatné skutočnosti:

„Zo stanoviska Okresného súdu Košice II zo dňa 23. 5. 2006 vo vyššie označenej právnej veci vyplýva, že súd za 16 rokov trvania súdneho konania vo veci nerozhodol. Tým je preukázaná oprávnenosť podanej sťažnosti. (...). Aj napriek tvrdeniam predsedu Okresného súdu Košice II, že v poslednom roku súd koná, predsa žiaden súdny spor, ani v prípade jeho obtiažnosti, nemá trvať vyše 16 rokov. Vo vyššie označenej veci oznamujem, že súhlasím v zmysle ust. § 30 ods. 2 zák. č. 38/1993   Z.   z.   s tým,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   upustil   od   ústneho pojednávania.

Uplatňujem si trovy právneho zastúpenia v zmysle ust. § 11 ods. 2 vyhl. 655/2004 Z. z. za tri právne úkony vo veci + paušál (prevzatie a písomné podanie vo veci zo dňa 9. 5. 2006, 6. 6. 2006 a pre prípad, že mi ich súd prizná, potom aby boli uhradené na účet vedený v S. s., (...).“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pôvodne pod sp. zn. 29 C 617/90 a od začiatku roka 1993 pod sp. zn. 14 C 48/93:

Dňa   2.   augusta   1990   podal   B.   M.   (ďalej   len   „navrhovateľ“)   na   súde   proti sťažovateľke návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Vec bola pridelená do oddelenia sudkyne JUDr. M. P.

Ústavný súd poznamenáva, že ústavnosť chráni spôsobom, ktorý   upravuje ústava a zákon o ústavnom súde, pričom zákon o ústavnom súde nadobudol účinnosť 15. februára 1993 a neobsahuje ustanovenie o spätnej účinnosti, preto ústavný súd nemá oprávnenie konať a rozhodovať o porušení práv fyzickej alebo právnickej osoby, ku ktorému došlo pred 15.   februárom   1993   (napr.   I.   ÚS   81/03).   To   je   tiež   dôvodom,   prečo   úkony   vykonané v napadnutej veci v období od 2. augusta 1990 (od podania návrhu) do 15. februára 1993 (nadobudnutie   právoplatnosti   zákona   o ústavnom   súde)   nebolo   nutné   a účelné   v tomto rozhodnutí osobitne zaznamenávať.

Dňa 1. septembra 1993 súd vydal uznesenie č. k. 14 C 48/93-131, ktorým nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. D., za účelom ohodnotenia chaty a priľahlého pozemku.Dňa   7.   októbra   1993   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   uznesenie č. k. 29 C 617/90-109, uznesenie č. k. 29 C 617/90-108 a č. k. 14 C 48/93-131 doručila účastníkom konania.

Dňa   15.   novembra   1993   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   doručila znalcovi spis na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 3. decembra 1993 znalec Ing. D. doručil súdu znalecký posudok a vyúčtovanie znalečného.

Dňa 28. januára 1994 súd vydal uznesenie č. k. 14 C 48/93-151, ktorým rozhodol o znalečnom pre znalca Ing. D. a bolo nariadené pojednávanie na 3. marec 1994.

Dňa 3. marca 1994 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že sťažovateľka je povinná oznámiť súdu, či navrhuje vypočuť ďalších svedkov.Dňa 26. augusta 1994 sudkyňa nariadila pojednávanie na 29. september 1994.Dňa 13. novembra 1994 sťažovateľka doručila súdu návrh na výsluch svedka.Dňa 29. septembra 1994 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým že účastníci sa pokúsia o mimosúdnu dohodu, pričom navrhovateľ mal po 20. novembri 1994 oznámiť súdu výsledok dohody so sťažovateľkou.

Dňa 7. decembra 1994 sťažovateľka doručila súdu adresy svedkov.Dňa 8. decembra 1994 navrhovateľ doručil súdu oznámenie o tom, že k mimosúdnej dohode nedošlo.

Dňa 16. decembra 1994 sudkyňa nariadila vo veci pojednávanie na 31. január 1995.Dňa   20.   januára   1995   svedok   P.   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   pojednávaní nariadenom na 31. január 1995.

Dňa   25.   januára   1995   svedkyňa   N.   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   pojednávaní nariadenom na 31. január 1995.

Dňa 27. januára 1995 sa uskutočnil výsluch svedka Ing. L. T. mimo pojednávania.Dňa 31. januára 1995 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 28. marec 1995 s tým, že na pojednávanie budú predvolaní svedkovia K., P. a M.

Dňa 9. marca 1995 svedkyňa K. doručila súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní nariadenom na 28. marec 1995.

Dňa   23.   marca   1995   svedok   P.   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   pojednávaní nariadenom na 28. marec 1995.

Dňa 28. marca 1995 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito. Dňa 24. apríla 1995 sudkyňa nariadila vo veci pojednávanie na 16. máj 1995.Dňa 16. mája 1995 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom vypočutia svedkyne K.

Dňa 8. augusta 1995 bolo vyhotovené dožiadanie na Okresný súd Michalovce.Dňa 16. januára 1996 sudkyňa nariadila pojednávanie na 15. február 1996.Dňa   15.   februára   1996   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené „pre pokročilosť času“ na neurčito.

Dňa   20.   februára   1996   sudkyňa   urobila   dožiadanie   na   reklamačné   oddelenie poštových poukážok, aby bolo zistené, kedy boli zaslané peniaze od J. M. navrhovateľovi.Dňa 5. marca 1996 S., Výpočtová a kontrolná ústredňa pôšt oznámila súdu dožiadaný údaj.Dňa 7. marca 1996 navrhovateľ doručil súdu podanie týkajúce sa ocenenia chaty a pozemku.

Dňa 11. marca 1996 sudkyňa nariadila pojednávanie na 28. marec 1996.Dňa   28.   marca   1996   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené „pre pokročilosť času“ na neurčito.

Dňa 24. apríla 1997 sudkyňa nariadila vo veci pojednávanie na 15. máj 1997.Dňa 12. mája 1997 sťažovateľka doručila súdu podanie označené ako „Vyjadrenie k výpovediam navrhovateľa z 15. februára 1996“.

Dňa 15. mája 1997 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené s tým, že navrhovateľ podá súdu do 10 dní svoje stanovisko k vyjadreniu odporkyne z 9. mája 1997.Dňa 20. mája 1997 navrhovateľ doručil súdu podanie označené ako „Stanovisko k vyjadreniu odporkyne zo dňa 9. mája 1997“.

Dňa 30. mája 1997 sudkyňa nariadila vo veci pojednávanie na 10. júl 1997.Dňa 25. júna 1997 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby založila do spisu stanovisko sťažovateľa z 19. mája 1997 a doručila kópiu sťažovateľke.

Dňa 10.   júla 1997   sa   uskutočnilo vo veci   pojednávanie, ktoré   bolo odročené na neurčito   s tým,   že   v lehote   5   dní   navrhovateľ   doručí   súdu   doklady   týkajúce   sa   garáže a platieb, ktoré dostal navrhovateľ od otca a od brata a sťažovateľke sa uložilo v rovnakej lehote predložiť dokumentáciu, týkajúcu sa chaty. Z Okresného súdu Michalovce mali byť pripojené dedičské spisy po rodičoch navrhovateľa.

Dňa 14. júla 1997 sťažovateľka predložila súdu žiadané doklady.Dňa 16. júla 1997 navrhovateľ predložil súdu žiadané doklady.Dňa   24.   júla   1997   sťažovateľka   doručila   súdu   prihlášku   za   člena   Družstva   pre výstavbu a správu garáží.

Dňa 25. júla 1997 súd požiadal Okresný súd Michalovce o zaslanie dedičského spisu po nebohom J. M. a nebohej A. M.

Dňa   5.   septembra   1997   navrhovateľ   doručil   súdu   uznesenie   Okresného   súdu Michalovce vo veci dedičstva po jeho rodičoch.

Dňa   8.   septembra   1997   navrhovateľ   doručil   súdu   dodatok   k svojmu   podaniu z 3. septembra 1997.

Dňa 10. septembra 1997 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby vyžiadala od Okresného súdu Michalovce dedičské spisy po nebohých rodičoch navrhovateľa.

Dňa 14. októbra 1997 súd požiadal Okresný úrad K., odbor životného prostredia o zaslanie spisu Obvodného národného výboru K., odbor výstavby sp. zn. 4454/1974.Dňa 24. novembra 1997 Okresný úrad K., odbor životného prostredia doručil súdu požadovaný spis.

Dňa 6. februára 1998 súd vydal uznesenie č. k. 14 C 48/93-274, ktorým nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalcom Ing. B. na ocenenie chaty a pozemku.

Dňa   24.   februára   1998   súd   vyzval   navrhovateľa   na   oznámenie   čísla   dedičského konania bývalého Štátneho notárstva v M. v dedičskej veci po jeho otcovi.

Dňa 18. marca 1998 bol vyhotovený úradný záznam o tom, že navrhovateľ vzniesol námietku zaujatosti proti znalcovi Ing. B. a zároveň oznámil súdu dátum úmrtia svojho otca.Dňa 25. marca 1998 sťažovateľka zložila preddavok na znalecké dokazovanie.Dňa   1.   apríla   1998   súd   požiadal   Okresný   súd   Michalovce   o zapožičanie   spisu v dedičskej veci po nebohom J. M.

Dňa   24.   apríla   1998   bol   vyžiadaný   spis   Okresného   súdu   Michalovce   doručený okresnému súdu.

Dňa 24. júna 1998 sudkyňa nariadila vo veci pojednávanie na 21. júl 1998.Dňa 9. júla 1998 sudkyňa preročila pojednávanie na 3. september 1998 Dňa 4. augusta 1998 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby dožiadala Archív mesta   K.   o zaslanie   spisu   Obvodného   národného   výboru   K.,   odbor   výstavby sp. zn. 4454/1974.

Dňa 3. septembra 1998 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že sťažovateľka do 4 dní predloží súdu adresy ďalších svedkov.

Dňa 3. septembra 1998 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby urgovala Archív mesta K. o zaslanie vyžiadaného spisu.

Dňa 7. septembra 1998 sťažovateľka doručila súdu adresy svedkov.Dňa 14. septembra 1998 navrhovateľ doručil súdu návrh na výsluch svedka.Dňa 23. septembra 1998 súd vydal uznesenie č. k. 14 C 48/93-295, ktorým nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalcom Ing. T. na ocenenie chaty a priľahlého pozemku, a dal úpravou kancelárii pokyn, aby toto uznesenie doručila účastníkom.

Dňa 24. septembra 1998 súd vydal uznesenie č. k. 14 C 48/93-297, ktorým opravil číslo parcely v uznesení č. k. 14 C 48/93-295 z 23. septembra 1998.

Dňa   25.   septembra   1998   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   doručila uznesenie č. k. 14 C 48/93-297 účastníkom konania.

Dňa 25. septembra 1998 súd zaslal ustanovenému znalcovi Ing. T. správne údaje o predmete ocenenia.

Dňa 28. septembra 1998 navrhovateľ doručil súdu list vlastníctva ohľadne chaty.Dňa 6. októbra 1998 Okresný úrad K. doručil súdu vyžiadané listiny.Dňa 26. októbra 1998 znalec Ing. T. požiadal súd o doplňujúce údaje k vypracovaniu znaleckého posudku.

Dňa   27.   októbra   1998   sudkyňa   nariadila   vo   veci   výsluch   účastníkov   konania na 12. november 1998.

Dňa 12. novembra 1998 bola spísaná zápisnica za prítomnosti účastníkov konania o tom, že sťažovateľka v lehote 10 dní predloží „písomné podanie týkajúce sa kontrolného znaleckého dokazovania“.

Dňa 13. novembra 1998 bol vyhotovený úradný záznam o tom, že na súd sa dostavil znalec Ing. T. a vrátil spis sp. zn. 14 C 48/93.

Dňa   16.   novembra   1998   sťažovateľka   doručila   súdu   podanie   označené   ako „Znalecký posudok - oznámenie“.

Dňa   17.   novembra   1998   sudkyňa   nariadila   vo   veci   výsluch   účastníkov   na 3. december 1998.

Dňa 3. decembra 1998 sa uskutočnil výsluch účastníkov.Dňa 9. decembra 1998 navrhovateľ doručil súdu podanie označené ako „Zápisnica z výsluchu na OS z 3. 12. 1998 - oprava“.

Dňa 3. decembra 1998 sudkyňa nariadila pojednávanie na 12. január 1999. Dňa 12. januára 1998 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 2. február 1999.

Dňa   13.   januára   1999   súd   vyzval   navrhovateľa,   aby   na   pojednávaní   konanom 2. februára   1999   predložil   vkladnú   knižku,   kúpnu   zmluvu   týkajúcu   sa   predaja   vozidla a rozhodnutie súdu o vyživovacej povinnosti voči synovi.

Dňa   18.   januára   1999   sťažovateľka   doručila   súdu   podanie   označené   ako „Pripomienky k výpovediam svedkov a navrhovateľa“.

Dňa   18.   januára   1999   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   podanie sťažovateľky doručila navrhovateľovi.

Dňa 19. januára 1999 navrhovateľ doručil súdu fotokópie dokladov týkajúcich sa vynaložených finančných prostriedkov v roku 1998.

Dňa 25. januára 1999 navrhovateľ doručil súdu podanie označené ako „Stanovisko k pripomienkam odporkyne zo 14. 01.1999“.

Dňa   26.   januára   1999   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   podanie navrhovateľa doručila sťažovateľke.

Dňa 2. februára 1999 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 4. február 1999.

Dňa 4. februára 1999 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd vyniesol rozsudok č. k. 14 C 48/93-354.

Dňa 4. marca 1999 sudkyňa požiadala predsedu okresného súdu o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozsudku.

Dňa 17. marca 1999 súd vydal opravné uznesenie č. k. 14 C 48/93-361 a vyzval navrhovateľa na predloženie fotokópie poštových šekov.

Dňa 6. apríla 1999 navrhovateľ doručil súdu vyžiadané poštové poukážky.Dňa 6. apríla 1999 sťažovateľka, ako aj navrhovateľ doručili súdu odvolanie proti rozsudku   č.   k.   14   48/93-354   zo 4.   februára   1999.   Sťažovateľka   vo   svojom   odvolaní namietala aj predpojatosť „konajúceho prvostupňového súdu“.

Dňa 5. mája 1999 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby odvolania doručila účastníkom na vyjadrenie v lehote 15 dní.

Dňa 25. mája 1999 navrhovateľ doručil súdu podanie označené ako „Vyjadrenie - stanovisko k odvolaniu odporkyne zo dňa 6. 4. 1999“.

Dňa 25. mája 1999 navrhovateľ zaplatil súdny poplatok.Dňa 28. mája 1999 sťažovateľka doručila súdu vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa.Dňa   9.   júna   1999   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   v Košiciach   (ďalej   len „krajský súd“), aby rozhodol o odvolaniach účastníkov konania.

Dňa 9. augusta 1999 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za odvolanie.Dňa   15.   novembra   1999   krajský   súd   vrátil   spis   okresnému   súdu,   pretože sťažovateľka vzniesla námietku zaujatosti zákonnej sudkyne, a preto sa k nej musí sudkyňa vyjadriť.

Dňa 17. novembra 1999 sa zákonná sudkyňa vyjadrila k námietke zaujatosti.Dňa 16. decembra 1999 sa uskutočnilo odvolacie pojednávanie, ktoré bolo odročené na   neurčito   za   účelom   poskytnutia   30   dňovej   lehoty   účastníkom   konania   na   možnosť mimosúdneho riešenia sporu.

Dňa 20. júna 2000 sa na krajskom súde uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie č. k. 13 Co 216/99-400, ktorým bol napadnutý rozsudok aj s opravným uznesením zrušený, a vec vrátená na ďalšie konanie.

Dňa 1. augusta 2000 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 11. septembra 2000 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 16. november 2000. Tento termín okresný súd 3. októbra 2000 zrušil a 21. novembra stanovil nový termín pojednávania na 4. január 2001.

Dňa 4. januára 2001 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že navrhovateľ oznámi do 6 dní názov dvoch realitných kancelárií.

Dňa 11. januára 2001 navrhovateľ doručil súdu podanie, v ktorom oznámil názvy realitných kancelárií.

Dňa 23. januára 2001 okresný súd požiadal realitné kancelárie o zistenie „terajšej trhovej hodnoty“ sporných nehnuteľností.

Dňa 24. januára 2001 súd dožiadal S. o oznámenie stavu vkladnej knižky.Dňa 19. marca 2001 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby urgovala realitné kancelárie o oznámenie vyžiadaných informácií.

Dňa 10. apríla 2001 S. oznámila súdu vyžiadané informácie.Dňa 20. apríla 2001 sťažovateľ doručil súdu vyjadrenie.Dňa   8.   júna   2001   súd   vyzval   realitnú   kanceláriu   S.   na   oznámenie   vyžiadaných skutočností.

Dňa 2. júla 2001 bol vyhotovený úradný záznam o tom, že S. má iné sídlo, preto bola výzva opakovane doručovaná.

Dňa 25. septembra 2001 sťažovateľka doručila predsedovi súdu žiadosť „o zmenu senátu“.

Dňa 26. septembra 2001 navrhovateľ doručil súdu žiadosť „o urýchlené vytýčenie termínu pojednávania“.

Dňa 4. októbra 2001 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti (sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že vzhľadom na to, že ju sťažovateľka „ohovára a uráža“, sa cíti byť zaujatá).

Dňa   14.   decembra   2001   krajský   súd   doručil   okresnému   súdu   uznesenie č. k. 16 Nc 39/01-433, ktorým bola sudkyňa M. P. vylúčená z prejednávania a rozhodovania v napadnutej veci.

Dňa   20.   decembra   2001   dostala   kancelária   pokyn   doručiť   uznesenie č. k. 16 Nc 39/01-433 účastníkom.

Dňa 10. januára 2002 bola vec opatrením predsedu okresného súdu sp. zn. Spr. 2/02 „presunutá“ do súdneho oddelenia JUDr. V. O.

Dňa   20.   mája   2002   sťažovateľka   doručila   súdu   podanie   označené   ako „Žiadosť o vydanie predbežného súdneho opatrenia“.

Dňa 24. mája 2002 súd vyzval sťažovateľku na odstránenie nedostatkov podania z 20. mája 2002 o vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 17. júna 2002 okresný súd vydal uznesenie č. k. 14 C 48/93-442, ktorým zastavil konanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 8. augusta 2002 bolo nariadené pojednávanie na 25. september 2002, pričom účastníci konania boli vyzvaní na predloženie návrhov, ktoré podľa nich majú byť ešte vykonané.

Dňa   25.   septembra   2002   bolo   pojednávanie,   vzhľadom   na požiadavku   nového právneho zástupcu sťažovateľky, ktorý sa ešte nemal čas oboznámiť s predmetným sporom, odročené na 20. november 2002.

Dňa   20.   novembra   2002   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na neurčito s tým, že účastníkom sa uložilo, aby v lehote 15 dní predložili návrhy na doplnenie dokazovania,   ako   aj   vyjadrenie   vo   veci   k jednotlivým   bodom   zrušujúceho   uznesenia krajského súdu.

Dňa 11. decembra 2002 navrhovateľ doručil súdu vyjadrenie k jednotlivým bodom zrušujúceho uznesenia krajského súdu.

Dňa 19. februára 2003 súd vydal uznesenie č. k. 14 C 48/93-477, ktorým nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. K. na ocenenie motorového vozidla.

Dňa   26.   februára   2003   súd   vyzval   sťažovateľku   na   doručenie   vyjadrenia k jednotlivým bodom zrušujúceho uznesenia krajského súdu.

Dňa   28.   marca   2003   sťažovateľka   doručila   súdu   svoje   vyjadrenie   k   jednotlivým bodom zrušujúceho uznesenia krajského súdu.

Dňa   1.   apríla   2003   znalec   Ing.   K.   doručil   súdu   list   adresovaný   sťažovateľke, v ktorom ju žiada, aby sa dostavila na obhliadku motorového vozidla.

Dňa   1.   apríla   2003   znalec   Ing.   K.   doručil   súdu   znalecký   posudok   č.   24/2003 a vyúčtovanie znalečného.

Dňa 2. apríla 2003 sťažovateľka doručila súdu adresy svedkov.

Dňa   8.   apríla   2003   bol   vyhotovený   záznam   o tom,   že   sťažovateľka   zaplatila preddavok na znalecké dokazovanie.

Dňa 31. júla 2003 bol vyhotovený záznam o tom, že rozhodnutie má byť predložené vyššiemu súdnemu úradníkovi na rozhodnutie o znalečnom.

Dňa 1. augusta 2003 vyššia súdna úradníčka vydala uznesenie č. k. 14 C 48/93-505, ktorým   určila   znalcovi   znalečné   a dala   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   toto   uznesenie doručila účastníkom konania.

Dňa 13. januára 2004 sudkyňa nariadila pojednávanie na 25. február 2004 a dala úpravou kancelárii pokyn, aby urgovala realitné kancelárie o zaslanie informácii o trhovej hodnote nehnuteľností v lehote 10 dní.

Dňa 19. januára 2004 realitná kancelária V., s. r. o., doručila súdu informácie.Dňa 9. februára 2004 realitná kancelária P. doručila súdu svoje vyjadrenie.Dňa 23. februára 2004 svedkyňa I. Ď. ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 25. február 2004.

Dňa 25. februára 2004 bol vyhotovený úradný záznam o tom, že svedkyne K. K. ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 25. február 2004.

Dňa 25. februára 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 21. máj 2004 s tým, že účastníci konania oznámia súdu ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.Dňa 15. marca 2004 navrhovateľ doručil súdu podanie, v ktorom žiadal súd, aby od S. vyžiadal správu o stave a pohybe finančných prostriedkov na vkladnej knižke.

Dňa 22. apríla 2004 sťažovateľka doručila súdu podanie označené ako „zaslanie informácií, - návrh na zaobstaranie dôkazných prostriedkov“.

Dňa 10. mája 2004 bol vyhotovený úradný záznam o tom, že navrhovateľ nahliadol do spisu a bolo mu doručené podanie právneho zástupcu sťažovateľky z 22. apríla 2004.Dňa   11.   mája   2004   sťažovateľka   doručila   súdu   podrobnú   analýzu   jednotlivých výpovedí.

Dňa 17. mája 2004 bol vyhotovený úradný záznam o tom, že navrhovateľ telefonicky oznámil súdu, že 18. mája 2004 nastupuje na hospitalizáciu, a preto žiada odročiť nariadené pojednávanie. Zároveň bol oboznámený o podaní odporkyne z 11. mája 2004. Sudkyňa dala úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   účastníci   boli   oboznámení   s odročením   pojednávania   na neurčito.

Dňa 21. júna 2004 bol vyhotovený úradný záznam o tom, že navrhovateľ nahliadol do spisu a vyžiadal si kópie zo spisu, ktoré mu boli vydané.

Dňa 22. júna 2004 navrhovateľ oznámil súdu skončenie svojej práceneschopnosti a požiadal o nariadenie pojednávania.

Dňa 13. augusta 2004 sudkyňa vykonala záznam o predložení spisu vyššej súdnej úradníčke za účelom vypracovania právneho rozboru o tom, aké dôkazy je potrebné ešte vykonať.

Dňa 2. septembra 2004 sudkyňa nariadila vo veci pojednávanie na 20. október 2004 a uložila   navrhovateľovi   predložiť   dôkazy   v súvislosti   s vynaložením   finančných prostriedkov a sťažovateľke povinnosť zabezpečiť účasť svedka M. na pojednávaní.Dňa   15.   októbra   2004   navrhovateľ   doručil   súdu   splnomocnenie   pre   syna   na zastupovanie   v predmetnom   súdnom   konaní   a „Stanovisko   k priebehu   pojednávania konaného na Okresnom súde Košice II, najmä k svedeckým výpovediam“.

Dňa 20. októbra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito, navrhovateľovi   bolo uložené,   aby predložil   súdu   svoje   stanovisko   k sporným položkám BSM v lehote 30 dní.

Dňa   8.   novembra   2004   navrhovateľ   doručil   súdu   žiadosť,   aby   boli   písomnosti doručované priamo na jeho adresu.

Dňa 18. novembra 2004 navrhovateľ doručil súdu podanie označené ako „Doplnenie návrhu na vysporiadanie BSM a stanovisko k niektorým novým problémom“.

Dňa 14. februára 2005 navrhovateľ doručil súdu plnú moc pre svoju advokátku.Dňa   2.   marca   2005   právny   zástupca   sťažovateľky   telefaxom   oznámil   súdu,   že sťažovateľka je práceneschopná.

Dňa 14. marca 2005 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby vyzvala právnu zástupkyňu   navrhovateľa   na   odstránenie   nedostatkov   pri   udelení   plnej   moci,   a vyzvala účastníkov konania, aby oznámili aké dôkazy navrhujú ešte vykonať

Dňa   31.   marca   2005   bol   vyhotovený   úradný   záznam   o tom,   že   právny   zástupca sťažovateľky oznámil súdu, že jeho klientka je stále práceneschopná. Sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby spis bol predložený vyššej súdnej úradníčke na vysporiadanie záloh na znalecké dokazovanie.

Dňa 6. apríla 2005 navrhovateľ doručil súdu zrušenie plnej moci pre jeho syna.Dňa   7.   apríla   2005   sťažovateľka   doručila   súdu   podanie,   v ktorom   navrhla,   aké dôkazy sa majú ešte vykonať.

Dňa 22. júna 2005 sťažovateľka doručila súdu kópiu návrhu na uzavretie zmieru.Dňa 28. júna 2005 sudkyňa predložila spis vyššej súdnej úradníčke, aby do 17. júla 2005 posúdila, aký úkon je ešte potrebné vo veci vykonať.

Dňa   8.   augusta   2005   sťažovateľka   doručila   súdu   podanie,   v ktorom   žiadala o predloženie vkladnej knižky pre sťažovateľa.

Dňa   8.   augusta   2005   sťažovateľka   doručila   súdu   návrh   na   vydanie   predbežného opatrenia.

Dňa   9.   augusta   2005   súd   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho   poplatku z návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 17. augusta 2005 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby predložila vec vyššej súdnej úradníčke za účelom odstránenia nedostatkov návrhu na vydanie predbežného opatrenia a zistenia dôkaznej situácie vo veci samej.

Dňa 30. augusta 2005 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 16. septembra 2005 súd vydal uznesenie č. k. 14 C 48/93-799, ktorým vyzval sťažovateľku na odstránenie nedostatkov jej návrhu na vydanie predbežného opatrenia.Dňa   5.   októbra   2005   bol   vyhotovený   úradný   záznam   o tom,   že   právny   zástupca sťažovateľky   nevie   odstrániť   nedostatky   návrhu,   lebo   ho   nepísal   a sťažovateľka   je v nemocnici, preto žiada, aby výzva bola doručená priamo sťažovateľke.

Dňa 19. októbra 2005 navrhovateľ doručil súdu návrh na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa   21.   októbra   2005   sťažovateľka   doručila   súdu   podanie   označené   ako „Odstránenie vád návrhu z 5. 8. 2005“.

Dňa 28. októbra 2005 navrhovateľ doručil súdu spresňujúce stanovisko.Dňa 9. novembra 2005 navrhovateľ doručil súdu podanie označené ako „Predbežné opatrenie - vyjadrenie k návrhu odporkyne“.

Dňa 21. novembra 2005 súd vydal uznesenie č. k. 14 C 48/93-811, ktorým návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 30. januára 2006 sudkyňa nariadila vo veci pojednávanie na 22. február 2006.Dňa 22. februára 2006 bol vyhotovený   úradný záznam o tom, že právny zástupca sťažovateľky požiadal o odročenie pojednávania.

Dňa 22. februára 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 12. apríl 2006.

Dňa   8.   marca   2006   bolo   súdu   doručené   podanie   sťažovateľky   označené   ako „Doplnenie k návrhu M. B. k vyspor. BSM-stanovisko“.

Dňa   15.   marca   2006   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   podanie sťažovateľky z 8. marca 2006 doručila navrhovateľovi, a vyzvala účastníkov na oznámenie dôkazov, ktoré navrhujú vykonať.

Dňa 28. marca 2006 sťažovateľka doručila súdu „prehľad o finančných daroch od celej rodiny pre navrhovateľa“.

Dňa 5. apríla 2006 sťažovateľka doručila súdu podanie označené ako „doklad ku garáži“.

Dňa   6.   apríla   2006   navrhovateľ   doručil   súdu   vyjadrenie   k podaniu   odporkyne z 8. marca 2006.

Dňa 10. apríla 2006 navrhovateľ doručil súdu vyjadrenie k podaniu sťažovateľky z 27. februára 2006.

Dňa 12. apríla 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania, vyžiadania stanoviska pošty   k predloženým poštovým poukážkám s tým, že sťažovateľke sa uložilo predložiť súdu do 30 dní návrh na rozdelenie vecí patriacich do BSM.

Dňa 18. apríla 2006 sťažovateľka doručila súdu podanie označené ako „Zaslanie prílohy - poštovej poukážky za účelom súdnoznaleckého posudku“.

Dňa 24. apríla 2006 sťažovateľka doručila súdu podanie označené ako „Zaslanie dokladov k súdnemu sporu o BSM - vydanie príkazu navrhovateľovi“.

Dňa 12. mája 2006 právna zástupkyňa navrhovateľa doručila súdu podanie, v ktorom uvádza otázky, na ktoré by mal ustanovený znalec odpovedať.

Dňa 22. mája 2006 súd vyzval poštu na vyjadrenie za účelom dokazovania pravosti poukážok.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 48/93 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o vyporiadaní BSM v okolnostiach danej veci môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci najmä s ustálením skutkového stavu aj viacnásobným znaleckým dokazovaním, tak ako na to poukázal aj predseda okresného súdu. Doterajší takmer šestnásťročný priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej   veci.   Táto   dĺžka   napadnutého   konania   je   prima   facie   celkom   zjavne neprimeraná.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   nezistil   takú   závažnú   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a predovšetkým poukazuje na to, že napadnuté konanie sa začalo 2. augusta 1990 a bez právoplatného rozhodnutia trvá už takmer šestnásť rokov. Na túto skutočnosť nebolo možné neprihliadnuť, hoci v zmysle svojej ustálenej judikatúry relevantné skutočnosti preskúmal od   15.   februára   1993,   a predovšetkým   konštatuje,   že   okresný   súd   nepreukázal   vždy relevantnú   procesnú   činnosť   a   bol   v   danej   veci   aj   opakovane   nečinný,   a to   konkrétne od 15. februára 1993 do 1. septembra 1993 (viac ako šesť mesiacov), od 16. mája 1995 do 16. januára   1996   (deväť   mesiacov,   pričom   súd   v tomto   období   vykonal   iba   jeden relevantný úkon), od 28. marca 1996 do 24. apríla 1997 (viac ako trinásť mesiacov), od 10. januára 2002 do 8. augusta 2002 (sedem mesiacov) a od 1. apríla 2003 do 13. januára 2004 (viac ako deväť mesiacov, keď súd v tomto období vykonal iba jeden   relevantný úkon). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas najmenej troch rokov a deviatich mesiacov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľka   ako   odporkyňa v predmetnej   veci   počas   súdneho   konania   nachádza,   čo   je   základným   účelom   práva zaručeného   v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   Uvedená   nečinnosť okresného súdu pritom nadobudla charakter zbytočných prieťahov najmä podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru predovšetkým v kontexte neprimerane dlhého, takmer šestnásťročného konania okresného súdu v danej veci. Vzhľadom na uvedenú nečinnosť, ale aj neefektívnu činnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k zbytočným prieťahom, ktoré neboli   spôsobené   zložitosťou   veci,   ani   správaním   účastníkov   konania,   ale   v   dôsledku postupu okresného súdu. Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne príčiny („časové intervaly, ktoré uplynuli medzi jednotlivými úkonmi v danom konaní, sú adekvátne objektívnym podmienkam, ktoré sú v jednotlivých súdnych oddeleniach,   teda   aj   v   súdnom   oddelení   vo   veci   konajúcej   sudkyne   na   tunajšom   súde vytvorené.   Na   našom   súde   chýba   15 sudcov,   čo   nás   zaradilo   na   štvrté   miesto   medzi preťaženými   súdmi.“)spôsobiť   tieto   prieťahy,   nemožno   akceptovať.   Ústavný   súd   už v podobných   súvislostiach   opakovane   vyslovil   (pozri   napr.   I. ÚS   23/03   a   v   ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci   -   a   teda vykonanie   spravodlivosti   -   bez   zbytočných   prieťahov.   I   keď   nie   všetky   nástroje   na vyriešenie   tzv.   objektívnych   okolností   sa   nachádzajú   v   dispozičnej   sfére   vedenia   súdu či konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v oblasti   výkonu   spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkom súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   žiadala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 160 000 Sk, „nakoľko   ochrana   práv   nebola   rýchla   a   účinná   v súlade   s ust.   §   6   OSP. Pretrváva stav právnej neistoty už viac ako 16 rokov spôsobený prieťahmi v konaní“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   a a práva   na   prerokovanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä na neobyčajne dlhú - šestnásťročnú - dĺžku napadnutého konania, považuje ústavný súd za primerané vo výške 70 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia 5. mája 2006, upresnenie sťažnosti 9. mája 2006 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu zo 6. júna 2006). Za tri úkony vykonané   v roku   2006   patrí   odmena   trikrát   2   730   Sk   a režijný   paušál   trikrát   164   Sk (§ 1 ods. 3,   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Celkové   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   predstavujú   v danom   prípade   sumu 8 682 Sk.

Keďže ústavný súd po splnení podmienok ustanovil sťažovateľke právneho zástupcu na   jej   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom,   uložil   Kancelárii   ústavného   súdu uhradiť ustanovenému právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia.

Podľa   ustanovenia   §   31a   zákona   o ústavnom   súde   sa   na   konanie pred   ústavným súdom použijú primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych   poplatkov.   Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   zároveň   uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia na účet ústavného súdu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd o trovách konania uplatnených sťažovateľkou rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e   :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júna 2006