znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 150/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. G., bytom Z., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., ktorou namietal porušenie čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 3, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 13 Dohovoru proti mučeniu a inému   krutému,   neľudskému   či   ponižujúcemu   zaobchádzaniu   alebo   trestu   a čl.   14 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach postupom a trestným rozkazom Okresného súdu vo Zvolene vo veci vedenej pod sp. zn. 5 T 50/02, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. G.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. septembra 2002 doručená sťažnosť Ľ. G., bytom Z. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., ktorou namietal porušenie čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a čl.   13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom a trestným rozkazom Okresného súdu vo Zvolene (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 5 T 50/02. Podaním došlým ústavnému súdu 8. novembra 2002   rozšíril   sťažnosť   aj   o námietku   porušenia   čl.   3   a čl.   6   ods.   1   dohovoru,   čl. 13 Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo   trestu   a   čl.   14   Medzinárodného   paktu   o občianskych   a politických   právach. Sťažovateľ   požaduje   vydanie   nálezu, ktorým   by   ústavný   súd   jednak   vyslovil   porušenie citovaných článkov ústavy a medzinárodných zmlúv, ďalej zrušil trestný rozkaz okresného súdu sp. zn. 5 T 50/02 z 22. apríla 2002 a napokon prikázal okresnému súdu vo veci sp. zn. 5 T 50/02 konať.

Zo sťažnosti vyplýva, že vyššie označeným trestným rozkazom bol obvinený ppor. J. S. uznaný vinným z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona a bol mu za to uložený peňažný trest vo výške 10 000,-- Sk. Zároveň ho okresný súd zaviazal nahradiť škodu sťažovateľovi ako poškodenému vo výške 4 020,--   Sk   a so   zvyškom   nároku   odkázal   sťažovateľa   na   konanie   vo   veciach občianskoprávnych.   Trestného   činu   sa   obvinený   mal   dopustiť   tým,   že   ako   príslušník Železničnej   polície   počas   výkonu   hliadkovej   služby   v budove   železničnej   stanice   vo Zvolene predviedol sťažovateľa na policajné oddelenie a tam ho fyzicky napadol údermi ruky po hlave a päsťou do tváre, ako aj kopnutiami do tela, čím spôsobil sťažovateľovi poranenia   s práceneschopnosťou   42   dní   bez trvalých   následkov.   Sťažovateľ   podal   proti trestnému   rozkazu   30.   apríla   2002   odpor,   ktorý   označil   ako   odvolanie.   V odôvodnení napadol výrok o treste, ako aj o náhrade škody. Namietal aj tú skutočnosť, že na zdraví mu ublížili dvaja policajti a že okrem škody na zdraví mu bola odcudzená aj finančná čiastka 1 500,-- Sk. Listom zo 17. júla 2002 okresný súd sťažovateľovi oznámil, že nie je osobou oprávnenou   „podať   odvolanie   čo   do   viny   a trestu   odsúdeného“   J.   S.   Trestný   rozkaz nadobudol právoplatnosť vo výroku o vine a treste odsúdeného J. S. 11. mája 2002. Okresný súd uznesením zo 14. augusta 2002 rozhodol tak, že sťažovateľa ako poškodeného odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Sťažovateľ poukazuje na to, že hoci trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 11. mája 2002, on sa o tejto skutočnosti mohol dozvedieť až po termíne 17. júla 2002, keď mu bolo doručené   oznámenie   okresného   súdu   o tom,   že   nie   je   oprávnenou   osobou   na   podanie odvolania „čo do viny a trestu odsúdeného“ J. S. Pokiaľ ide o uznesenie okresného súdu zo 14. augusta 2002, proti tomuto nie je sťažnosť prípustná. Preto tak trestný rozkaz, ako aj uznesenie spĺňajú požiadavku právoplatného rozhodnutia v zmysle čl. 127 ústavy. Z toho sťažovateľ vyvodzuje, že vyčerpal riadne opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje.

V doplnení   sťažnosti   z 30.   októbra   2002,   ktoré   bolo   ústavnému   súdu   doručené 8. novembra 2002, sťažovateľ uviedol, že mu „nebolo umožnené využiť právo na účinný opravný prostriedok tým, že Trestný poriadok poškodenému trestným činom neumožňuje podať sťažnosť proti každému uzneseniu vydanému v prípravnom konaní a podať odpor proti trestnému rozkazu“.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh zjavne neopodstatnený.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti   fyzickej   osoby   na konanie pred ústavným súdom   podľa   čl.   127   ústavy   je jej podanie   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   ktorým   malo   byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 citovaného zákona).

Sťažovateľ   namietal   porušenie   svojich   základných   práv   postupom   a   trestným rozkazom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 50/02 z 22. apríla 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť 11. mája 2002. Sťažovateľ nenamietal, že mu trestný rozkaz nebol doručený, pričom z predmetného trestného rozkazu jasne vyplýva, aké opravné prostriedky proti nemu môže využiť, a teda že podľa zákona nemôže napadnúť výrok o vine a treste. Z týchto dôvodov ak sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv, bolo potrebné sa domáhať ich ochrany v lehote ustanovenej zákonom o ústavnom súde, t. j. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto trestného rozkazu.

Predmetná   sťažnosť   bola   ústavnému   súdu   doručená   faxom   17.   septembra   2002 a poštou 20. septembra 2002, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Z vyššie uvedeného dôvodu (oneskorené podanie sťažnosti) ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2002