SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 15/2016-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. januára 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenejspoločnosťou JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA ADVOKÁT s. r. o.̶ ⬛⬛⬛⬛ Masarykova 2,Košice, konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. Rudolfa Manika, PhD., MBA, MHA,vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupomStáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v konaní vedenom pod sp. zn.II/2010-2727 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nedostatok právomociÚstavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júna2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorounamietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) postupomStáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie (ďalej len,,rozhodcovskýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. II/2010-2727.
2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka bola v procesnom postaveníodporkyne účastníkom konania pred rozhodcovským súdom, ktorého predmetom bolozaplatenie sumy 3 071,40 € s prísl. Uznesením rozhodcovského súdu z 18. júna 2013 bolokonanie pred rozhodcovským súdom zastavené pre nedostatok právomoci rozhodcovskéhosúdu. Následne uznesením rozhodcovského súdu zo 4. júla 2013 bolo rozhodnuté, že žiadenz účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podalasťažovateľka sťažnosť na ústavný súd, ktorý nálezom sp. zn. III. ÚS 547/2013z 19. februára 2014 vyslovil, že týmto uznesením rozhodcovského súdu bolo porušenézákladné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, totouznesenie zrušil a vrátil vec rozhodcovskému súdu na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľka v sťažnosti v podstatnom uviedla, že napriek uplynutiu doby viacako jedného roka od vrátenia veci rozhodcovskému súdu tento vo veci nijak nekonala o náhrade trov konania nerozhodol, a to aj napriek tomu, že sa jeho rozhodnutia domáhalaurgenciou zo 7. októbra 2014. V uvedenom postupe rozhodcovského súdu vidí sťažovateľkazásah do jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy.
4. V petite sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom rozhodol, žepostupom rozhodcovského súdu v predmetnom konaní bolo porušené jej základné právona prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Súčasne žiada,aby ústavný súd prikázal rozhodcovskému súdu ďalej konať bez zbytočných prieťahov,priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 846,60 € a náhradu trov konaniav sume 277,10 €.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitostipredpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosťsťažovateľky na neverejnom zasadnutí senátu, a keďže pri jej predbežnom prerokovanízistil, že na jej prerokovanie nemá právomoc, rozhodol o jej odmietnutí.
7. Otázka právomoci ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôba právnických osôb smerujúcim proti postupom alebo rozhodnutiam rozhodcovských súdovbola predmetom neverejného zasadnutia pléna ústavného súdu 18. novembra 2015.Na tomto zasadnutí plénum ústavného súdu postupom podľa § 6 zákona o ústavnom súdeuznesením sp. zn. PLz. ÚS 5/2015 rozhodlo tak, že ústavný súd nemá právomoc rozhodovaťo sťažnostiach proti postupu alebo rozhodnutiam rozhodcovských súdov. Závery citovanéhouznesenia pléna ústavného súdu sú plne aplikovateľné aj v konaní o sťažnosti sťažovateľky,a preto na nich ústavný súd v podrobnostiach odkazuje, a z dôvodu hospodárnosti ichnebude opakovať.
8. Keďže ústavný súd sťažnosť v celosti odmietol, nezaoberal sa ďalšími návrhmisťažovateľky (príkaz ďalej konať bez zbytočných prieťahov, primerané finančnézadosťučinenie, náhrada trov konania), pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súdsťažnosti vyhovie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. januára 2016