znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 15/09-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   M.,   trvale   bytom   Ž.,   t.   č.   S.,   vo   veci   namietaného porušenia základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a na prezumpciu neviny podľa   čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1,   ako   aj   práva na prezumpciu neviny podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 84/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra 2008   doručená   sťažnosť   J.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základných   práv   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2 a na prezumpciu   neviny   podľa   čl.   50   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“), práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1, ako aj práva na prezumpciu neviny podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Martin   (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 84/2007.

V sťažnosti   sťažovateľ   uviedol: „... že   bol   trestne   stíhaný   pre   trestný   čin   útoku na štátny orgán, pričom spod obvinenia bol oslobodený. V zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci... si... uplatnil náhradu škody spôsobenú trestným stíhaním jeho osoby... Okresný súd... vo veci nekoná od 17. 9. 2007 čakajúc ako skončí trestné konanie vedené na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 3 T 96/04, či bude sťažovateľ odsúdený a aký trest mu bude uložený...

Trestné konanie sťažovateľa na Okresnom súde v Žiline sp. zn. 3 T 96/04 nijakým spôsobom nesúvisí s prejednávanou žalobou na Okresnom súde v Martine...

Čakaním a nekonaním vo veci sťažovateľovej žaloby porušuje Okresný súd... princíp prezumpcie   neviny,   nakoľko   predpokladá,   že   sťažovateľovi   bude   uložený   trest   a tým sa znížia   jeho   nároky   v občiansko   právnom   konaní   na   náhradu   škody.   Takéto   konanie je neústavné a vytvára zbytočné prieťahy v konaní.“

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Základné právo J. M., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy..., a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... Okresným súdom... v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 84/2007 porušené bolo.

2. Základné právo J. M., na prezumpciu neviny podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy..., a právo na   spravodlivé   súdne   konanie   –   prezumpcia   neviny   podľa   čl. 6   ods.   2   Dohovoru... Okresným súdom... v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 84/2007 porušené bolo.

3. Okresnému súdu... v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 84/2007 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

4. J. M.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   200 000,-Sk...,   ktoré je Okresný   súd...   povinný   vyplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti   tohto rozhodnutia...

5. Okresný   súd...   je   povinný   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   J.   M.   na   účet právneho   zástupcu   ustanoveného   Ústavným   súdom...   v   lehote   15 dní   od právoplatnosti nálezu.“

Sťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pre ústavným súdom, ktorú odôvodnil tým, že „... nakoľko moje finančné príjmy nestačia   nato,   aby   som   si   mohol   dovoliť   sám   platiť   právneho   zástupcu   na   konanie pred ústavným súdom, nemám žiaden majetok ani iné príjmy, ktoré by to dovoľovali...“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd   neodmietne   prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa   nesplnila   táto   podmienka,   ak   sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 27. októbra 2008 sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu, ktorý na ňu odpovedal prípisom z 13. novembra 2008.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ preukáže, že využil právne prostriedky, na uplatnenie ktorých mal právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr. IV. ÚS 153/03,   IV. ÚS 278/04).   Účinnosť takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý   vybavuje   sťažnosť,   je   povinný   na   účel   zistenia   stavu   veci   prešetriť   všetky skutočnosti“.

Napokon   podľa   tretieho   odseku   predmetného   zákonného   ustanovenia   „Ak   orgán poverený   vybavovaním   sťažnosti   zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme   a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí   za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných predpisov,   je   jedným   z atribútov   prípustnosti   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy, a teda podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a slobôd pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd zastáva okrem toho názor, že (podanie) sťažnosti predsedovi okresného súdu (27. októbra 2008) v krátkom čase po podaní sťažnosti ústavnému súdu (8. decembra 2008) sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať,   ak by predseda   okresného súdu   dostal   primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05).

Na základe týchto zistení ústavný súd   dospel   k záveru, že v zmysle § 53 ods.   1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. Sťažnosť bolo potrebné odmietnuť aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“   garantovaného   v čl. 48   ods. 2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu pre ľudské   práva   k čl. 6   ods. 1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy,   čo   platí aj vo vzťahu k čl. 6   ods. 1 dohovoru, môže   vyplývať aj z toho,   že porušenie tohto   základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého postupom okresného súdu   došlo   k porušeniu   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože nekoná a čaká ako skončí trestnoprávne konanie na Okresnom súde Žilina vedené pod sp. zn. 3 T 96/04.

Ústavný   súd   v rámci   predbežného   prerokovania   veci   z obsahu   spisu   vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 84/2007 zistil, že predmetné konanie začalo na návrh sťažovateľa 30. marca 2007 na okresnom súde podaním žaloby proti 1) Slovenská republika

- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, 2) Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej   republiky,   3)   Slovenská   republika   -   Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej republiky o zaplatenie 2 500 000 Sk s prísl. a bolo vedené pod sp. zn. 7 C 84/2007.

Celkové   súdne   konanie   na   okresnom   súde   sa   vedie   ku   dňu   podania   sťažnosti necelých 21 mesiacov. Sťažovateľ priložil k sťažnosti aj list predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 2065/08 z 13. novembra 2008, ktorým odpovedala na jeho sťažnosť na prieťahy v konaní   a   uviedla,   aké   úkony   okresný   súd   vo   veci   vykonal   od   začiatku   konania. V odpovedi okrem iného uviedla:

„- 5. 4. 2007 - súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh

- 7. 5. 2007 - súdu   doručená   žiadosť   navrhovateľa   o   oslobodenie   od   poplatkovej povinnosti

- 16. 5. 2007 - súd   uznesením   rozhodol   a   priznal   navrhovateľovi   oslobodenie od zaplatenia súdneho   poplatku   za   návrh.   Uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť dňa 25. 5. 2007

- 28. 6. 2007 - súdu   doručená   žiadosť   Generálnej   prokuratúry   SR   o   zaslanie písomnosti, ktoré spolu s návrhom doložil navrhovateľ

- 18. 7. 2007 - súdu doručené vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR k návrhu

- 24. 7. 2007   -   súd   vyzval   právneho   zástupcu   navrhovateľa   o doloženie   fotokópie dokladov, nakoľko odporcovia majú právo sa s nimi oboznámiť

- 30. 7. 2007 - súdu doručené vyjadrenie Ministerstva vnútra SR (odporcu v rade 1) k návrhu

- 10. 8. 2007 - právny   zástupca   navrhovateľa   doručil   súdu   fotokópie   žiadaných dokladov

- 15. 8. 2007 - súd vyzval Generálnu prokuratúru SR (odporcu v rade 2) o vyjadrenie sa k návrhu

- 16. 8. 2007 - súdu doručené vyjadrenie Generálnej prokuratúry SR k návrhu

- 30. 8. 2007 - súd vytýčil termín pojednávania na deň 17. 9. 2007

- 4. 9. 2007 - súdu   doručená   žiadosť   navrhovateľa   o   oznámenie   termínu pojednávania

- 17. 9. 2007 - súd   na   pojednávaní   vypočul   účastníkov   konania   a pojednávanie odročil na neurčito s tým, v akom štádiu sa nachádza konanie na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3 T 96/04

- 18. 9. 2007 - súd   žiadal   Okresný   súd   Žilina   o   oznámenie,   v   akom   štádiu sa nachádza konanie sp. zn. 3 T 96/04

- 17. 10. 2007 - súd urgoval Okresný súd Žilina o oznámenie

- 26. 10. 2007 - súdu   doručené   oznámenie   Okresného   súdu   Žilina,   že   konanie nie je doposiaľ skončené

- 17. 1. 2008 - súd vyzval Okresný súd Žilina o oznámenie stavu konania

- 29. 1. 2008 - súdu doručené oznámenie Okresného súdu Žilina

- 30. 10. 2008 - právny zástupca navrhovateľa oznámil súdu zrušenie plnomocenstva Na základe uvedenej chronológie úkonov konštatujem, že Vaša sťažnosť je čiastočne opodstatnená.   V   období   od   18. 9. 2007   do   3. 10. 2008   súd   zisťoval,   v   akom   štádiu sa nachádza konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3 T 96/04, hoci v tomto štádiu konania mohol konanie prerušiť.

Z vyjadrenia zákonného sudcu vyplynulo, že dosiaľ vo veci nerozhodol z objektívnych príčin, nakoľko s Vašim návrhom súvisia aj trestné konania, ktoré sa vedú na Okresnom súde v Žiline...“

Aj keď okresný súd uznal čiastočnú opodstatnenosť sťažnosti na prieťahy, to samo osebe neznamená porušenie ústavných práv. Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 23/03, I. ÚS 61/03, I. ÚS 111/03).

Okresný súd koná vo veci ako nezávislý a nestranný štátny orgán. Podľa čl. 144 ods. 1 ústavy sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. V danom prípade okresný súd posúdil, že je potrebné odročiť pojednávanie na neurčito z dôvodu, že treba zistiť, v akom štádiu sa nachádza konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3 T 96/04, ktoré môže mať význam pre rozhodnutie vo veci samej. Takýto postup okresnému súdu nemožno vyčítať, lebo koná v rámci zákona, i keď mohol urobiť iné vhodné opatrenia, napr. prerušiť konanie.

Podľa názoru ústavného súdu s poukazom na konštantnú judikatúru ústavného súdu (IV. ÚS 182/03, IV. ÚS 197/03, IV. ÚS 203/03) postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 84/2007 a dĺžku konania od 30. marca 2007 do podania sťažnosti ústavnému súdu   (8. december 2008)   nemožno   na   základe   skutočností   uvedených   v sťažnosti a poznatkov o doterajšom priebehu považovať za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Úkony okresného súdu boli vykonávané priebežne a neosvedčujú reálnu možnosť porušenia sťažovateľom označených základných práv a slobôd.

3. Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   namietal   tiež   porušenie práva   na   prezumpciu neviny podľa čl. 50 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 2 dohovoru).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   v okolnostiach   prerokovávanej   veci   je   zrejmé, že v civilnom   súdnom   konaní   vedenom   pred   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 7 C 84/2007 nemohlo prima facie dôjsť k namietanému porušeniu jeho práva (na prezumpciu neviny), a preto je sťažnosť sťažovateľa zjavne neopodstatnená, v dôsledku čoho ju bolo potrebné aj v tejto   časti   odmietnuť   už   pri   jej   predbežnom   prerokovaní   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

4. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal   ďalšími   požiadavkami   uvedenými   v   sťažnosti   (priznanie   finančného zadosťučinenia, náhrady trov konania a ustanovenia právneho zástupcu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2009