znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 15/04-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. januára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť D. M., K., M. M., G. a D. Č., rod. M., S. n. M., vo veci porušenia ich základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 3 ods. 4 a   čl.   36   ods.   1   až   ods. 3   Listiny   základných   práv   a   slobôd   postupom   a   osvedčením Okresného súdu Bratislava II o dedičstve z 18. októbra 1999 č. k. D 602/99-30, Dnot 76/99 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. M., M. M. a D. Č., rod. M.,   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára 2004 doručená a 22. januára 2004 doplnená sťažnosť D. M., K., M. M., G., a D. Č., rod. M., S. n. M. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 3 ods. 4 a čl. 36 ods.   1   až   ods. 3   Listiny   základných   práv   a   slobôd   (ďalej   len   „listina“)   postupom   a osvedčením Okresného súdu Bratislava II o dedičstve z 18. októbra 1999 č. k. D 602/99-30, Dnot 76/99.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, že k porušeniu označených základných práv došlo v dedičskom konaní po poručiteľovi V. M., ktorý naposledy býval v B., a zomrel 24. apríla   1999,   v ktorom   im „bola   odňatá   možnosť   zúčastniť   sa   dedičského   konania a nemohli   si   uplatniť   svoje   dedičské   nároky   súdnou   cestou“, a preto   napadnutým osvedčením   o dedičstve   boli   ukrátení   na   svojich   právach.   Podľa   tvrdenia   sťažovateľov poručiteľ   nezanechal   závet   ani   listinu   o vydedení,   preto   ako   dedičia   v prvej   dedičskej skupine prichádzali do úvahy aj oni ako deti poručiteľa z prvého manželstva, čo „doložili Okresnému súdu Bratislava II, Drieňova 5, osobne dňa 23. 3. 2000“.

Sťažovatelia   k svojej   sťažnosti   pripojili   aj   fotokópiu   osvedčenia   Okresného   súdu Bratislava II o dedičstve   z 18. októbra 1999 č. k. D 602/99-30, Dnot 76/99. Z   doložky právoplatnosti   na   uvedenom   osvedčení   o dedičstve   vyplýva,   že   toto   nadobudlo právoplatnosť 2. novembra 1999.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah (...).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovatelia namietali porušenie svojho práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 3 ods. 4 a čl. 36 ods. 1 až 3 listiny postupom a osvedčením Okresného súdu Bratislava II o dedičstve z 18. októbra 1999 č. k. D 602/99-30, Dnot 76/99.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti   na   konanie   pred   ústavným   súdom   podľa   čl.   127   ústavy   je   podanie   sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť (pozri napr. I. ÚS 92/03, IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia sa o namietaných skutočnostiach týkajúcich sa postupu a osvedčenia Okresného súdu Bratislava II o dedičstve z 18. októbra 1999 č. k. D 602/99-30, Dnot 76/99 dozvedeli najneskôr 23. marca 2000, keď už „doložili Okresnému súdu Bratislava II, Drieňova 5, osobne (...)“, že ako deti z prvého manželstva poručiteľa tiež pripadajú do úvahy ako oprávnení dedičia.

Predmetná sťažnosť bola sťažovateľmi odovzdaná na poštovú prepravu 14. januára 2004 a ústavnému súdu doručená 16. januára 2004, teda v čase, keď už dávno uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom. Ústavný súd musel preto ich sťažnosť bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou v nej uvedených námietok, odmietnuť ako návrh podaný oneskorene.

Okrem uvedeného ústavný súd dodáva, že ako to vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc ústavného súdu je preto v týchto prípadoch subsidiárna. O ochrane ústavných práv sťažovateľov, ktorých porušenie namietajú, rozhoduje na základe ustanovenia   §   485   a nasl.   Občianskeho   zákonníka   všeobecný   súd.   Sťažovatelia   teda k namietaným nedostatkom napadnutého postupu a osvedčenia o dedičstve mali k dispozícii efektívny prostriedok nápravy. Preto vzhľadom na uvedenú zásadu subsidiarity v danom prípade sú dôvody na odmietnutie sťažnosti aj pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2004