znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 15/03

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Štefana Ogurčáka a Daniela Švábyho na neverejnom zasadnutí 22. januára 2003 prerokoval podanie L. K., B., o námietke predpojatosti sudcu Jána Lubyho vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1573/02, a takto

r o z h o d o l :

Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Ján Luby   n i e   j e   v y l ú č e n ý z výkonu   sudcovskej   funkcie   v konaní   vo   veci   vedenej   na   Ústavnom   súde   Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1573/02.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej aj „ústavný súd“)   bolo 24. októbra 2002 doručené podanie L. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť na Okresný súd Bratislava II, Generálnu a Okresnú prokuratúru a Policajný zbor v obvode B“. Keďže podanie neobsahovalo všetky náležitosti ustanovené § 20, § 50 a § 53   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   sudca   spravodajca   Ján   Luby   (ďalej   aj „sudca“)   listom   z 13.   októbra   2002   vyzval   sťažovateľa   na   odstránenie   nedostatkov predmetnej sťažnosti v lehote 10 dní od doručenia tohto listu.

Sťažovateľ   na   výzvu   sudcu   reagoval   listom   z 20.   decembra   2002,   ktorý   bol ústavnému súdu doručený 31. decembra 2002 a z obsahu ktorého vyplýva, že sťažovateľ namieta predpojatosť sudcu, pretože mu stanovil krátku lehotu na odstránenie nedostatkov jeho podania, pretože sťažovateľ je toho názoru, že predložil „dostatočný písomný materiál na objasnenie prípadu“, a pretože takýto prípad by mal byť „podnetom na okamžitý zákrok, nie na vyžadovanie doplnenia formalít“. Sťažovateľ ďalej uviedol, že: „Týmto postupom strácate moju dôveru v spravodlivé vybavenie mojej sťažnosti, preto Vás prosím, aby ste sa s mojím prípadom ďalej nezaoberali a vrátili ho predsedovi súdu, ktorého týmto zároveň žiadam, aby prípad pridelil inému sudcovi.“

Sudca uvedené námietky predpojatosti a svoje vyjadrenie k námietke predpojatosti bez meškania oznámil predsedovi ústavného súdu, ktorý v zmysle platného Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky predložil tieto námietky na rozhodnutie podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sudca vo svojom vyjadrení uviedol, že sťažovateľa, ako ani osoby, ktoré sťažovateľ v jeho podaní uvádza, nepozná a o veci, ktorej sa jeho sťažnosť týka, vedenej na Ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 1573/02, má informácie výlučne zo súdneho konania. Nemá teda žiaden vzťah k veci ani k účastníkom konania. Vo veci postupoval obdobným spôsobom ako v konaniach o ostatných jemu pridelených podaniach, ktoré nespĺňajú viaceré zákonom predpísané   náležitosti.   Ak   sťažovateľ   považoval   stanovenú   lehotu   za   krátku,   nič   mu nebránilo v tom, aby požiadal o jej predĺženie.

II.

Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti. Podľa druhého odseku tohto zákonného ustanovenia sudca oznámi dôvody vylúčenia podľa odseku 1 bez meškania predsedovi ústavného súdu.

Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže najneskôr na začiatku ústneho pojednávania vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre predpojatosť. Odmietnutie sa musí odôvodniť. Odmietnutý sudca je povinný vyjadriť sa k odmietnutiu.

Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát (...).

Pretože   dôvody   námietok   o predpojatosti   sudcu   Jána   Lubyho   sú   zjavne neopodstatnené a nie sú dostačujúce na osvedčenie jeho pomeru k veci alebo k účastníkom konania, námietky sťažovateľa uvedené v liste z 20. decembra 2002 nemožno považovať za zákonnú prekážku pre nezávislý a nestranný výkon funkcie sudcu ústavného súdu.

Z týchto dôvodov I. senát ústavného súdu rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2003