znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 149/2014-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. marca 2014 predbežne prekoval sťažnosť J. P., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., K., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základných   práv   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   v konaní   vedenom pod sp. zn. 4 Co 173/2008 a takto  

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. P.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 5. marca 2014 doručená sťažnosť J. P., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 173/2008 (ide o chybné označenie, pozn.).

2. Po stručnom, povrchnom a hlavne nepresnom opise skutkového stavu (sťažovateľ totiž   uviedol   neidentifikovateľnú   spisovú   značku.,   neuviedol,   že   konanie   je   prerušené a pod.) a jeho výhrad k napadnutého konaniu sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti   nálezom   rozhodol   tak,   že   vysloví   porušenie   ním   označených   práv,   prikáže okresnému súdu konať a obnoviť stav pred porušením, prizná mu finančné zadosťučinenie v sume10 000 € a trovy právneho zastúpenia.

3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri   predbežnom   prerokovaní   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania.

Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

6. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania i ostatnými požadovanými zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby   požadujúce   ochranu   svojich   základných   práv   a slobôd   sú   zastúpené   advokátom. Z uvedeného   vyplýva,   že   ústavný   súd   má   v ústave   a v zákone   o ústavnom   súde   presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

7.   Ústavný   súd   v zmysle   už   uvedeného   predovšetkým   konštatuje,   že   sťažnosť sťažovateľa len povrchne a nepresne uvádza, že „konanie pod sp. zn. 4 Co 173/2008 sa ťahá už takmer 9 rokov a v dôsledku prieťahov v konaní mu vzniká duševná aj materiálna škoda z dôvodu nezaplatenia dlžnej sumy, čo ho primälo k tomu, aby podal sťažnosť“.

8.   V súvislosti   s uvedenými   formálnymi   (chybná   spisová   značka   namietaného konania) a ústavnoprávno-obsahovými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je povinný   odstraňovať   z úradnej   povinnosti.   Na   takýto   postup   slúži   inštitút   povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného   súdu   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok   zákonom predpísaných   formálnych   a obsahových   náležitostí   v podaní   účastníka   konania (napr. I. ÚS 368/2010, I. ÚS 162/2010).  

9. Podľa § 18 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 586/2003 Z. z. o advokácii   a o zmene   a doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb.   o živnostenskom   podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky   právne   prostriedky,   a takto   chrániť   a presadzovať   práva   a záujmy   klienta.   Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli subjektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (v tomto prípade advokáta).

10. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných   podmienok   konania   pred   ústavným   súdom,   a preto   ju   z uvedeného   dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2014