znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 149/07-22

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   22.   novembra   2007 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Lajosa Mészárosa o sťažnosti   spoločnosti   L.,   s.   r.   o.,   Ž.,   zastúpenej   advokátom   Mgr.   R.   K.,   Ž.,   vo   veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Er 419/2003 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti spoločnosti L., s. r. o., n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 17. mája 2007 doručená   sťažnosť   spoločnosti   L.,   s.   r.   o.,   Ž.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátom   Mgr.   R.   K.,   ktorou   namietala   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Er 419/2003.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 3. októbra 2003 bola súdnym exekútorom Mgr. M. K.   (správne   malo   byť uvedené   JUDr.   M.   J.,   pozn.)   okresnému   súdu   doručená   žiadosť o udelenie   poverenia   na vykonanie exekúcie   pre exekučné   konanie č.   k.   EX   111/03-10 začaté   pred   súdnym   exekútorom   návrhom   oprávneného   L.,   štátny   podnik,   B.,   proti povinnému L. (ďalej len „povinný“). V uvedenom konaní podala sťažovateľka okresnému súdu 23. mája 2005 námietky proti exekúcii a domáhala sa jej zastavenia s odôvodnením, že sťažovateľka   nie   je   právnym   nástupcom   povinného   uvedeného   v exekučnom   titule, na základe ktorého sa začalo exekučné konanie sp. zn. EX 111/03.

Po   podaní   námietok   bol   okresný   súd   nečinný   21   mesiacov,   v dôsledku   čoho sťažovateľka podala   7. marca 2007 sťažnosť predsedníčke okresného súdu s poukazom na ustanovenie § 50 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa ktorého mal okresný súd o námietkach rozhodnúť   v 60-dňovej   lehote.   Predsedníčka   okresného   súdu   v odpovedi sp. zn. Spr. 2007/07 uznala sťažnosť za opodstatnenú.

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v jej veci takto rozhodol:„1) Základné právo L., s. r. o., so sídlom Ž., (...), zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, (...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Martine v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Er 419/03 b o l o   p o r u š e n é.

2)   Okresnému   súdu   v Martine s a   p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 15 Er 419/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

3)   L.,   Ž.,   (...)   zapísaná   v Obchodnom   registri   Okresného   súdu   Žilina,   (...) s a p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk, ktoré je Okresný súd v Martine povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu. Ďalej sťažovateľ žiada Ústavný súd SR, aby vydal toto uznesenie Ústavného súdu SR Okresný   súd   v Žiline (správne   malo   byť   uvedené   v Martine,   pozn.) je   povinný zaplatiť L., Ž. (...) zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, (...) náhradu trov právneho   zastúpenia   na   účet   advokáta   Mgr.   K.   R.,   (...)   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k.   I.   ÚS   149/07-8 z 23. augusta 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu právny zástupca sťažovateľky aj predsedníčka okresného súdu oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   preto   podľa   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania.

II.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   vyjadrení   k sťažnosti   sp.   zn.   Spr.   1112/07 z 19. septembra 2007 uviedla, akej veci sa sťažnosť týka a chronologické úkony, ktoré v nej boli   vykonané,   na   základe   čoho   konštatovala:   «...   že   čo   do   celkovej   doby   konania   je sťažnosť na prieťahy v konaní opodstatnená. Musím však zdôrazniť, že po podaní sťažnosti sťažovateľom   dňa   7.   3.   2007   a po   prijatých   opatreniach   na   oddelení   „Er“   sa   vo   veci plynulo konalo.

Okresný   súd   Martin   uznesením   zo   dňa   25.   4.   2007   rozhodol   o námietkach   proti exekúcii a právny zástupca sťažovateľa si ho prevzal dňa 17. 5. 2007, teda v deň, kedy bola ústavná   sťažnosť   na   Ústavnom   súde   podaná   a mal   za   to,   že   ku   dňu   podania   ústavnej sťažnosti nebolo vo veci rozhodnuté.

V súvislosti   s právnym   zástupcom   sťažovateľa   uvádzanou   60-dňovou   lehotou na rozhodnutie súdu o námietkach proti exekúcii si dovoľujem upozorniť na ustanovenia § 238 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v platnom znení, podľa ktorých konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. (§ 238 ods. 1) Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, §   47   ods.   3,   §   58   ods.   5,   §   134   ods.   2,   §   136   ods.   3   a 4,   §   145   ods.   1   sa   použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005. (§ 238 ods. 2). Tieto ustanovenia uvádzam, lebo   tvrdenie   právneho   zástupcu   sťažovateľa   o existencii   lehoty   na   rozhodnutie   súdu o námietkach proti exekúcii nie je správne, nakoľko ustanovenia §§ 50 a 51 Exekučného poriadku, ktoré upravujú námietky proti exekúcii a konanie o nich, sa v zmysle ustanovení § 238 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v platnom znení použijú v znení do 31. 8. 2005. Keďže predmetné exekučné konanie sa začalo podaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa 29.   9.   2003   v tomto   znení   tieto   ustanovenia   neobsahujú   lehotu   na   rozhodnutie   súdu o námietkach proti exekúcii.

Po   zhodnotení   všetkých   okolností   prípadu,   nepovažujeme   sťažovateľom požadované finančné   zadosťučinenie   za   primerané,   takým   by   mohla   byť   suma nepresahujúca 20.000,- Sk.

Či išlo o zbytočné prieťahy v konaní, nech ustáli Ústavný súd Slovenskej republiky.»

Zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   15   Er   419/2003   ústavný   súd   zistil   nasledovný priebeh konania:

Dňa   3.   októbra   2003   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   súdneho   exekútora JUDr. M. J. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. 1 Rob 1079/02 L., š. p., B. (ďalej len „oprávnený“) proti povinnému. Vec bola v uvedený deň pridelená sudkyni Mgr. Z.   Š.,   ktorá vyjadrila   vo   veci   svoju   zaujatosť.   Opatrením   predsedu   okresného   súdu sp. zn. Spr 500/03-526 bola vec pridelená 4. novembra 2003 sudkyni JUDr. M. G. Súdny exekútor prevzal 13. novembra 2003 poverenie na vykonanie exekúcie, a v ten istý deň vydal   upovedomenie   o začatí   exekúcie   sp.   zn.   EX   113/03,   ktoré   bolo   doručené oprávnenému 28. novembra 2003 a povinnému 20. novembra 2003. Povinný listom z 25. novembra   2003   oznámil,   že   jeho   záväzok   voči   oprávnenému   prevzala   8.   júna   2001 sťažovateľka.

Z výkonu   exekútorského   úradu   bol   30.   novembra   2004   odvolaný   JUDr.   M.   J. a za jeho náhradníka bol 15. februára 2005 určený Mgr. M. K. Náhradný súdny exekútor vydal všeobecné upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo oprávnenému doručené 18. februára 2005 a sťažovateľke 18. apríla 2005. Sťažovateľka podala 3. mája 2005   proti exekúcii námietky, ktoré boli okresnému súdu postúpené   súdnym exekútorom   23. mája 2005.

Okresný súd v období od 23. mája 2005 do 20. februára 2007 nevykonal žiadny úkon.

Vyššia   súdna   úradníčka,   ktorej   bola   vec   pridelená   1.   januára   2006,   vyzvala 20. februára   2007   súdneho   exekútora   na   predloženie   kompletného   spisu,   ktorý ho okresnému súdu doručil 28. februára 2007.

Vyššia súdna úradníčka požiadala 21. marca 2007 o súčinnosť Krajský súd v Banskej Bystrici a Krajský súd v Žiline, či nie je na majetok povinného vedené konkurzné konanie.

Uznesením   č.   k.   15 Er   419/2003-54, EX   113/03   z 25.   apríla   2007   okresný   súd rozhodol o zamietnutí námietok sťažovateľky proti exekúcii. Rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi   sťažovateľky   (ktorý   ju zastupuje aj v konaní pred ústavným súdom,   pozn.) doručené 17. mája 2007 a právoplatným sa stalo 19. júna 2007.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Er 419/2003, ktorý podľa jej tvrdení do dňa   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   nerozhodol   o námietkach   proti   exekúcii v zákonom stanovenej lehote.

Ústavný súd skúmal, či v uvedenom prípade existuje možnosť vyslovenia porušenia namietaného základného práva sťažovateľky, pričom   zistil,   že to   tak nie   je z viacerých dôvodov.

Ako   to   vyplýva   zo   spisového   materiálu   okresného   súdu   o zamietnutí   námietok povinného   a sťažovateľky,   okresný   súd   rozhodol   uznesením   č.   k.   15   Er   419/2003-54, EX 111/03 z 25. apríla 2007. Zamietnutie námietok proti exekúcii podané sťažovateľkou odôvodnil   skutočnosťou,   že   boli   podané   neoprávnenou   osobou.   Podľa   §   50   ods.   1 Exekučného   poriadku   môže   podať   námietky   proti   exekúcii   len   povinný.   Právo z exekučného titulu – platobného rozkazu okresného súdu sp. zn. 1 Rob 1079/02 z 27. mája 2003   je   priznané oprávnenému,   povinnosť   z tohto   exekučného   titulu   však   patrí   L.,   M., (ktorý   je   označený   ako   povinný   aj   v návrhu   oprávneného   na   vykonanie   exekúcie a v poverení na jej vykonanie), nebol však preukázaný prechod povinnosti z exekučného titulu z povinného na sťažovateľku. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka nebola do dňa   rozhodnutia   okresného   súdu   o námietkach   účastníkom   konania   o   exekúcii   pred okresným súdom, nemohlo v uvedenom konaní na okresnom súde ani dôjsť k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že na rozhodovanie v uvedenom prípade nebolo možné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku o zákonných lehotách tak, ako ich vo svojej sťažnosti uvádza sťažovateľka.

Ústavný   súd   sa   vzhľadom   na   nevyhovenie   sťažnosti   ďalšími   požiadavkami sťažovateľky už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2007