znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 149/04-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť obce Pečovská Nová Ves, zastúpenej starostom obce J. B., právne zastúpenej advokátom Doc. JUDr. J. S., PhD., Advokátska kancelária, K., vo veci porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1. ods. 1 a čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom   Okresného   súdu   Prešov   zo   17.   apríla   2002   č.   k.   11   C   176/96-237   v časti týkajúcej   sa   povinnosti   obce   Pečovská   Nová   Ves   zaplatiť   Jednote,   spotrebné   družstvo Prešov, 3 785 390 Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania od 25. februára 1997 do zaplatenia v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 11. apríla 2003 č. k. 2 Co 338/02-275 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obce Pečovská Nová Ves   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2004 doručená sťažnosť obce Pečovská Nová Ves (ďalej len „sťažovateľka), zastúpenej starostom obce J. B., právne zastúpenej advokátom Doc. JUDr. J. S., PhD., Advokátska kancelária, K., vo veci porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy rozsudkom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) zo 17. apríla 2002 č. k. 11 C 176/96-237 v časti týkajúcej sa povinnosti sťažovateľky zaplatiť Jednote, spotrebné družstvo Prešov, 3 785 390 Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania od 25. februára 1997 do zaplatenia v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) z 11. apríla 2003 č. k. 2 Co 338/02-275.

Z obsahu   sťažnosti   a z pripojených   listín   vyplynulo,   že   krajský   súd   rozsudkom z 11. apríla 2003 č. k. 2 Co 338/02-275 potvrdil rozsudok okresného súdu zo 17. apríla 2002 č. k. 11 C 176/96-237 aj v časti týkajúcej sa povinnosti sťažovateľky zaplatiť Jednote, spotrebné družstvo Prešov, 3 785 390 Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania od 25. februára 1997   do   zaplatenia.   Podľa   názoru   sťažovateľky   uvedenými   rozhodnutiami   všeobecných súdov došlo k porušeniu označených základných práv najmä preto, že „výklad a aplikácia § 4   ods.   2   zákona   č.   138/1991   Zb.   o obecnom   zriadení,   ako   aj   ustanovení   O.   z. o bezdôvodnom   obohatení   a premlčaní   vykonané   oboma   súdmi   porušujú   právo   obce vlastniť majetok, pokojne ho užívať a tak isto sú v rozpore s právom na súdnu a inú právnu ochranu   zaručenú   každému   v ústave   SR“. Sťažovateľka   je   tiež   toho   presvedčenia,   že „výkladom   pojmu   súvisiaci   záväzok,   použitým   a aplikovaným   napadnutými   rozsudkami, porušili súdy právo obce vlastniť majetok, ako aj zásadu rovnocennosti vlastníckeho práva všetkých   vlastníkov“.   Podľa   názoru   sťažovateľky „v danom   prípade   nie   citované ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov je   príčinou   zásahu   do   práva   vlastniť   majetok,   ale   jeho   výklad   a uplatnenie   vo   vzťahu k právu   sťažovateľa.   Bolo   pritom   v právomoci   KS   Prešov,   ako   aj OS   Prešov   uvedené ustanovenie   aplikovať   tak,   aby   bola   zaistená   ochrana   základného   práva   dotknutého subjektu“.

Na základe uvedených podstatných skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález v tomto znení:

„Krajský súd v Prešove rozsudkom z 11.   4.   2003 č. k.   2 Co 338/02-275,   ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 17. 4. 2002 č. k. 11 C 176/96-237 v časti týkajúcej sa povinnosti obce Pečovská Nová Ves zaplatiť žalovanej 3 785 390,- Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania od 25. februára 1997 do zaplatenia, porušili jej základné právo vlastniť majetok zaručené v čl. 20 ods. 1, Ústavy SR, ako aj v čl. 1 Dodatkového protokolu a porušili základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR.

Ústavný súd rozhodnutie KS Prešov zrušuje a vec vracia na nové konanie.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. (...).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   označených   základných   práv rozsudkom Okresného súdu Prešov zo 17. apríla 2002 č. k. 11 C 176/96-237 vo výroku týkajúcej   sa   povinnosti   obce   Pečovská   Nová   Ves   zaplatiť   Jednote,   spotrebné   družstvo Prešov, 3 785 390 Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania od 25. februára 1997 do zaplatenia v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 11. apríla 2003 č. k. 2 Co 338/02-275.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti   na   konanie   pred   ústavným   súdom   podľa   čl.   127   ústavy   je   podanie   sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. (...)

Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť (I. ÚS 92/03, IV. ÚS 14/03).

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   napadnutý   výrok   rozsudku   okresného   súdu   zo 17. apríla 2002 č. k. 11 C 176/96-237 v spojení s rozsudkom krajského súdu z 11. apríla 2003 č. k. 2 Co 338/02-275 nadobudol právoplatnosť 25. júna 2003.

Predmetná sťažnosť (bez datovania) bola ústavnému súdu doručená 30. júla 2004, teda v čase, keď už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom. Podnet   sťažovateľky   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   generálnym   prokurátorom (§ 243e   až   243j   Občianskeho   súdneho   poriadku), „ktorému   nebolo   vyhovené   listom doručeným právnemu zástupcovi (...) dňa 1. 6. 2004“, nemožno totiž z hľadiska čl. 127 ods. 1   ústavy   považovať   za   účinný   a dostupný   právny   prostriedok   nápravy,   ktorý   je predpokladom   (podmienkou)   podania   sťažnosti   na   ústavnom   súde   podľa   tohto   článku ústavy,   a na   jeho podanie   nie   je preto   z hľadiska   plynutia   uvedenej   lehoty   na   podanie sťažnosti na ústavnom súde možné prihliadať (napr. I. ÚS 134/03). Ústavný súd musel preto túto   sťažnosť   bez   toho,   aby   sa   zaoberal   opodstatnenosťou   v nej   uvedených   námietok, odmietnuť ako návrh podaný oneskorene.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2004