znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 148/2014-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. marca 2014 predbežne prerokoval sťažnosť H. A., K., zastúpenej advokátkou JUDr. K. H., K., ktorou namietala   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 13 C   139/2009   (pôvodne   v konaní   vedenom pod sp. zn. 13 C 690/2002), a takto  

r o z h o d o l :

Sťažnosť H. A.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 16. decembra   2013   doručená   veľmi   povrchná   a stručná   sťažnosť   H.   A.   (ďalej   len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Košice   I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 139/2009.

2.   Ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   v označenej   veci   ešte   27.   septembra   2013 meritórne rozhodol, a keďže proti jeho rozhodnutiu podali odvolanie obidve strany sporu, spis bol 8. januára 2014 predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach.

3.   Ústavný   súd   je   vo   svojom   rozhodovaní   viazaný   petitom   návrhu   a jeho odôvodnením, takže skúmať porušenie iba tých základných práv (a takým návrhom orgánu verejnej moci), na ktoré sťažovateľka v ústavnej sťažnosti odkazovala [§ 20 ods. 3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

4.   Prieťahy   v konaní   či   nečinnosti   orgánu   verejnej   moci   sú   ústavným   súdom hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý   môže byť prevažne jednorázový, protiprávny   a protiústavný   útok   tohto   orgánu   proti   základným   právam   a slobodám sťažovateľa.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

7.   Jednou   zo   základných   podmienok   prijatia   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej podanie   v lehote   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde.   Táto   lehota   je dvojmesačná   a začína   plynúť od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde).   V prípade   podania   sťažnosti   po   uplatnení   zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

8. Z obsahu spisu sa podáva, že okresný súd vo veci rozhodol 27. septembra 2013 a sťažovateľka   podala   sťažnosť   na   poštovú   prepravu   13.   decembra   2013,   t.   j.   zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, preto ju ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene, súc viazaný dôvodmi sťažnosti, ktoré v nej uviedla právna zástupkyňa sťažovateľky.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2014