znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 148/2012-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. N. M., B., Mgr. V. V., K., Ing. Ľ. M., B., a Ing. M. V., K., zastúpených advokátom JUDr. A. G., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17 C/211/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. N. M., Mgr. V. V., Ing. Ľ. M. a Ing. M. V.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára 2012 doručená sťažnosť Mgr.   N. M.,   Mgr.   V. V.,   Ing.   Ľ. M. a Ing.   M. V.   (ďalej len „sťažovatelia“), v ktorej namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 17 C/211/2009.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia «... podali dňa 30. 10. 2009 na Okresnom súde...   žalobu   na   ochranu   osobnosti,   v   ktorej   si   ako   žalobcovia   uplatňovali   proti žalovanému   –   V.,   a.   s.   (ďalej   len   „V.“)   nároky   plynúce   im   z   ich   porušených   práv   na ochranu osobnosti, ako aj nároky plynúce sťažovateľkám v 1. a 2. rade z tzv. postmortálnej ochrany osobnosti nebohej... matky sťažovateliek v 1. a 2. rade...

Sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu v predmetnej právnej veci po výzve súdu na zaplatenie návrhových poplatkov podali Žiadosť o priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov... Sťažovatelia sa totiž v tom čase domnievali, že v rámci súvisiaceho trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ v K. pod spis. zn.: ČVS: ORP-2270/0-OJP-KE-2007 bude vyvodená trestnoprávna zodpovednosť za spáchanie tohto prečinu voči konkrétnej osobe...

V súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním vedeným na Okresnom riaditeľstve PZ v K.   (ďalej   len   „OR   PZ   K.“)   pod   spis.   zn.:   ČVS:   ORP-2270/0-OJP-KE-2007   zaslali sťažovatelia na Okresný súd... Uznesenie OR PZ K. zo dňa 11. 02. 2010, ktorým bolo vznesené obvinenie voči... za prečin usmrtenia... Následne vydal porušovateľ Uznesenie zo dňa 12. 04. 2010, ktorým predmetné konanie vedené pod č. k.: 17 C/211/2009 prerušil, a to až do právoplatného skončenia trestného konania...

Dňa 02. 06. 2010 podali žalobcovia Žiadosť o pokračovanie v predmetnom konaní... Zároveň v tejto žiadosti sťažovatelia upozornili porušovateľa na to, že v súlade s jeho výzvou uhradili súdne poplatky za podaný návrh - žalobu, pričom tiež uviedli, že na podanej žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov netrvajú.... Porušovateľ však tejto žiadosti nevyhovel...

Následne,   dňa   17.   01.   2011   sťažovatelia   podali   3.   žiadosť   o   pokračovanie v predmetnom konaní a súčasne žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania, pričom okrem vyššie spomínaných skutočností v nej poukázali na ich záujem na prejednaní predmetnej veci pred súdom, ktorý deklarovali jednak aj touto v poradí treťou žiadosťou, ale najmä citlivosťou predmetu konania...

Dňa   09.   05.   2010   podali   sťažovatelia   opätovnú   žiadosť   o   pokračovanie v predmetnom súdnom konaní...

Ďalej sťažovatelia v... sťažnosti uviedli, že od začatia súvisiaceho trestného stíhania konania boli vydané spolu tri uznesenia o vznesení obvinenia, z ktorých prvé dve boli v tom čase   dodatočne   zrušené.   Sťažovatelia   taktiež   upozornili   aj   na   povinnosť   súdu   vytýčiť pojednávanie do 2 mesiacov od zaplatenia súdneho poplatku, ktorý sťažovatelia zaplatili dňa 02. 06. 2010. Pojednávanie v predmetnej veci však doposiaľ vytýčené nebolo. Zároveň opakovane upozornili na skutočnosť, že občiansko-právne konanie nie je viazané trestným konaním...

Na   základe   sťažnosti   proti   uzneseniu   o   zastavení   trestného   stíhania   podanej sťažovateľkou   v   1.   rade   dňa   20.   10.   2011,   prokurátorka   Okresnej   prokuratúry   K... preskúmala   správnosť   všetkých   výrokov   napadnutého   uznesenia,   ako   aj   konanie predchádzajúce   napadnutému   uzneseniu,   pričom   dospela   k   záveru,   že   sťažnosť   nie   je dôvodná a napadnuté uznesenie o zastavení trestného stíhania je vecne správne a bolo vydané v súlade so zákonom, pričom na základe toho Uznesením zo dňa 24. 11. 2011, č. k.: 3 Pv 1304/07 podanú sťažnosť sťažovateľky zamietla. Vzhľadom na závery dokazovania vykonaného v súvisiacom trestnom konaní sme presvedčení o nesprávnosti a nezákonnosti rozhodnutí   -   Uznesenia   vyšetrovateľa   OR   PZ   K...   č.   k.:   ORP-2270/1-OJP-KE-2007 a Uznesenia prokurátorky... č. k.: 3 Pv 1304/07...

Tým,   že   porušovateľ   neopodstatnene   prerušil   konanie   vedené   pod   č.   k.: 17 C/211/2009 a napriek viacerým žiadostiam sťažovateľov v konaní nepokračoval, hoci v týchto   žiadostiach   uviedli   relevantné   skutočnosti,   pre   ktoré   mal   v   konaní   pokračovať v spojitosti   s   tým,   že   nezačal   vo   veci   konať   ani   potom,   ako   odpadol   dôvod,   pre   ktorý predmetné konanie prerušil, jednoznačne spôsobil zbytočné prieťahy v tomto konaní, čím porušil ústavné právo sťažovateľov...».

3. Sťažovatelia v závere sťažnosti navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„1. Ústavné právo sťažovateľov: 1. Mgr. N. M.. 2. Mgr. V. V... 3. Ing. Ľ. M... 4. Ing. M. V... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod č. k.: 17 C/211/2009, porušené.

2. Okresnému súdu Bratislava II sa prikazuje konať v konaní vedenom pod č. k.: 17 C/2I 1/2009, bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť sťažovateľom: 1. Mgr. N. M... 2. Mgr. V. V... 3. Ing. Ľ. M... 4. Ing. M. V... spolu sumu vo výške 3.000,- € titulom finančného zadosťučinenia za porušenie ich ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

4. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť sťažovateľom: 1. Mgr. N. M.. 2. Mgr. V. V... 3. Ing. Ľ. M... 4. Ing. M. V... náhradu trov právneho zastúpenia sťažovateľov vo výške 654,91- €... do 15 dní od doručenia tohto nálezu, a to na účet právneho zástupcu sťažovateľa: JUDr. A. G., advokáta...“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

8. Zo sťažnosti a z jej príloh, ako aj z dopytu na okresnom súde ústavný súd zistil, že sťažovatelia podali 30. októbra 2009 proti V., a. s., K., žalobu o ochranu osobnosti a nároky z postmortálnej ochrany osobnosti, ktorý okresnú súd zaevidoval pod sp. zn. 17 C/211/2009.

9.   V   uvedenej   veci   posudzoval   ústavný   súd   sťažovateľmi   namietané   prieťahy v súdnom konaní vedenom na okresnom súde predovšetkým vo väzbe k inštitútu prerušenia konania.

10.   Uznesením   okresného   súdu   č.   k.   17   C/211/2009-188   z 12.   apríla   2010 bolo konanie prerušené až do skončenia trestného konania vedeného proti MUDr. L. M. a MUDr. I. P. Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Slovenskej republiky K. pod sp. zn. ČVS: ORP-2270/0-OJP-KE-2007.   Uznesenie   o prerušení   konania   je   odôvodnené   takto: „... Nakoľko sa v trestnom konaní vedenom proti MUDr. L. M. a MUDr. I. P. rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, súd na základe vyššie uvedeného s poukazom   na   cit.   zák.   ustanovenie   konanie   17   C/211/2009   prerušil.“ Proti   tomuto uzneseniu okresného súdu bolo možné podať odvolanie, ktoré žiadny z účastníkov nepodal, v dôsledku čoho sa toto uznesenie stalo právoplatným 12. mája 2010.

11. Okresný súd následne vykonával úkony – listom zo 14. septembra 2010 zisťoval na   Okresnom   riaditeľstve   Policajného   zboru   Slovenskej   republiky,   Úrade   justičnej a kriminálnej polície, odbore justičnej polície, K. (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“), v akom stave je konanie a či bola podaná obžaloba. V kladnom prípade žiadal zaslať rovnopis obžaloby. V odpovedi okresné riaditeľstvo PZ v liste z 23. septembra 2010 okresnému súdu oznámilo, že v predmetnej veci dosiaľ nebola podaná obžaloba. Na ďalší dopyt okresného súdu z 9. júna 2011 okresné riaditeľstvo PZ oznámilo, že „prebieha vyšetrovanie, ktoré zatiaľ ukončené nebolo. Vzhľadom k náročnosti a rozsiahlosti dokazovania, ako aj k zložitej dôkaznej   situácii   je   len   ťažko   možné   predpokladať   termín   ukončenia   vyšetrovania.“. Okresný   súd   listom   z 11. januára 2012 požiadal okresné riaditeľstvo   PZ   o zapožičanie spisového   materiálu   sp.   zn.   ČVS:   ORP-2270/0-OJP-KE-2007,   ak   je   vec   právoplatne skončená.

12. Podľa § 109 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien (ďalej len „OSP“) súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP súd konanie preruší, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Podľa § 111 ods. 1 OSP ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova. Podľa § 111 ods. OSP ak je konanie prerušené podľa § 109, súd urobí všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.

13. Podľa § 135 ods. 1 OSP súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že   bol   spáchaný   trestný   čin,   priestupok   alebo   iný   správny   delikt   postihnuteľný   podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal.

14. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu (m. m. II. ÚS 26/95). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno porušiť   iba   v   konaní,   ktorého   výsledkom   môže   byť   rozhodnutie   všeobecného   súdu o právach a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav právnej neistoty osoby domáhajúcej sa jeho rozhodnutia (m. m. III. ÚS 62/01, II. ÚS 20/02).

15.   Súdne   konanie,   v   ktorom   podľa   sťažovateľov   malo   dôjsť   k   porušeniu   ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, bolo prerušené uznesením okresného súdu sp. zn. 17 C/211/2009 z 12. apríla 2010, proti ktorému sťažovatelia nevyužili právo podať odvolanie (pozri bod 10 in fine).

16.   V   dôsledku   skutočnosti,   že   konanie   v   právnej   veci   sťažovateľov   nemôže od prerušenia konania, t. j. od 12. apríla 2010 do 16. februára 2012, pokračovať, neprebiehalo v tomto období také konanie, ktorého výsledkom malo byť rozhodnutie všeobecného súdu o uplatnenom   nároku   sťažovateľov,   a   preto   nie   je   možné   uvažovať   o   tom,   že   by v predmetnom   konaní   mohlo   ešte   dôjsť   k   naplneniu   účelu   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ktorým   je   odstránenie   stavu   ich   právnej neistoty. Dobu prerušenia konania totiž nemožno považovať za zbytočné prieťahy, ktoré by boli   spôsobené   činnosťou   (nečinnosťou)   súdu   v   občianskoprávnom   konaní.   Platí   to predovšetkým   v   trestných   veciach,   v   ktorých   podľa   §   135   ods.   1   OSP je súd   viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal. Z toho dôvodu nemožno   namietať   v   napadnutom   konaní   porušenie   základného   práva   sťažovateľov   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   pretože   ďalší postup   súdu   vo   veci   samej   v   tomto   konaní   súvisí   s   prebiehajúcim   trestným   konaním vedeným pod sp. zn. ČVS: ORP-2270/0-OJP-KE-2007.

17.   Okrem   už uvedeného   v   prípade   námietok porušenia   základného práva   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy týkajúceho sa prieťahov v čase pred uvedeným prerušením konania ústavný súd konštatuje, že ich   na základe predloženej   sťažnosti   preskúmavať nemohol, pretože sťažovatelia svoju sťažnosť nepodali v lehote dvoch mesiacov ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

18. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť. Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ na počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

19.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovatelia   sa   o   namietaných   skutočnostiach (prieťahoch   v   konaní)   mohli   dozvedieť   najneskoršie   doručením   uznesenia   č.   k. 17 C/211/2009-188   z 12.   apríla   2010 (o   prerušení   konania),   ktoré   bolo   doručené   ich právnemu zástupcovi. Uvedený moment je právne významný z toho dôvodu, že sťažovatelia sťažnosťou podanou ústavnému súdu v podstatnom namietajú prieťahy v činnosti okresného súdu   práve   v dôsledku   prerušenia   konania   (chápaného podľa   ich   názoru   ako   nečinnosť okresného súdu). Keďže sťažnosť doručili sťažovatelia ústavnému súdu 16. februára 2012, táto bola podaná aj po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

20. Navyše, proti uzneseniu o prerušení konania bolo možné podať riadny opravný prostriedok,   ktorý   však   sťažovatelia   nevyužili.   Z   uvedeného   okrem   iného   vyplýva,   že sťažovatelia   súhlasili   s prerušením   konania a neskôr   toto   prerušenie   na   ústavnom   súde namietali (princíp subsidiarity).

21. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími v sťažnosti uplatňovanými nárokmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2012