znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 147/2013-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   marca   2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej JUDr. B. F., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   a práva podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd   postupom   a uznesením   Krajského   súdu   v Trenčíne   sp.   zn.   4   CoE   133/2012 zo 7. augusta 2012 v spojení s postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Er 3310/2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a   z dôvodu neprípustnosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 CoE 133/2012 zo 7. augusta 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) v spojení s postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Er 3310/2003.

2. Zo spisového materiálu vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 14106/2012 ústavný súd zistil, že sťažovateľka v tej istej veci (bod 1) už doručila sťažnosť ústavnému súdu, a to 28. novembra 2012. O tejto sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 14106/2012 nebolo dosiaľ ústavným súdom rozhodnuté.

3. Z obidvoch sťažností vo vzťahu k postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Er 3310/2003, ako aj voči uzneseniu krajského súdu sp. zn. 4 CoE 133/2012 zo 7. augusta   2012   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti zaoberá   inter   alia   poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov.   Sťažovateľka   poskytla na základe zmluvy o úvere uzavretej s dlžníkom úver, ktorý bol tento povinný vrátiť podľa podmienok   dojednaných   v úverovej   zmluve.   Na   zabezpečenie   úveru   bolo   účastníkmi zmluvného   vzťahu   priamo   v zmluve   dohodnuté,   že   v prípade,   ak dlžník   neplní   svoje povinnosti,   je   možné   okrem   iného   podpísať   notársku   zápisnicu   o uznaní   dlhu,   ktorá má povahu   exekučného   titulu.   Táto   zápisnica   bola   exekučným   titulom   na   vykonanie exekúcie. Súdny exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom začal nútený výkon rozhodnutia, t. j. exekúciu. V priebehu exekučného konania okresný súd uznesením sp.   zn.   23   Er   3310/2003   z 10.   apríla   2012 „vyhlásil   exekúciu   za neprípustnú,   resp.   ju zastavil“.   Krajský   súd   na   odvolanie   sťažovateľky   napadnutým   rozhodnutím   potvrdil prvostupňové rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka v petite sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 14166/2012   žiada,   aby   ústavný   súd   vydal   nález,   v ktorom   vysloví   porušenie   jej základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   23   Er   3310/2003,   ako   aj napadnutým   rozhodnutím   krajského   súdu   a jemu   predchádzajúcim   postupom,   zruší napadnuté rozhodnutie krajského súdu a vec vráti na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Podobného petitu (z pohľadu veci vedenej pod sp. zn. Rvp 14166/2012 obsiahlejšieho, pozn.) sa sťažovateľka domáha tiež vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 14106/2012.

II.

5.   Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.   Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví zákon.

6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých   nemá právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná. Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je   daná   pri   zhode   predmetu   konania,   podstatných   skutkových   okolností,   z   ktorých   sa uplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania.

8. Ústavný súd v predmetnej veci zistil, že vo vzťahu k sťažovateľkou napadnutému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Er 3310/2003 a jeho uzneseniu z 10. apríla 2012, ako aj vo vzťahu k postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. sp. zn. 4 CoE 133/2012 a jeho uzneseniu zo 7. augusta 2012 už koná vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 14106/2012. Uvedená sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 28. novembra 2012, teda predchádza tejto veci (bod 1). Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky vedenú pod sp. zn. Rvp 14166/2012 odmietnuť pre jej neprípustnosť [§ 24 písm. b) a § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde].

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2013