znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 147/05-25

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   19.   októbra   2005 v senáte zloženom   z predsedu   Štefana Ogurčáka   a zo sudcov   Juraja Horvátha a   Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Z. K., bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. Ľ. Š., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 30 C 185/00 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 185/00 p o r u š i l základné   právo   Z.   K.,   aby   sa   jej   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prerokovanie   veci   v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   30   C   185/00 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   Z.   K. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   30 000   Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Z. K. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7 953 Sk (slovom sedemtisíc deväťsto päťdesiattri slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ľ. Š., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júna 2005 doručená sťažnosť Z. K., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Ľ. Š., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 185/00.

Sťažovateľka   okrem   vyslovenia   porušenia   základného   práva   podľa   označených článkov ústavy a dohovoru žiadala, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal jej finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk a uložil okresnému súdu povinnosť náhrady trov jej právneho zastúpenia.

3.   Ústavný   súd   11.   júla   2005   prijal   sťažnosť   sťažovateľky   na   ďalšie   konanie uznesením č. k. I. ÚS 147/05-7.

4. Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   lebo   vzhľadom   na charakter veci nemožno od ústneho pojednávania očakávať jej ďalšie objasnenie.

II.

Ústavný   súd   na   základe   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností,   vyjadrení účastníkov konania a spisu okresného súdu sp. zn. 30 C 185/00 zistil nasledovný priebeh a stav konania:

1. Návrhom   doručeným   okresnému   súdu   21.   decembra   2000   žiadala   sťažovateľka o uloženie povinnosti jej bývalému manželovi P. K. (ďalej len „odporca“) vypratať byt bez poskytnutia náhradného bytu.

2.Sťažovateľka   návrhom   doručeným   okresnému   súdu   26.   februára   2001   žiadala nariadiť odporcovi predbežným opatrením prispievať na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu sumou 1 480 Sk mesačne.

3.Sťažovateľka podaním doručeným okresnému súdu 26. februára 2001 doplnila svoj návrh z 20. decembra 2000 o adresy svedkov, ktorých žiadala vypočuť.

4.Okresný súd 1. marca 2001 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia   (poplatok   bol   uhradený   kolkovými známkami 20. marca 2001).

5.Okresný súd 12. apríla 2001 vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na odstránenie nedostatkov (opravu) návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v lehote 10 dní (návrh bol upravený podaním doručeným okresnému súdu 24. apríla 2001).

6.Sťažovateľka   11.   júna   2001   žiadala   o „poskytnutie   informácie   o stave   súdneho konania“.

7.Okresný súd 6. augusta 2001 predvolal účastníkov konania na pojednávanie, ktorého termín stanovil na 6. september 2001. Súčasne zaslal odporcovi návrh na vyjadrenie. (zásielku „prevzal omylom na pošte“ P. K. mladší, ktorý ju vrátil 16. augusta 2001 okresnému   súdu   s uvedením   adresy   zamestnávateľa   odporcu,   na   ktorú   odporučil zásielku zaslať).

8.Pojednávanie konané 6. septembra 2001 (prítomný právny zástupca sťažovateľky) bolo pre neúčasť odporcu odročené na 9. október 2001 (predvolanie bolo odporcovi doručené   na   adresu   jeho   zamestnávateľa   –   Nemocnica   s   poliklinikou   R.   –

27. septembra 2001).

9.Pojednávanie konané 9. októbra 2001 (za prítomnosti účastníkov) bolo „z dôvodu potreby ďalšieho dokazovania“ odročené na 15. november 2001. Odporca súhlasil s doručovaním mu zásielok na adresu jeho zamestnávateľa. Na pojednávaní mu bol predložený návrh na začatie konania.

10. Odporca 24. októbra 2001 doručil okresnému súdu vyjadrenie k návrhu.

11. Sťažovateľka 6. novembra 2001 vzala návrh na nariadenie predbežného opatrenia späť.

12. Odporca 10. novembra 2001 splnomocnil advokáta doc. JUDr. J. K., CSc., svojím zastupovaním.

13. Pojednávanie   konané   15.   novembra   2001   (prítomní   účastníci   a ich   právni zástupcovia)   bolo „z   dôvodu   neprítomnosti   zákonného   sudcu“ odročené   na

11. december 2001.

14. Odporca 7. decembra 2001 predložil „Návrh na vylúčenie sudcu a prikázanie inému súdu“.

15. Pojednávanie   konané   11.   decembra   2001   (prítomní   účastníci   a právny   zástupca sťažovateľky) bolo z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti a návrhu na prikázanie veci inému súdu odročené na neurčito.

16. Súdny spis sp. zn. 30 C 185/00 bol 26. apríla 2002 predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

17. Okresnému   súdu   bolo   17.   februára   2003   doručené   uznesenie   krajského   súdu č. k. 8 Nc 22/02-93 z 31. decembra 2002, ktorým rozhodol, že vo veci konajúci sudca „nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci sp. zn. 30 C 185/00“.

18. Právny zástupca sťažovateľky 2. mája 2002 žiadal „o poskytnutie informácie o stave konania, resp. vytýčenie termínu pojednávania“.

19. Právny zástupca sťažovateľky 10. februára 2003 žiadal „o poskytnutie informácie o stave konania, resp. vytýčenie termínu pojednávania“.

20. Okresný   súd   10.   februára   2003   oznámil   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky,   že súdny spis je od 23. apríla 2002 na krajskom súde, a 27. februára 2003 mu doručil druhostupňové rozhodnutie.

21. Právny zástupca sťažovateľky 4. augusta 2003 žiadal „o poskytnutie informácie o stave konania, resp. vytýčenie termínu pojednávania“.

22. Právny   zástupca   sťažovateľky   16.   septembra   2003   žiadal   o vrátenie   súdneho poplatku za návrh na vydanie predbežného opatrenia.

23. Právny zástupca sťažovateľky 5. novembra 2003 žiadal „o poskytnutie informácie o stave konania, resp. vytýčenie termínu pojednávania“.

24. Právny   zástupca   sťažovateľky   24.   marca 2004   žiadal   „o poskytnutie   informácie o stave konania, resp. vytýčenie termínu pojednávania“.

25. Na č. l. 103 spisu je „Potvrdenie“, že okresný súd 9. mája 2005 prijal návrh na začatie konania navrhovateľky (t. j. sťažovateľky) proti odporcovi o vypratanie bytu. Vec bola pridelená sudcovi JUDr. I. B. a má sp. zn. 30 C 185/00.

26. Okresnému   súdu   bolo   27.   júna   2005   doručené   oznámenie   o zmene   právneho zástupcu sťažovateľky.

27. Na č. l. 105 spisu je „Potvrdenie“, že súdny spis sp. zn. 30 C 185/00 bol 1. júla 2005 pridelený do senátu JUDr. Ľ. S.

28. Súdny spis sp. zn. 30 C 185/00 bol 29. septembra 2005 predložený ústavnému súdu na nahliadnutie a vrátený okresnému súdu 4. októbra 2005.

III.

1. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   30   C   185/00   došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“, resp. práva zaručeného v čl. 6 ods.   1   dohovoru,   podľa   ktorého „Každý   má právo na to,   aby jeho záležitosť   bola (...) v primeranej lehote prejednaná (...) súdom (...), ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...)“.

2.   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   sp.   zn.   Spr.   3759/05 z 29. septembra 2005 uviedol:„... Je pravdou, že posledným úkonom sudcu vo veci bola úprava zo dňa 18. 2. 2003, ktorou doručoval zástupcom účastníkov uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 31. 12. 2002, ktorý rozhodol, že sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

Od 1. 12. 2004 bol sudca dočasne pridelený na Krajský súd v Bratislave, pričom podotýkam,   že toto   pridelenie sa odkladalo   od 1.   9.   2004   s tým,   že pôvodne malo   byť ukončené dňa 30. 4. 2005.

Vzhľadom k tomu, že jeho dočasné pridelenie bolo predĺžené do 30. 6. 2005, došlo k naplneniu jeho šesťtýždňovej neprítomnosti, a preto predseda súdu Opatrením č. 5/2005 Spr. 3000/2005-5 zo dňa 21. 4. 2005 prerozdelil v zmysle § 51 ods. 4 písm. cit. zák. jeho veci medzi sudcov občianskoprávneho úseku do ukončenia jeho dočasného pridelenia, ktoré nastane dňa 1. 7. 2005, kedy prevezme prerozdeľované veci ako zákonný sudca.

Uvedeným opatrením boli prerozdeľované veci aj ďalších dvoch sudcov, celkom sa prerozdeľovalo 1435 nevybavených vecí.

Predmetná vec bola pridelená sudcovi JUDr. I. B. Sudca   teda   dňa   30.   6.   2005   ukončil   dočasné   pridelenie   na   Krajskom   súde v Bratislave, avšak v letnom období sa zase súd, a to sídlo v B. i pracoviská v B. a v P., sťahoval do nových priestorov v B.

Ako som už uviedol posledný úkon sudcu vo veci bol vykonaný dňa 18. 2. 2003 a teda do 1. 12. 2004, odkedy bol sudca dočasne pridelený na Krajský súd v Bratislave, uplynula dlhšia doba, pripisujem to však preťaženosti sudcu, ktorý mal vo svojom súdnom oddelení v tom čase (i v súčasnosti) viac ako 500 nevybavených vecí, resp. celého súdu, ktorý dňa 1. 1. 1997 prevzal veci bývalého Okresného súdu Bratislava – vidiek a dňa 1. 1. 2005 veci bývalého Okresného súdu Pezinok.

V tejto   súvislosti   poukazujem   na   analýzu   zaťaženosti   súdov,   resp.   zoznam preťažených súdov vyhotovený nedávno Ministerstvom spravodlivosti SR. Podľa neho na Slovensku   chýba   258   sudcov,   z toho   v Bratislave   71,   z toho   na   našom   súde.   Z prvých šiestich   najpreťaženejších   okresných súdov sú štyri   bratislavské,   náš   súd   je na   štvrtom mieste. Poukazujem na to ako na skutočné príčiny prieťahov v konaní, aj keď viem, že z hľadiska rozhodovania ústavného súdu je to právne bezvýznamné...“

3. Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu okresného súdu okrem iného uviedla: „... Je nepochybné, že dôvodom na podanie sťažnosti Z. K. podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   v konaní   vedenom   pred   Okresným   súdom   Bratislava   III, č. k. 30 C 185/00, je skutočnosť, že tento ako vo veci konajúci súd svojou nečinnosťou toto jej právo porušil. Takého konštatovanie podľa môjho názoru vyplýva nielen zo samotného súdneho spisu, ale aj z predmetného vyjadrenia súdu. Som toho názoru, že po zhodnotení stanovených   kritérií   na   posúdenie   otázky,   či   v predmetnom   súdnom   konaní   došlo k zbytočným prieťahom a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky, je jej sťažnosť vrátane   žiadosti   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   dôvodná.   Keďže súdne   konanie   ešte   prebieha,   zastávam   názor,   že   dôvodná   je   i tá   časť   návrhu   nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorej sa Okresnému súdu Bratislava III prikazuje v predmetnej veci konať bez zbytočných prieťahov...“

4. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl.   6   ods.   1   dohovoru,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého   prípadu,   a to   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II. ÚS   32/02).   Podľa   rovnakých   kritérií postupoval aj v danom prípade.

4.1. Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   posúdenia   je   konanie týkajúce sa uloženia povinnosti odporcovi vypratať byt, ktoré sa začalo 21. decembra 2000 a dosiaľ (ani po skoro piatich rokoch) nebolo na súde prvého stupňa meritórne rozhodnuté.

4.2. Pokiaľ   ide   o kritérium   „zložitosť   veci“,   ústavný   súd   bral   do   úvahy   aj v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97 a iné) relevantnú pre rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk konanie o uloženie povinnosti vypratať byt nehodnotil ako právne zložité a v danom prípade ani fakticky zložité čoho dôsledkom by bola doterajšia dĺžka doby konania.

4.3. Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaní k zbytočným   prieťahom.   Procesné   návrhy   sťažovateľky   (návrh   na   vydanie   predbežného opatrenia,   návrh   na   vypočutie   svedkov,   doplnenie   a späťvzatie   návrhu   predbežného opatrenia) nemali zásadný vplyv na priebeh konania a neboli ani hlavným dôvodom jeho doterajšej dĺžky (pozri vyššie chronologický priebeh konania v časti II odôvodnenia).

4.4. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov.

Pokiaľ   ide   o postup okresného súdu,   ústavný súdi   zistil,   že   okresný   súd vo   veci plynulo konal, a to až do 26. apríla 2002, keď predložil súdny spis krajskému súdu na rozhodnutie   o námietke   zaujatosti   prednesenej   odporcom.   Po   vrátení   súdneho   spisu (17. februára 2003) a zaslaní druhostupňového rozhodnutia účastníkom (18. februára 2003) bol okresný súd dosiaľ nečinný. Uvedenú nečinnosť okresného súdu v trvaní vyše dva a pol roka hodnotí ústavný súd ako postup so zbytočnými prieťahmi v konaní.

Poukázanie podpredsedu okresného súdu na objektívne príčiny spôsobujúce prieťahy v konaní, spočívajúce v značnej zaťaženosti súdu (pozri vyššie bod 2 III. časti odôvodnenia) nemožno akceptovať. V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za prieťahy v súdnom konaní (II. ÚS 40/97). Veľké množstvo nevybavených a nerozhodnutých vecí (vrátane personálnych problémov) nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.

4.5.   Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

5. V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

6. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

6.1.   Sťažovateľka   žiadala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 50 000 Sk z dôvodu prieťahov v konaní spôsobených nečinnosťou okresného súdu.

6.2.   Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa cit. ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky (pozri body 4.1 až 4.4 tejto časti), ako aj na predmet konania považuje za primerané vo výške 30 000 Sk.

6.3. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

7. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnej   sťažovateľke   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia advokátom.   Advokát   vykonal   tri   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) z 23. júna 2005 a vyjadrenie zo 4. októbra 2005. Odmena za jeden   úkon   právnych   služieb   (v   zmysle § 11 ods.   2   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t. j. 1/6 výpočtového základu 15 008 Sk) je 2 501 Sk, čo predstavuje spolu s režijným paušálom 150 Sk sumu 2 651 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje spolu sumu (za tri úkony právnych služieb) 7 953 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

8. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2005