znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 146/2010-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2010 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny Mochnáčovej v konaní o sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   W.,   spol.   s r.   o.,   B.,   zastúpenej   advokátom Mgr. M. B., B., ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 58/2005 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo obchodnej spoločnosti W., spol. s r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 58/2005   p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 58/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti W., spol. s r. o.,   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   uhradiť obchodnej spoločnosti W., spol. s r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet jej právneho zástupcu Mgr. M. B. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 146/2010-12 z 22. apríla 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti W., spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 58/2005 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z predložených príloh vyplýva, že sťažovateľka podala na okresnom súde 16. júna 2004 žalobu, ktorou sa domáha zaplatenia sumy 431 608,70 Sk, pričom odo dňa   podania   žaloby   na   súde   vec   nie   je   právoplatne   skončená.   Po   uvedení   chronológie jednotlivých vo veci vykonaných úkonov zo strany okresného súdu a prehľadu jeho činnosti za uplynulé obdobie sťažovateľka poukázala na to, že „... konanie k dnešnému dňu trvá už takmer 6 rokov, pričom v konaní súdu sa vyskytli minimálne tri obdobia nečinnosti... v dĺžke takmer 2 rokov a 3 mesiacov,... v každom prípade takmer 6 ročné trvanie sporu v takejto nie veľmi náročnej veci nemožno označiť za primerané... ide o bežný obchodný spor   o zaplatenie   ceny   za   dielo...   spor   patrí   medzi   bežnú   agendu   súdov...   sťažovateľ neprispel   k dĺžke   konania   takým   spôsobom,   za   ktorý   by   mohol   znášať   zodpovednosť... sťažovateľ je malá obchodná stavebná spoločnosť, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je   fyzická   osoba,   ktorá   prostredníctvom   spoločnosti   zabezpečuje   pokrytie   nákladov na životné potreby seba a svojej rodiny...“.

3. Sťažovateľka na základe uvedeného navrhla ústavnému súdu, aby nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd BRATISLAVA I v konaní... porušil právo sťažovateľa, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR

2.   Prikazuje Okresnému súdu BRATISLAVA   I   vo veci...   konať tak,   aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3.   Sťažovateľovi   sa   priznáva   peňažná   suma   vo   výške   5.000,-   €   ako   primerané finančné zadosťučinenie...

4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania. Za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 3369/2010 zo 6. apríla 2010 a právny zástupca sťažovateľky zaujal stanovisko k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom zo 7. júna 2010.

4.1 Predsedníčka okresného súdu vo vzťahu ku konaniu súdu v napadnutom konaní a podanej sťažnosti pripustila jej opodstatnenosť a okrem iného uviedla:

„... Mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak objektívneho   charakteru.   V prípade,   že   Ústavný   súd...   dospeje,   že   bolo   porušené   právo sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   aby   bolo   vzaté   do   úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd..., aby   uvedené   skutočnosti   pri   rozhodovaní   o priznaní   finančného   zadosťučinenia   vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“

4.2 Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku zo 7. júna 2010, ktorým reagoval na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu, v podstatnom uviedol:

„Odporca   uznáva,   že   konanie   je   poznačené   prieťahmi   v konaní.   Odporca   teda uznáva, že došlo k porušeniu práva sťažovateľa garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Vychádzajúc z popisu predloženého samotným odporcom, možno identifikovať minimálne dve   obdobia   úplnej   nečinnosti   súdu,   a to   od   výzvy   súdu   navrhovateľovi   na   vyjadrenie sa k odporu zo dňa 03. 12. 2004 do výzvy na odstránenie vád návrhu zo dňa 21. 02. 2006 a...   od   konania   pojednávania   dňa   13.   12.   2007   prakticky   až   dodnes,   nakoľko   termín pojednávania   bol   vytýčený   až   na   05.   08.   2010.   Odporca   neodôvodnil   tieto   obdobia nečinnosti žiadnymi konkrétnymi objektívnymi dôvodmi.“

5. Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou namietaného porušenia práv ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I. ÚS 40/02,   I.   ÚS   41/03, I. ÚS 65/04).

II.

6. Zo sťažnosti a z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 27 Cb 58/2005 ústavný súd zistil:

- 16. júna 2004 bol okresnému súdu doručený návrh na začatie konania v právnej veci sťažovateľky proti odporcovi: C., a spol. a zapísaný pod sp. zn. Rob 2067/2004,

-   3.   septembra   2004   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho poplatku,

- 22. septembra 2004 záznam okresného súdu o zaplatení súdneho poplatku,

-   14.   októbra 2004 okresný   súd vydal   v konaní sp.   zn. Rob   2067/2004 platobný rozkaz,

- 16. novembra 2004 bol okresnému súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu,

- 3. decembra 2004 okresný súd uznesením č. k. Rob 2067/2004-40 vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor,

- 3. decembra 2004 okresný súd vyzval navrhovateľa (sťažovateľku) na vyjadrenie k podanému odporu,

- 18. januára 2005 záznam súdu o zaplatení súdneho poplatku,

- 25. januára 2005 bol predmetný spis prevedený do oddelenia „Cb“ a zapísaný pod sp. zn. 27 Cb 58/2005,

- 30. marca 2005 oznámenie okresného súdu adresované účastníkom konania,

-   21.   februára   2006 okresný   súd   uznesením   č.   k.   27   Cb   58/2005-50   vyzval navrhovateľa (sťažovateľku) na odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konania,

-   15.   marca   2006 bolo   okresnému   súdu doručené   podanie   právneho   zástupcu navrhovateľa (sťažovateľky) v súlade s jeho pokynom,

-   5.   apríla   2006   bolo   okresnému   súdu doručené   podanie   právneho   zástupcu navrhovateľa (sťažovateľky),

-   7.   apríla   2006   bol   daný pokyn   vyššieho   súdneho   úradníka   na   zaslanie   výzvy adresovanej Slovenskej komore architektov,

- 2. mája 2006 bola zaslaná výzva okresného súdu adresovaná Slovenskej komore architektov,

-   12.   mája   2006   bolo   doručené   okresnému   súdu   podanie   zo   Slovenskej   komory architektov,

- 30. júna 2006 okresný súd opätovne uznesením č. k. 27 Cb 58/2005-89 vyzval navrhovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konania,

-   17.   júla   2006   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   právneho   zástupcu navrhovateľa (sťažovateľky),

- 15. decembra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie súdu a bolo vyhlásené uznesenie, že termín ďalšieho pojednávania sa odročuje na neurčito,

- 27. apríla 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín ďalšieho pojednávania sa odročuje na 20. september 2007,

-   4.   septembra   2007   bol   nariadený   termín   pojednávania   zrušený   z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu,

-   13.   decembra   2007 bolo uskutočnené   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na neurčito,

-   14.   januára   2008   bolo   doručené   okresnému   súdu   podanie   právneho   zástupcu navrhovateľa (sťažovateľky),

-   25.   januára 2008   daná výzva   okresného   súdu   adresovaná právnemu zástupcovi odporcu,

- 20. februára 2008 bolo doručené podanie právneho zástupcu odporcu podľa pokynu okresného súdu,

-   2.   decembra   2008   bolo   doručené   oznámenie   právneho   zástupcu   navrhovateľa (sťažovateľky),

-   11.   decembra   2009   bola okresnému súdu   doručená   sťažnosť   navrhovateľa (sťažovateľky) na prieťahy v konaní,

- 27. januára 2010 dal predseda okresného súdu upozornenie zákonnému sudcovi na bezprieťahové konanie,

- 12. marca 2010 bol spisový materiál v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 58/2005 pridelený novému zákonnému sudcovi,

- 25. marca 2010 bol v predmetnej veci nariadený termín pojednávania na 5. august 2010.

III.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

9. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

10. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona   č. 99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení   neskorších   zmien   (ďalej   len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec   bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná a   rozhodnutá.   Sudca   je podľa   §   117   ods.   1   OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa   ktorého   sa   pojednávanie   môže   odročiť   len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

11. Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho   konania   a   postup   samotného   súdu.   Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

11.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania vedeného okresným súdom je obchodnoprávny spor spočívajúci v rozhodovaní o uplatnenej pohľadávke   a jej   výške,   ktorý   začal   podaním   žaloby   na   okresnom   súde   16.   júna   2004 sťažovateľkou. Vychádzajúc predovšetkým z obsahu spisu okresného súdu v napadnutom konaní   a jeho   postupu   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   právnu   okolnosť,   na   základe   ktorej by sa malo preskúmavané konanie vyhodnotiť ako zložité. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov a ústavný súd sa v plnej miere stotožnil s názorom   sťažovateľky,   ktorá   k otázke   zložitosti   sporu   poznamenala: „ide   o   bežný obchodný spor o zaplatenie ceny za dielo... spor patrí medzi bežnú agendu súdov...“

11.2   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd   pri   preskúmaní   spisu   nezistil   podstatnú   okolnosť,   ktorou   by   sťažovateľka   prispela k zbytočným   prieťahom   v   konaní,   práve   naopak,   promptne   reagovala   na   pokyny   súdu súvisiace   s doplnením   podania,   resp.   s dokladovaním   deklarovaných   nárokov,   a taktiež sa sťažovala na prieťahy v konaní u predsedníčky okresného súdu. Podpredseda okresného súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľky z 8. decembra 2009 v liste sp. zn. Spr. 2279/09 zo 17.   decembra   2009   uviedol: „...   môžem   konštatovať,   že   vznikol   objektívny   prieťah v predmetnom   konaní,   a preto   som   vyhodnotil   Vašu   sťažnosť   za   dôvodnú   a zároveň   mi dovoľte, aby som sa Vám za spôsobený prieťah v mene súdu ospravedlnil. Zároveň Vám oznamujem, že som vyzval zákonného sudcu a vyššieho súdneho úradníka, aby neodkladne prijali   opatrenia   na   odstránenie   vzniknutého   stavu.   Vybavenie   veci   budem   priebežne sledovať, tak aby k zbytočným prieťahom v konaní so strany súdu nedochádzalo.“

11.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu označených práv sťažovateľky v napadnutom konaní, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného   základného   práva,   ústavný   súd   zistil,   že   to   tak   je,   a   to   napriek   tomu, že plynulému   postupu   nebránila   žiadna   zákonná   prekážka   v   konaní   (II.   ÚS   3/00, III. ÚS 46/04). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a k nej pripojených príloh, s prihliadnutím   na stanoviská   účastníkov konania a na obsah na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd konštatuje predovšetkým neefektívne správanie okresného súdu, ktoré v spojitosti s celkovou dĺžkou súdneho konania v dĺžke 6 rokov   mali za   následok   zistenie   prieťahov,   pretože okresný   súd   nevykonával priebežne úkony   smerujúce   k   rýchlemu   odstráneniu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   sťažovateľka nachádzala, napriek tomu, že uznal prieťahy v konaní. Ústavný súd sa priklonil k názoru sťažovateľky, že k zbytočným prieťahom v konaní došlo, aj keď v predmetnej veci okresný súd určité úkony vykonal. Okresný súd však vzhľadom na celkovú dĺžku konania nekonal sústredene a efektívne. Okresný súd si teda nezvolil taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý   čo   najskôr   odstráni   stav   právnej   neistoty,   kvôli   ktorému   sa   sťažovateľka   obrátila na súd   so   žiadosťou   o   jeho   rozhodnutie.   Z   dosiaľ   vykonaných   úkonov   súdu   vyplýva, že v postupe okresného súdu sa vyskytli aj viaceré obdobia úplnej nečinnosti. Tieto obdobia úplnej nečinnosti ústavný súd zistil predovšetkým v čase od 30. marca 2005 do 21. februára 2006,   keď   okresný   súd   vyzval navrhovateľa   (sťažovateľku)   na odstránenie   nedostatkov návrhu na začatie konania (t. j. 12 mesiacov), v čase od 27. apríla 2007, keď sa uskutočnilo pojednávanie   okresného   súdu,   do   20.   septembra   2007,   do   ktorého   sa   pojednávanie okresného súdu vo veci odročilo (t. j. skoro 5 mesiacov), v čase od 20. februára 2008, keď bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu odporcu v nadväznosti na pokyn okresného súdu, v podstate až do 5. augusta 2010, keď bolo v napadnutom konaní nariadené pojednávanie   okresného   súdu   (t.   j.   viac   ako   29   mesiacov).   Ústavný   súd   k uvedeným zisteniam   dodáva,   že   z pohľadu   konečného   rozhodnutia   vo veci   uvedená   nečinnosť okresného súdu charakterizuje konanie vedené pod sp. zn. 27 Cb 58/2005 ako celok, teda aj nad rámec už zistenej nečinnosti v rozsahu takmer 4 rokov.

12. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   27 Cb 58/2005   došlo   k   zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu).

13. V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

14. Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné   zadosťučinenie.   Podľa   §   50   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde   ak   sa   sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné právo   alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti   rozhodnutia   ústavného   súdu.   Sťažovateľka   žiadala   priznať   primerané finančné   zadosťučinenie   v sume   5 000   €   z dôvodov   uvedených   v   sťažnosti.   Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

15.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Pri   určení   výšky   primeraného   finančného zadosťučinenia   ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom   na doterajšiu   celkovú dĺžku konania pred súdom v trvaní 6 rokov, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako sú najmä význam uplatňovaného nároku pre sťažovateľku, dĺžka úplnej nečinnosti súdu v konaní v trvaní necelých 4 rokov, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že konanie vo veci nebolo   do   rozhodnutia   ústavného   súdu   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   považoval priznanie sumy 4 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku v bode 3 tohto nálezu.

16. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka bola vo veci úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný súd   priznal   sťažovateľke   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom, pozostávajúce   z odmeny   advokáta   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané v roku   2010 a pozostávajúcich   z prevzatia   a prípravy   zastupovania   a   z písomného   podania   sťažnosti ústavnému   súdu.   Vychádzal   pritom   z vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2010 1/6 z výpočtového základu zo sumy 721,40 €, čo činí za jeden úkon právnej   služby   odmenu   v sume   115,90   €   a 6,95   €   režijný   paušál.   Odmena   advokátovi za poskytnuté   právne   služby   v konaní   pred   ústavným   súdom,   zvýšená   o daň   z pridanej hodnoty   (keďže   advokát   je   jej   platcom),   predstavuje   celkovú   sumu   303,31   €. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4. Písomné   vyjadrenie   právneho   zástupcu   (bod   4.2) nevyhodnotil   ústavný   súd   vzhľadom na jeho obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu) ako podanie relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

17. S poukazom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   sa   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2010