znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 146/04-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júna 2005 v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa prerokoval   prijatú   sťažnosť   O.   Š.,   bytom   P.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   J.   M.,   K., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 215/03 a postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   51/00   v období   po   rozhodnutí   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 133/02-32 z 19. februára 2003 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   215/03 p o r u š i l základné právo O. Š., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho zastúpenia O. Š. v sume 11 991 Sk (slovom jedenásťtisícdeväťstodeväťdesiatjeden slovenských korún) na účet advokáta JUDr. J. M., K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Žilina   j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume 11 991 Sk (slovom jedenásťtisícdeväťstodeväťdesiatjeden slovenských korún) na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 8. septembra 2004 č. k. I. ÚS 146/04-9 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť O. Š., P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 215/03 a postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 51/00 v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. I. ÚS 133/02-32 z 19. februára 2003.

Uvedeným   uznesením   ústavný   súd   zároveň   ustanovil   sťažovateľovi   za   právneho zástupcu v danom konaní pred ústavným súdom advokáta JUDr. J. M., K.

1. 1. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal v roku 2000 na Okresnom súde Žilina žalobný návrh na náhradu škody. Vec bola pôvodne zaevidovaná pod sp. zn. Nc 2285/00 a konanie   bolo   zastavené.   V dôsledku   odvolania   sťažovateľa   však   Krajský   súd   v Žiline uznesenie o zastavení tohto konania zrušil a vec vrátil v roku 2001 Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie. Vec je t. č. evidovaná pod sp. zn. 6 C 215/03. Sťažovateľ je toho názoru, že Okresný súd Žilina je vo veci nečinný, dosiaľ vo veci nenariadil pojednávanie „a teda prieťahy v tomto súdnom konaní sú bezpečne preukázané“. Z titulu primeraného finančného zadosťučinenia sa sťažovateľ domáha priznania sumy 40 000 Sk.

Podaním   zo   7.   októbra   2004   právny   zástupca   sťažovateľa   upresnil   predmetnú sťažnosť a v tejto časti sa domáhal vydania nasledovného nálezu:

„Okresný súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 215/03 porušil právo O. Š., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Okresnému súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 215/03 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

O.   Š.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   40   000,-   Sk,   ktoré   je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu. Súd   priznáva   odmenu   a náhradu   hotových   výdavkov   právnemu   zástupcovi sťažovateľa (...).“

Sťažovateľ ohľadom priznania primeraného finančného zadosťučinenia uviedol:„Žiadam Ústavný súd, aby mi priznal v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline sp. zn. 6 C 215/03 primerané finančné zadosťučinenie podľa ust. § 127 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko ochrana práv nebola rýchla a účinná v súlade s ust. § 6 OSP. Pretrváva stav právnej neistoty už 4 roky spôsobený prieťahmi v konaní.

V danom prípade súd takmer 4 roky vo veci bol nečinný. Finančné zadosťučinenie žiadam   od   roku   2000   vo   výške   10.000,-   Sk   a za   každý   ďalší   rok   á   10.000,-   Sk.   Spolu 40.000,- Sk, ktoré zodpovedá aj judikatúre Európskeho súdu.“

1. 2. Sťažovateľ ďalej uviedol, že napriek tomu, že nálezom ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 133/02 bolo konštatované porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   51/00   a bolo   mu   priznané   aj   primerané   finančné zadosťučinenie, „súd   si   z toho   stejne   nič   nerobí   a dokonca   prieťah   zvyšuje“. Preto sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd opakovane vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a navrhuje, „aby tento súd bol zaviazaný k ďalšiemu odškodnému vo výške ďalších 10.000 Sk – inak nález ÚS je iluzórny a nepôsobí výchovne“.

Podaním zo 7. októbra 2004 právny zástupca sťažovateľa túto časť sťažnosti tiež upresnil a domáhal sa vydania nasledovného nálezu:

„Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 51/00 porušil právo O. Š.,   aby sa jeho vec prerokovala   bez zbytočných prieťahov,   zaručené v čl.   48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky.

Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 51/00 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

O.   Š.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   15   000,-   Sk,   ktoré   je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu. Súd   priznáva   odmenu   a náhradu   hotových   výdavkov   právnemu   zástupcovi sťažovateľa (...).“

Sťažovateľ ohľadom priznania primeraného finančného zadosťučinenia v tejto časti sťažnosti uviedol:

„Žiadam   Ústavný   súd,   aby   mi   priznal   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde Bratislava I sp. zn. 18 C 51/00 primerané finančné zadosťučinenie podľa ust. § 127 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko ochrana práv nebola rýchla a účinná v súlade s ust. § 6 OSP. Od vydania nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 133/02-32 zo dňa 19. 2. 2003 pretrváva stav právnej neistoty už 1,5 roka spôsobený prieťahmi v konaní.

Finančné zadosťučinenie žiadam od roku 2003 vo výške 10 000,- Sk a za každý ďalší rok á 10 000,- Sk. Spolu 15 000,- Sk, ktoré zodpovedá aj judikatúre Európskeho súdu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili všetci účastníci konania: Okresný súd Žilina, zastúpený jeho predsedom JUDr. P. H., listom zo 14. októbra 2004 sp. zn. Spr. 3530/04, Okresný súd Bratislava I, zastúpený jeho podpredsedníčkou JUDr. T. R., listom z 28. septembra 2004 sp. zn. Spr 3301/00 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu súdov z 23. júna 2005.

2. 1. Predseda Okresného súdu Žilina vo svojom vyjadrení uviedol, že: «Súhlasíme s upustením od ústneho prejednania veci.

K veci (a vôbec všetkým veciam sťažovateľa na súde) môžem uviesť len toľko, že všetky jeho konania na našom súde spočívajú v zisťovaní základných údajov o veci (od účastníkov, petit, až po adresu pobytu samotného sťažovateľa). Svedčí o tom aj spis. Len akési „sociálne“ cítenie najmä odvolacích súdov spôsobuje, že veci nie sú prísne a presne   podľa   procesného   predpisu   odmietnuté   (zastavené).   Problém   spočíva v sťažovateľovi, súdom z môjho pohľadu možno vyčítať zhovievavosť a neprimeranú pomoc jednej zo strán. Voči tomu sa však sťažovateľ brániť nemôže, lebo je to v jeho prospech. (...).»Vo   veci   sa   vyjadrila   aj   zákonná   sudkyňa   Mgr.   K.   B.,   ktorá   podrobne   popísala chronológiu úkonov okresného súdu a dodala:

„(...) Predmetná vec bola pridelená do senátu 6 C na prejednanie a rozhodnutie dňa 25.   7.   2003.   Mne   ako   sudkyni bol   predložený   4.   2.   2004,   vyjadrujem   sa preto   za   toto obdobie.

Vo veci bolo konané priebežne. Z dôvodu odstraňovania vád podaného žalobného návrhu,   ktoré   spočívali   v jeho   nejasnosti   a ustálenia   si   predmetu   konania   pre   potreby ďalšieho postupu súdu (zisťovanie výšky popl. povinnosti), rozhodovania o navrhovateľovej žiadosti na oslobodenie od súdneho poplatku nebolo doteraz vo veci vytýčené pojednávanie a vec prejednaná a rozhodnutá. (...)“

2.   2. Podpredsedníčka   Okresného súdu   Bratislava I popísala chronológiu   úkonov súdu v danej veci a vo svojom vyjadrení uviedla nasledovné relevantné skutočnosti:„Na základe Vašej žiadosti, doručenej Okresnému súdu Bratislava I dňa 24. 9. 2004, dovoľujem si Vám touto cestou oznámiť, že nie je možné Vám zaslať spis tunajšieho súdu sp. zn.   18   C   51/00   k nahliadnutiu,   nakoľko   sa   nachádza   od   24.   8.   2004   z dôvodu prebiehajúceho odvolacieho konania na Krajskom súde v Bratislave.

(...) si zároveň dovoľujem v úvode môjho stanoviska k sťažnosti oznámiť, že netrvám na ústnom pojednávaní doručenej ústavnej sťažnosti a súhlasím s tým, aby podľa ust. § 30 ods.   2   zák.   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   SR,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   Ústavného   súdu   SR,   upustil   od ústneho   pojednávania   prijatej   ústavnej   sťažnosti,   ak   dospeje   k záveru,   že   od   ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. (...)“

2. 3. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedeným vyjadreniam súdov uviedol, že:

«Ku konaniu 6 C 215/03 vedenom pred Okresným súdom v Žiline: Navrhujeme   Ústavnému   súdu,   aby   k námietkam   Okresného   súdu   v Žiline neprihliadal.

Dôvody: ad   1)   Z podania   sťažovateľa   doručeného   dňa   14.   10.   2004   vyplýva,   že   žaloba o náhradu škody proti 1. Ministerstvu financií SR a 2. S., š. p. bola podaná na Okresnom súde v Žiline 17. 6. 2000 pod sp. zn. Nc 2285/00 a konanie bolo zastavené. Krajský súd v Žiline uznesenie o zastavení tohto konania zrušil a vec vrátil v roku 2001 Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie. Od uvedeného času t. j. od 31. 5. 2001 do 24. 9. 2003 kedy Okresný súd v Žiline predvolal sťažovateľa na výsluch uplynulo 28 mesiacov, ktoré možno hodnotiť ako obdobie nečinnosti súdu.

ad 2) Je pravdou, že v prípade odstraňovania vád podania smerujú tieto úkony súdu k odstraňovaniu procesných prekážok, avšak všeobecný súd bol uznesením 13 Co 791/01 Krajského súdu v Žiline usmernený tak, aby „pre nedostatok právnych znalostí neutrpel nikto ujmu. (...) Ak účastník neodmietne súčinnosť so súdom, na výzvu reaguje, ale zrejme nie je schopný poučenie súdu pochopiť a podľa jeho pokynov podanie upresniť, či doplniť je na   súde,   aby   iným   vhodným   spôsobom,   napríklad   predvolaním   k procesnému   súdu   sa pokúsil   o odstránenie   vady   podania.   Okresný   súd   nepostupoval   správne,   keď   konanie zastavil.   (...)   Popritom   správanie   sa   sťažovateľa   bolo   súčinnostné   v konaní   nezostával pasívny, ale reagoval na všetky súdom zaslané výzvy.

Ku konaniu sp. zn. 18 C /00 (zrejme 18 C 51/00 pozn. ústavného súdu) vedenom pred Okresným súdom Bratislava I. možno konštatovať iba toľko, že Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. I. ÚS 133/02 zo dňa 19. 2. 1003 vyslovil, že bolo porušené právo sťažovateľa O. Š., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov. Okresnému súdu Bratislava I v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18 C 51/00   prikazuje   konať   bez   zbytočných prieťahov.   Teda   opätovne   po   dobu   dvoch   rokov   súd   vo   veci   právoplatne   nerozhodol, naopak,   bezdôvodne   a nehospodárne   rozhodol   o vylúčení   nároku   vo   výške   62,50   Sk   na samostatné konanie a vyzýval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, hoci ho od tejto povinnosti skoršie oslobodil. Takéto procesné úkony možno charakterizovať ako zbytočné a zjavne neúčelné. Preto postup Okresného súdu v predmetom občianskoprávnom súdnom konaní nemožno hodnotiť ako postup, ktorý by zodpovedal ústavou priznanému právu na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a príslušným   ustanoveniam   Občianskeho súdneho poriadku.

Zároveň vo vyššie označenej veci oznamujem, že súhlasím v zmysle ust. § 30 ods. 2 zák.   č.   38/1993   Z.   z.   s tým,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   upustil   od   ústneho pojednávania   prijatej   ústavnej   sťažnosti,   lebo   vzhľadom   na   charakter   veci,   kde   je rozhodujúci prehľad spisu nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci. Žiadam,   aby   Ústavný   súd   priznal   odmenu   právneho   zastupovania   JUDr.   J.   M., advokátovi za tri právne úkony z toho dva právne úkony (prevzatie a písomné podanie vo veci) podľa ust. § 13 ods. 1, ktorá je účtovaná v spojení s ust. § 17 ods. 4 vyhl. č. 163/2002 Z. z. – jeden právny úkon vo veci s najvyššou hodnotou á 4 534,- Sk, jeden právny úkon vo veci s nižšou hodnotou á 4 534,- Sk krátený o polovicu á 2267,- Sk, spolu 2 x právny úkon á 6 801,- Sk, 2 x paušál á 136,- Sk a jeden právny úkon – písomné podanie vo veci podľa ust. § 11 ods. 2 v spojení s ust. § 13 ods. 4 vyhl. č. 566/2004 Z. z. á 3 751,- Sk (jeden právny úkon   vo   veci   s najvyššou   hodnotou   á   2 501,-   Sk,   jeden   právny   úkon   vo   veci   s nižšou hodnotou   á 2 501,-   Sk krátený na   polovicu   á 1 205,-   Sk)   1 x paušál á   150,-   Sk spolu 17 775,- Sk na účet (...).

Paušálna náhrada je uplatňovaná v zmysle ust. § 19 ods. 3 vyhlášky č. 163/03 Z. z. a v zmysle ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 566/2004 Z. z.»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúcich súdnych spisov ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na Okresnom súde Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 215/03 a na Okresnom súde Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 51/00 v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. I. ÚS 133/02-32 z 19. februára 2003:

1. Vec vedená na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 6 C 215/03

Dňa 10. júla 2000 podal sťažovateľ na Okresnom súde   Žilina proti Ministerstvu financií Slovenskej republiky a proti S., š. p., Ž. „návrh na úhradu čiastky 341.- Sk za každý mesiac   s prísl.,   s platnosťou   od   1.   3.   2000,   pre   vedomé   poškodzovanie   občana, nerešpektovanie   dohody   a zákonných   smerníc   a úhrady   škody,   súd.   trov   a nákladov konania“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 13 C 218/00.

Dňa 18. júla 2000 bola vec z dôvodu miestnej nepríslušnosti postúpená Okresnému súdu Bratislava I. Spis bol Okresnému súdu Bratislava I doručený 27. júla 2000 a vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 12 C 64/00.

Dňa 9. augusta 2000 konajúci sudca Okresného súdu Bratislava I vyjadril nesúhlas s postúpením veci a dal úpravou kancelárii okresného súdu pokyn, aby vec bola predložená na   rozhodnutie   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   na rozhodnutie podľa § 105 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Spis bol najvyššiemu súdu doručený 8. septembra 2000 a bol zaevidovaný pod sp. zn. Ndc 445/00.

Dňa 22. septembra 2000 bol Okresnému súdu Bratislava I doručený predmetný spis spolu s uznesením najvyššieho súdu   z 18. septembra 2000 sp.   zn. Ndc 445/00,   ktorým najvyšší súd rozhodol, že na prejednanie veci pôvodne vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 13 C 218/00 je miestne príslušný Okresný súd Žilina.

Dňa   23.   októbra   2000   bola   vec   vrátená   Okresnému   súdu   Žilina   ako   miestne príslušnému súdu v zmysle právoplatného uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. Ndc 445/00 z 18. septembra 2000. Vec bola zapísaná do oddelenia Nc pod sp. zn. Nc 2285/00. Dňa   31.   októbra   2000   okresný   súd   uznesením   č.   k.   Nc   2285/00-10   vyzval sťažovateľa, „aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy odstránil vady podania, v opačnom prípade bude konanie zastavené“.

Dňa 10. novembra 2000 sťažovateľ doručil okresnému súdu „Dodatok k pôvodnému návrhu zo dňa 17. 6. 2000 a odstránenie vady podania, na žiadosť okr. súdu Žilina zo dňa 31. 10. 2000 v stanovenej lehote“.

Dňa 21. novembra 2000 okresný súd uznesením č. k. Nc 2285/00-29 opätovne vyzval sťažovateľa, „aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy odstránil vady podania, v opačnom prípade bude konanie zastavené“.

Dňa   1.   decembra   2000   sťažovateľ   reagoval   na   ostatnú   výzvu   okresného   súdu, upresnil petit svojej žaloby a založil do spisu ďalšie listinné dôkazy.

Dňa 24. januára 2001 okresný súd uznesením č. k. Nc 2285/00-36 konanie zastavil. Dňa   7.   februára   2001   podal   sťažovateľ   proti   uzneseniu   o zastavení   konania odvolanie.

Dňa   27.   marca   2001   bol   spis   doručený   Krajskému   súdu   v Žiline,   aby   rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti rozhodnutiu o zastavení konania.

Dňa   24.   mája   2001   podal   sťažovateľ   na   Krajský   súd   v Žiline   dodatok   k svojmu odvolaniu.

Dňa 10. júla 2001 Krajský súd v Žiline svojím uznesením sp. zn. 13 Co 791/01 zrušil rozhodnutie   okresného   súdu   o zastavení   konania   a vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie a rozhodnutie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3. augusta 2001.

Dňa 22. mája 2002 konajúci sudca dal úpravou kancelárii okresného súdu pokyn, aby vyzvala sťažovateľa „nech do 3 dní predloží dôkaz o tom, že je štátnym občanom Českej republiky“.

Dňa   5.   júna   2002   sťažovateľ   oznámil   okresnému   súdu,   že   má   dvojité   štátne občianstvo,   a   to   Slovenskej   republiky   aj   Českej   republiky.   Súčasne   predložil   listinné dôkazy.

Dňa   3.   septembra   2001   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu „Informatívny   list“ a predložil ďalšie listinné dôkazy.

Dňa 4. septembra 2002 konajúci sudca dal úpravou kancelárii okresného súdu pokyn, aby žiadala „údaje o navrhovateľovi a jeho rodičoch“ a aby požiadala Ministerstvo vnútra Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo   vnútra“)   o podanie   informácie,   či   je sťažovateľ „štátnym občanom SR, resp. či má dvojaké štátne občianstvo SR a ČR“. Dňa   7.   októbra   2002   Centrálna   evidencia   pobytu   obyvateľstva   B.   zaslala   súdu potvrdenie o trvalom pobyte sťažovateľa.

Dňa 11. októbra 2002 ministerstvo vnútra oznámilo súdu, že „Na posúdenie štátneho občianstva osoby nepostačuje len dátum jej narodenia. Na zistenie, či O. Š. je štátnym občanom Slovenskej republiky, je potrebné poznať aj miesto jeho narodenia a údaje o jeho rodičoch (aspoň ich mená, priezviská, dátum a miesto ich narodenia).

Pokiaľ   ide   o zistenie,   či   menovaný   je   štátnym   občanom   Českej   republiky, Ministerstvo vnútra SR nie je kompetentné vyjadriť sa k uvedenej skutočnosti. Odporúčame Vám, aby ste sa so žiadosťou o zistenie, či O. Š. je občanom Českej republiky, obrátili na orgány Českej republiky, ktoré sú príslušné konať vo veci českého štátneho občianstva“. Dňa 25. júla 2003 konajúci sudca dal úpravou kancelárii okresného súdu nasledovný pokyn: „Spis predlož podateľni z dôvodu, Najvyšší súd SR Bratislava svojím uznesením č. Ndc 445/2000 zo dňa 18. 9. 2000 rozhodol, že na prejednanie veci je miestne príslušný Okresný súd v Žiline, avšak sudca, ktorému bol pôvodne spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie na tunajšom súde už nepracuje“.

Dňa 25. júla 2003 bolo vo veci počítačom vygenerované potvrdenie o tom, že: „Okresný súd v Žiline týmto potvrdzuje, že dňa 25. 7. 2003 13.08 bol prijatý návrh na začatie konania v právnej veci navrhovateľa   O. Š. proti odporcovi   MF SR   o zaplatenie 341.-Sk s prísl. vec bola pridelená na rozhodnutie sudcovi tunajšieho súdu Mgr. K. B. zároveň potvrdzujem, že nebol zaplatený poplatok Počet príloh pripojených k návrhu: spis Počet rovnopisov pripojených k návrhu: 1 Spisu je pridelená sp. zn. 6 C 215/2003“

Dňa   24.   septembra   2003   konajúci   sudca   vyzval   sťažovateľa, „aby   sa   dňa 15. 10. 2003 o 9.00 hod. dostavil na tunajší súd“.

Dňa 15. októbra 2003 bola na okresnom súde so sťažovateľom spísaná zápisnica. Sťažovateľ súdu predložil „vyjadrenie zo dňa 15. 10. 2003, v ktorom si uplatňuje žalovanú sumu   vo   výške   15   000.-   Sk“. Vzhľadom   na   obsah   tohto   podania   sudkyňa   vyzvala sťažovateľa, aby v lehote 15 dní upresnil svoj žalobný návrh tak, aby z neho bolo zrejmé, v akom rozsahu si uplatňuje žalovanú istinu a akým spôsobom (presný matematický postup) k výške tejto sumy dospel.

Dňa   25.   októbra   2003   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   nasledovné   podanie: „Výpočet a upresnenie škody na základe požiadavky okr. súdu Žilina“ a súčasne „Návrh na úhradu škody vzniknutej zrušením zľavy na odber el. energie navrhovateľovi k dnešnému dňu - s platnosťou od 1. 3. 2000 - vo výške 17. 084, 76.- Sk s prísl.“

Dňa 18. novembra 2003 bol spis zapožičaný ústavnému súdu.Dňa 10. decembra 2003 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 4. februára 2004 okresný súd vyzval sťažovateľa o zaplatenie súdneho poplatku za návrh (850 Sk), pod hrozbou zastavenia konania.

Dňa 11. februára 2004 sťažovateľ reagoval na výzvu o zaplatenie súdneho poplatku, pričom poukázal na to, že okresný súd už akceptoval jeho žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 26. februára 2004 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby predložil rozhodnutie, ktorým mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože je možné, že takéto oslobodenie bolo priznané v inom konaní než v konaní sp. zn. 6 C 215/03.

Dňa 22. marca 2004 sťažovateľ reagoval na uvedenú výzvu okresného súdu, pričom uviedol,   že „Nenašiel   som   doklad   o tom,   že   by   som   za   podanie   návrhu   tento   uhradil v hotovosti, alebo podal žiadosť o oslobodenie“. Sťažovateľ k svojmu podaniu pripojil aj potvrdenie o svojich osobných a majetkových pomeroch.

Dňa 29. marca 2004 okresný súd vydal uznesenie č. k. 6 C 215/2003-95, ktorým sa sťažovateľovi   priznalo   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   z návrhu   na   začatie   konania v jednej polovici.

Dňa 29. marca 2004 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v jednej polovici (425 Sk).

Dňa   6.   apríla   2004   sťažovateľ   podal   odvolanie   proti   uzneseniu,   ktorým   sa   mu priznalo   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   z návrhu   na   začatie   konania   iba   v jednej polovici.

Dňa 22.   apríla   2004 bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   v Žiline,   aby rozhodol o uvedenom odvolaní sťažovateľa.

Dňa 30. apríla 2004 Krajský súd v Žiline uznesenie okresného súdu z 29. marca 2004 č. k. 6 C 215/2003-95 potvrdil.

Dňa 17. júna 2004 sťažovateľ podal na najvyšší súd „odvolanie a sťažnosť“ proti uzneseniu okresného súdu z 29. marca 2004 č. k. 6 C 215/2003-95 a proti rozhodnutiu Krajského   súdu   v   Žiline,   ktorým   bolo   toto   uznesenie   potvrdené.   Najvyšší   súd   podanie postúpil okresnému súdu 25. júna. 2004.

Dňa 29. júna 2004 okresný súd uznesením č. k. 6 C 215/03-108 vyzval sťažovateľa, aby v stanovenej lehote (10 dní) označil dôkazy, ktoré by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania, a vyzval ho na predloženie plnomocenstva na zastúpenie advokátom.Dňa 7. júla 2004 sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že nepodával dovolanie, lebo nemá financie na advokáta.

Dňa   17.   augusta   2004   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho poplatku za návrh v jednej polovici (425 Sk).

Dňa   26.   augusta   2004   sťažovateľ   zaslal   okresnému   súdu „Oznam   a vyjadrenie“, v ktorom oznamuje okresnému súdu, že výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh považuje za „protiprávny a predčasný“.

Dňa 4. októbra 2004 okresný súd uznesením č. k. 6 C 215/2003-133 konanie zastavil. Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným.

2. Vec vedená na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18 C 51/00 v   období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. I.   ÚS 133/02-32 z   19. februára 2003

Dňa 17. apríla 2000 podal sťažovateľ Okresnému súdu Bratislava I žalobný návrh proti cestovnej kancelárii S., spol. s r. o., so sídlom v B. (ďalej len „odporca“), na úhradu majetkovej   a nemajetkovej   ujmy   vo   výške   4   665   Sk   s príslušenstvom   zapríčinenej nesprávnym   postupom   a zodpovednosťou   za   škodu   podľa   §   420   ods.   1   Občianskeho zákonníka.

Dňa 28. februára 2003 bol súdu doručený nález ústavného súdu č. k. I. ÚS 133/02-32 z 19. februára 2003, ktorým bolo vyslovené porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 51/00.

Dňa 3. marca 2003 bol vykonaný úradný záznam, podľa ktorého bol zapožičaný spis sp. zn. 18 C 51/00 vrátený ústavným súdom 3. marca 2003.

Dňa 14. mája 2003 súd vyzval sťažovateľa, aby mu predložil listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva vo svojom podaní, a označil vo veci svedkov, a to v lehote 15 dní. Ďalej súd vyzval odporcu, aby predložil súdu zmluvu medzi Ministerstvom financií Slovenskej republiky a odporcom.

Dňa 22. mája 2003 sťažovateľ doručil súdu vyžiadané listinné dôkazy.Dňa 10. júna 2003 sudkyňa dala úpravou kancelárii súdu pokyn, aby znovu doručila výzvu   zo   14.   mája   2003   odporcovi   a   vyžiadala   výpis   z obchodného   registra   ohľadom odporcu.

Dňa 25. júna 2003 odporca doručil súdu svoje vyjadrenie k žalobnému návrhu.Dňa   29.   júla   2003   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   predložila   spis vyššiemu súdnemu úradníkovi na prípravu pojednávania.

Dňa 13. októbra 2003 sudkyňa dala úpravou kancelárii súdu pokyn, aby doručila sťažovateľovi vyjadrenie odporcu.

Dňa 17. októbra 2003 sudkyňa dala úpravou kancelárii súdu pokyn, aby vyžiadala výpis odporcu z obchodného registra.

Dňa 31. októbra 2003 sudkyňa urgovala kanceláriu, aby vyžiadala výpis odporcu z obchodného registra.

Dňa 31. októbra 2003 okresný súd dožiadal obchodný register o predloženie spisu obchodného registra týkajúci sa odporcu v lehote 8 dní.

Dňa 31. októbra 2003 bol vykonaný úradný záznam týkajúci sa zápisu odporcu do obchodného registra.

Dňa 3.   novembra   2003   súd   vydal   uznesenie č.   k.   18 C 51/00-96,   ktorým   uložil sťažovateľovi,   aby   opravil   nesprávne   označenie   odporcu   podľa   zápisu   v príslušnom obchodnom registri a špecifikoval príslušenstvo uplatneného nároku v lehote 10 dní.Dňa   19.   novembra   2003   sťažovateľ   podal   na   poštovú   prepravu   podanie,   ktorým doplnil svoj žalobný návrh.

Dňa 26. novembra 2003 súd vydal uznesenie č. k. 18 C 51/00-101, ktorým opätovne uložil   sťažovateľovi,   aby   opravil „nesprávne   označenie   odporcu   tak,   ako   je   zapísaný v obchodnom prípadne v inom registri“, a špecifikoval obdobie, za ktoré požaduje 4,5 % úrokov z omeškania, v lehote 10 dní.

Dňa 4. decembra 2003 odporca doručil súdu vyjadrenie k rozšírenému žalobnému návrhu sťažovateľa.

Dňa 12. decembra 2003 sťažovateľ doručil súdu opravu a doplnenie návrhu podľa uznesenia súdu z 26. novembra 2003.

Dňa 22. decembra 2003 súd vydal uznesenie č. k. 18 C 51/00-106, ktorým podanie sťažovateľa odmietol.

Dňa 25. februára 2004 sudkyňa dala úpravou kancelárii súdu pokyn, aby reklamovala doručenie uvedeného uznesenia sťažovateľovi.

Dňa   11.   marca   2004   sťažovateľ   doručil   súdu   odvolanie   proti   uzneseniu   č.   k. 18 C 51/00-106.

Dňa 16. marca 2004 súd uznesením č. k. 18 C 51/00-113 zrušil svoje uznesenie č. k. 18 C 51/00-106 z 22. decembra 2003, pretože sťažovateľ vo svojom odvolaní „11. marca 2004 označenie odporcu opravil“.

Dňa 17. marca 2004 súd nariadil vo veci pojednávanie na 6. apríl 2004.Dňa 22. marca 2004 súd vyzval sťažovateľa, aby predložil súdu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva v lehote 2 dní, a potvrdenie o svojich majetkových pomeroch vrátane potvrdenia o starobnom dôchodku.

Dňa 24. marca 2004 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby vyzvala odporcu na predloženie   všeobecných   a individuálnych   podmienok   platných   pre   poskytovanie rekreačného pobytu v lehote 3 dní pod hrozbou poriadkovej pokuty vo výške 25 000 Sk.Dňa   25.   marca   2004   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   súdu   pokyn,   aby   zrušila nariadený   termín   pojednávania   z dôvodu   vznesenia   námietky   zaujatosti   sťažovateľom a poučila sťažovateľa o doplnení obsahu námietky zaujatosti v lehote 5 dní.

Dňa 26. marca 2004   sťažovateľ doručil   súdu   podanie,   z ktorého obsahu vyplýva vznesenie námietky zaujatosti.

Dňa 26. marca 2004 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby urgovala odporcu na predloženie vyžiadaných listín.

Dňa 29. marca 2004 odporca doručil súdu vyjadrenie k žalobnému návrhu.

Dňa 5. apríla 2004 odporca doručil súdu zásady použitia štátnej účelovej dotácie a všeobecné a záručné podmienky na výberovú a detskú rekreáciu na rok 1997.

Dňa 6. apríla 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bol vynesený rozsudok č. k. 18 C 51/00-143. Súd uznesením č. k. 18 C 51/00-148 vylúčil na samostatné konanie návrh sťažovateľa na zaplatenie 62,50 Sk.

Dňa 30. apríla 2004 sťažovateľ doručil súdu odvolanie proti uvedenému rozsudku.Dňa 10. mája 2004 požiadal odporca o vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku č. k. 18 C 51/00-143.

Dňa   13.   mája   2004   súd   vydal   uznesenie   č.   k.   18   C   51/00-166,   ktorým   uložil sťažovateľovi, aby v lehote 10 dní odstránil vady odvolacieho návrhu (z odvolania napr. nevyplývalo, čoho sa odvolávateľ domáha).

Dňa 2. júna 2004 sťažovateľ doručil súdu vyjadrenie.Dňa 17. júna 2004 súd vyzval sťažovateľa na doplnenie námietky zaujatosti.Dňa 1. júla 2004 sťažovateľ doručil súdu svoje vyjadrenie k zaujatosti sudkyne.Dňa 21. júla 2004 okresný súd vydal uznesenie č. k. 18 C 51/00-174, ktorým uložil sťažovateľovi poriadkovú pokutu vo výške 2 000 Sk, medzi inými za to, že „robí vo veci prieťahy a poškodzuje účastníka“.

Dňa 24. augusta 2004 bol spis doručený Krajskému súdu v Bratislave, aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa a o jeho námietke zaujatosti.

Dňa 25. augusta 2004 sťažovateľ doručil súdu odvolanie proti uzneseniu, ktorým mu bola uložená poriadková pokuta.

Dňa 26. augusta 2004 sťažovateľ doručil súdu dodatok k odvolaniu proti uzneseniu č. k. 18 C 51/00-174.

Dňa   23.   augusta   2004   bolo   Krajskému   súdu   v   Bratislave   doručené   odvolanie sťažovateľa z 25. augusta 2004 a dodatok k tomuto odvolaniu z 26. augusta 2004.

Dňa 8. septembra 2004 vydal Krajský súd v Bratislave uznesenie č. k. 2 NcC 32/04-181,   ktorým   rozhodol   o námietke   zaujatosti   zákonnej   sudkyne   tak,   že   ju   nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci sp. zn. 18 C 51/00.

Dňa 28. januára 2005 Krajský súd v Bratislave nariadil vo veci pojednávanie na 20. apríl 2005.

Dňa 20. apríla 2005 Krajský súd v Bratislave vydal rozsudok č. k. 2 Co 269/04-207, ktorým „rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti“ potvrdil.

Dňa 28. apríla 2005 Krajský súd v Bratislave vydal uznesenie č. k. 2 Co 113/05-209, ktorým odmietol odvolanie sťažovateľa proti vylúčeniu veci na samostatné konanie.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   215/03   a postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 51/00 v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. I. ÚS 133/02-32 z 19. februára 2003 dochádza k porušovaniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   konania   a postup   súdu   (napr.   I. ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Vec Okresného súdu Žilina vedená pod sp. zn. 6 C 215/03

1. 1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto občianskoprávneho   konania,   ktoré   trvalo   na   okresnom   súde   viac   než   štyri   roky,   podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci. Dôkazom tohto konštatovania je napr. aj uznesenie najvyššieho súdu z 18. septembra 2000 sp. zn. Ndc 445/00. Na druhej strane však ústavný súd pripúšťa, že upresnenie žalobného návrhu, jeho zmeny a doplnenia predkladané   sťažovateľom   a zisťovanie „základných   údajov“ mohli   vplývať   na   priebeh a dĺžku konania, a tým spôsobiť aj určitú faktickú zložitosť veci.

1. 2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že na celkovej dĺžke konania mal svoj podiel aj sťažovateľ, napr. návrhmi, ktoré nemali   vždy   všetky   predpísané   náležitosti,   resp.   ktoré   neboli   úplné,   pričom   kvôli odstraňovaniu   týchto   nedostatkov   nemohol   okresný   súd   plynulo   postupovať   v konaní. Okrem   toho   si   sťažovateľ   nesplnil   svoju   povinnosť   zaplatiť   súdny   poplatok   za   návrh v jednej   polovici   (425   Sk),   čo   v zásade   bránilo   všeobecnému   súdu   odstrániť   stav   jeho právnej neistoty (mutatis mutandis I. ÚS 54/03). Hoci z tejto okolnosti nemožno samo osebe vyvodzovať nedostatočný záujem sťažovateľa o odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa ako žalobca v napadnutej veci nachádzal v čase uplatnenia tohto nároku na súde, ktorý by mohol   v danej   veci   ovplyvniť   záver   ústavného   súdu   v otázke   porušenia   označeného základného   práva,   ústavný   súd   však   nikdy   nevylúčil   možnosť   prihliadať   aj   na   takúto okolnosť   pri   rozhodovaní   o primeranom   finančnom   zadosťučinení   podľa   čl.   127   ods.   3 ústavy (pozri napr. I. ÚS 109/02).

1. 3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci opakovane nečinný minimálne v období od 3. augusta 2001 do 22. mája 2002 (takmer desať mesiacov) a od 11. októbra 2002 do 25. júla 2003 (deväť mesiacov). Okresný súd teda počas najmenej devätnástich mesiacov bol vo veci bez akýchkoľvek zákonných   alebo iných dôvodov   nečinný, nevykonal vo veci   žiadny   úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako žalobca v napadnutej veci počas   súdneho   konania   nachádza,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K   prieťahom   pritom   nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

1. 4. Pretože vo veci sťažovateľa okresný súd uznesením č. k. 6 C 215/2003-133 zo 4. októbra   2004   konanie   zastavil,   neprichádzalo   do   úvahy   v okolnostiach   danej   veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

1. 5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľ   požadoval   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 40 000 Sk, „nakoľko   ochrana   práv   nebola   rýchla   a účinná   v súlade   s ust.   §   6   OSP. Pretrváva stav právnej neistoty už 4 roky spôsobený prieťahmi v konaní“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci, najmä na svoje závery o podiele sťažovateľa na spomalení postupu Okresného súdu Žilina sa sťažovateľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenia nepriznal (pozri časť III. bod 1. 2 tohto nálezu). Ústavný súd považuje za dostatočnú ochranu základného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov to, že sa okresnému súdu prikázalo konať bez zbytočných prieťahov a súčasne sa sťažovateľovi priznala úhrada trov tohto konania (mutatis mutandis II. ÚS 65/04).

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu sťažovateľa na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 4.

1.   6.   Ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   (§   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde) náhradu trov konania vo výške 11 991 Sk z dôvodu trov jeho právneho zastúpenia.

Náhrada sa   priznala za tri   úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia z 23. septembra   2004,   podanie   na   upresnenie   sťažnosti   zo   7.   októbra   2004   a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 23. júna 2005). Za dva úkony vykonané v roku 2004 patrí odmena v sume dvakrát po 4 534 Sk a k tomu dvakrát náhrada režijného paušálu po 136 Sk a za jeden úkon, ktorý bol vykonaný v roku 2005, patrí odmena v sume 2 501 Sk a režijný paušál 150 Sk [§ 13 ods. 8, § 19 ods. 3, § 24 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb], preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove zaokrúhlene sumu 11 991 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 2 výroku tohto rozhodnutia.

2. Vec Okresného súdu Bratislava I vedená pod sp. zn. 18 C 51/00

2. 1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že ani v danom prípade nemožno pripísať zdĺhavý postup konania na vrub právnej, či faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

2. 2. Rovnako aj pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa, ústavný súd nezistil takú závažnú skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu. Na druhej strane však na „upresnenie označenia odporcu“ až 11. marca 2004 nemohol ústavný súd neprihliadnuť pri úvahe či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

2.   3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   súdu   v predmetnej   veci a konštatuje, že v inkriminovanom konaní síce došlo od vydania nálezu ústavného súdu č. k. I.   ÚS   133/02-32   z 19.   februára   2003   ku   krátkodobým   nečinnostiam   súdu   v období   od 29. júla 2003 do 13. októbra 2003 a od 22. decembra 2003 do 25. februára 2004, teda spolu v období cca štyroch mesiacov, ktoré nemožno považovať za významné obdobie nečinnosti okresného súdu. Z judikatúry ústavného súdu inak vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 47/03 a v ňom odkaz na predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu). V okolnostiach danej veci tieto ojedinelé prieťahy súdu neovplyvnili podľa názoru ústavného súdu skutočnosť, že vec bola doteraz iba čiastočne skončená, a preto tieto prieťahy nemožno ani považovať za príčinu neodstránenia stavu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádzal v dôsledku trvania tohto konania.

V období konania pred súdom, ktoré ďalej nasledovalo, a to až doteraz, však ústavný súd už žiadny prieťah, ktorý by bolo možné pričítať postupu okresného súdu, nezistil.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že hoci vo veci sp. zn. 18 C 51/00 nebol postup súdu bez prieťahov, je nesporné, že k celkovej dĺžke konania prispel svojím nepresným   návrhom   aj   sťažovateľ,   a   preto   nebolo   možné   z hľadiska   komplexného posúdenia inkriminovaného konania považovať postup súdu v ňom za porušenie základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48 ods. 2 ústavy.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.

3. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 2005