SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 145/2016-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2016predbežneprerokovalsťažnosťObvodnejpoľovníckejkomoryMartin,Svätoplukova 254/16, Martin, zastúpenej advokátkou JUDr. Gabrielou Kľačanovou,Andreja Kmeťa 28, Martin, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.21 S 164/2014 a jeho rozsudkom z 11. novembra 2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Obvodnej poľovníckej komory Martin o d m i e t a ako podanú zjavneneoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára2016 doručená sťažnosť Obvodnej poľovníckej komory Martin (ďalej len „sťažovateľka“alebo „obvodná poľovnícka komora“) vo veci namietaného porušenia jej základných právpodľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojenís čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalejlen „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 S 164/2014 a jeho rozsudkomz 11. novembra 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).
2. Podstatou argumentácie sťažovateľky je polemika s rozhodnutím krajského súduv správnom súdnictve, ktorým bolo zrušené napadnuté rozhodnutie sťažovateľky –obvodnej poľovníckej komory (v právnom postavení žalovanej v konaní vedenom nakrajskom súde pod sp. zn. 21 S 164/2014, pozn.) č. P04/2014 zo 14. júla 2014 v zmysledikcie ustanovenia § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a vecbola vrátená sťažovateľke na ďalšie konanie. Krajský súd zároveň rozhodol i o náhrade trovkonania tak, že sťažovateľku zaviazal na ich úhradu žalobcovi.
Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti s poukazom na skutkové okolnostiprípadu krajskému súdu postupne vytýka viaceré procesné nedostatky, a to najmänezohľadnenie nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného subjektu v dôsledku jeho zléhooznačenia zo strany žalobcu, odňatie možnosti uplatnenia procesných práv sťažovateľkyv konaní, nesprávne doručovanie v konaní či nedodržanie dispozičnej zásady v správnomsúdnictve zo strany krajského súdu. Sťažovateľka rovnako dáva do rozporu i čiastočnenedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku.
3. S ohľadom na uvedené sťažovateľka v závere ústavný súd žiada o odkladvykonateľnosti napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa náhrady trov súdneho konaniaa následne navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti prijal vec naďalšie konanie a aby následne nálezom rozhodol o porušení označených práv (bod 1)postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 21 S 164/2014, napadnutýrozsudok krajského súdu zrušil, vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľkepriznal úhradu trov konania.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorýje zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,uznesenie sa nemusí odôvodniť.
6. Ústavný súd si v prvom rade uvádza (bod 2), že sťažovateľka je žalovanouv správnom súdnictve. Žalovaným v správnom súdnictve môže byť len subjekt verejnejsprávy, ktorý vrchnostensky vertikálne vykonáva moc, a tak nemôže byť v tejto právnejsituácii nositeľom ľudských práv, ktorých ochrana je podstatou ústavnej sťažnosti podanejústavnému súdu (čl. 124, čl. 127 ústavy).
Ustanovenie § 244 ods. 2 OSP znie: „V správnom súdnictve preskúmavajú súdyzákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy,ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb,pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnickýchosôb v oblasti verejnej správy.“
V predmetnej veci ide o právnickú osobu, ktorej zákon zveruje rozhodovanieo právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, t. j. ideo orgán verejnej správy, čo sťažovateľka ani nespochybnila.
7. Obvodná poľovnícka komora je lokálnou zložkou Slovenskej poľovníckej komory,ktorá bola zriadená podľa § 41 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve ako nútenýzväzok k výkonu práva poľovníctva [(1) Zriaďuje sa Slovenská poľovnícka komora.(2) Komora je právnická osoba.].
Činnosť, ktorá sa predtým vykonávala spolkovo v občianskom združení vrátaneudeľovania poľovníckeho lístka, sa teraz z normatívneho rozhodnutia Národnej radySlovenskej republiky zákonom môže realizovať povinne len cez poľovnícku komoru a lenjej iný výsek ďalej cez poľovnícke zväzy občianske združenia (k vývoju právnej úpravyporov. Sluk, M. Poľovníctvo, právo verejné. In: Magister Officiorum 6/2012, s. 50 a nasl.).Skutočnosť, že komora má vrchnostenský, ale aj privátny rozmer, mohla zmiasť ajsťažovateľku.
Sťažnosti komôr, v ktorých nevystupujú ako orgány verejnej správy, sú zo stranyústavného súdu riadne prerokúvané (porov. III. ÚS 168/2011).
8. „Vrchnostenskosť“ poľovníckej komory vyplýva z jej zriadenia zákonom,zo stanovenia kompetencií na úseku správy poľovníctva, z núteného členstva čiz disciplinárnej právomoci. Uvedené naznačuje aj komentár, ktorý uvádza, že Slovenskápoľovnícka komora je právnická osoba, ktorej zákonodarca zveril právomoc rozhodovaťo právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti poľovníctva (In: Ľupták,M., Sarvaš, M. Zákon o poľovníctve, komentár k vybraným ustanoveniam. Bratislava:Wolters Kluwer, 2015, s. 179). Dôležitým znakom je aj konanie podľa správneho poriadku.V iných právnych vzťahoch môže sťažovateľka vystupovať nevrchnostensky, a tam bymohla byť nositeľkou základných práv.
9. Sťažovateľka vystupovala vo vzťahu k žalobcovi, a tak aj v konaní pred krajským(správnym) súdom v pozícii orgánu verejnej moci, kde nie je nositeľkou základných práv,teda je zjavne neoprávnenou osobou na podanie ústavnej sťažnosti, a preto ústavný súdmusí jej sťažnosť odmietnuť. V podobných súvislostiach už ústavný súd rozhodol(II. ÚS 137/2016).
10. Berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia. Keďžeústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo bez právnehodôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. marca 2016