SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 145/2015-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2015predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich, PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 13276/2014 – sp. zn. Rvp 13280/2014 vo vecinamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Bratislave sp. zn.8 Co 274/2014 z 29. mája 2014, sp. zn. 9 Co 275/2014 zo 17. júla 2014, sp. zn.8 Co 275/2014 z 29. mája 2014, sp. zn. 3 Co 211/2014 z 29. mája 2014 a sp. zn.4 Co 436/2014 z 25. júla 2014 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 13276/2014 – sp. zn. Rvp 13280/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré budeďalej vedené pod sp. zn. Rvp 13276/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a akozjavne neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli6. októbra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalejlen „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl.46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a právapodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej len„krajský súd“) sp. zn. 8 Co 274/2014 z 29. mája 2014, sp. zn. 9 Co 275/2014zo 17. júla 2014, sp. zn. 8 Co 275/2014 z 29. mája 2014, sp. zn. 3 Co 211/2014z 29. mája 2014 a sp. zn. 4 Co 436/2014 z 25. júla 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutiakrajského súdu“).
2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobcuv právnych veciach vedených Okresným súdom Pezinok a Okresným súdom Bratislava IV(ďalej len „okresné súdy“), ktorých predmetom je náhrada majetkovej škody a nemajetkovejujmy v zmysle podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednostiza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov spôsobenej nesprávnym úradným postupom okresných súdovv exekučných konaniach, v ktorých sťažovateľka vystupovala ako oprávnená a v ktorých súokresné súdy zároveň tými orgánmi súdnej moci, ktoré sťažovateľke ňou požadovanúnáhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobili. Skutočnosti deklarované sťažovateľkou v jejjednotlivých žalobných návrhoch doručených okresným súdom a vychádzajúce z jejnesúhlasu spočívajúceho predovšetkým v tom, že súdy, ktoré škodu spôsobili, by malirozhodovať o jej náhrade, tieto vyhodnotili ako námietky zaujatosti podané protijednotlivým sudcom zaradeným na tieto súdy a v ďalšom postupe rozhodli o uloženípovinnosti sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € za vznesené námietkyzaujatosti podľa položky č. 17 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohuzákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v zneníneskorších predpisov. Podľa názoru sťažovateľky napadnuté rozhodnutia krajského súdu súzaložené na nesprávnom právnom posúdení jej návrhov predostretých v podaných žalobáchako námietok zaujatosti, hoci tieto podania neboli dostatočne určité a nespĺňali náležitostinámietky zaujatosti upravené v zmysle dikcie ustanovenia § 15a zákona č. 99/1963 Zb.Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP).
3. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutýmirozhodnutiami krajského súdu, ktoré zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konaniea sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochranyústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.
5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povahaveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnostikonania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolusúvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitnéustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súdemožno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane§ 112 ods. 1 OSP.
7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom sp. zn.Rvp 13276/2014 – sp. zn. Rvp 13280/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovúsúvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľkya krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniaccitované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
8. Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností týkajúcich sa napadnutýchrozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitáargumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou,ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberalv uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcichv okolnostiach jej predmetných právnych vecí, o posúdení jej návrhov predostretýchv žalobách podaných podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenúpri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov[(v súvislosti s oneskoreným postupom všeobecných súdov predovšetkým pri postupe podľa§ 44 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnychexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalšíchzákonov v znení neskorších predpisov)], ako aj námietok zaujatosti a táto skutočnosť bolapodstatnou pre následné vyrubenie súdneho poplatku vo výške 66 € za podanúnámietku/námietky zaujatosti. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako ajtotožnosť v použitej právnej argumentácii, skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné preustálenie záverov všeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiežposudzovaných ústavným súdom, pozn.), dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľke súnepochybne známe dôvody odmietnutia sťažností v rovnakých prípadoch, ako aj vyslovenýprávny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitejzásadnej/kľúčovej argumentácie sťažovateľky voči napadnutým rozhodnutiam krajskéhosúdu sa táto nemení, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je ajv prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňujes dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (I. ÚS 307/2014, I. ÚS 308/2014, I. ÚS309/2014, I. ÚS 310/2014, I. ÚS 435/2014, I. ÚS 439/2014, I. ÚS 441/2014, I. ÚS516/2014, I. ÚS 744/2014, I. ÚS 800/2014, II. ÚS 61/2014, II. ÚS 273/2014, II. ÚS295/2014, II. ÚS 461/2014, II. ÚS 462/2014, II. ÚS 463/2014, II. ÚS 467/2014, II. ÚS468/2014, II. ÚS 488/2014, II. ÚS 646/2014, II. ÚS 700/2014, II. ÚS 732/2014, II. ÚS882/2014, III. ÚS 496/2014, III. ÚS 497/2014, IV. ÚS 498/2014, III. ÚS 482/2014, III ÚS483/2014, III. ÚS 484/2014, III. ÚS 506/2014, III. ÚS 508/2014, III. ÚS 509/2014, III. ÚS604/2014, IV. ÚS 219/2014, IV. ÚS 220/2014, IV. ÚS 236/2014, IV. ÚS 237/2014, IV. ÚS239/2014, IV. ÚS 240/2014, IV. ÚS 241/2014, IV. ÚS 242/2014, IV. ÚS 243/2014, IV. ÚS244/2014, IV. ÚS 245/2014...), ktoré skončili odmietnutím rovnakých sťažnostísťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch nemádôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na užcitované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažnostíz dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
9. Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesnýchnávrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutí krajského súdua vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania) stratilo opodstatnenie,preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
10. V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmtospôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, ženebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybaveniav predošlom období úspešné a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného brániústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah.Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získaniemateriálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje a jeto porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. marca 2015