znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 145/2015-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2015predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,Pribinova 25,   Bratislava,   zastúpenej   advokátskou   kanceláriou   Fridrich   Paľko,   s.   r.   o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich, PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 13276/2014 – sp. zn. Rvp 13280/2014 vo vecinamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej   republiky,   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práva základných slobôd   a práva podľa   čl. 1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochraneľudských   práv   a základných   slobôd   uzneseniami   Krajského   súdu   v Bratislave   sp.   zn.8 Co 274/2014   z 29.   mája   2014,   sp.   zn.   9   Co   275/2014   zo   17.   júla   2014,   sp.   zn.8 Co 275/2014   z 29.   mája   2014,   sp.   zn.   3   Co   211/2014   z 29.   mája   2014   a sp.   zn.4 Co 436/2014 z 25. júla 2014 a takto

r o z h o d o l :

1.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   pod sp.   zn.Rvp 13276/2014 – sp. zn. Rvp 13280/2014   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré budeďalej vedené pod sp. zn. Rvp 13276/2014.

2.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   o d m i e t a   akozjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli6. októbra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalejlen „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl.46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   práva   podľa   čl.   6   ods.   1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a právapodľa   čl. 1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základnýchslobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej len„krajský   súd“)   sp.   zn.   8   Co   274/2014   z 29.   mája   2014,   sp.   zn.   9   Co   275/2014zo 17. júla 2014,   sp.   zn.   8   Co   275/2014   z 29.   mája   2014,   sp.   zn.   3   Co   211/2014z 29. mája 2014 a sp. zn. 4 Co 436/2014 z 25. júla 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutiakrajského súdu“).

2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobcuv právnych veciach vedených Okresným súdom Pezinok a Okresným súdom Bratislava IV(ďalej len „okresné súdy“), ktorých predmetom je náhrada majetkovej škody a nemajetkovejujmy   v zmysle   podmienok   vyplývajúcich   zo   zákona   č.   514/2003   Z.   z   o zodpovednostiza škodu   spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a   o zmene   niektorých   zákonov   v zneníneskorších   predpisov   spôsobenej   nesprávnym   úradným   postupom   okresných   súdovv exekučných konaniach, v ktorých sťažovateľka vystupovala ako oprávnená a v ktorých súokresné   súdy   zároveň   tými   orgánmi   súdnej   moci,   ktoré   sťažovateľke   ňou   požadovanúnáhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobili. Skutočnosti deklarované sťažovateľkou v jejjednotlivých   žalobných   návrhoch   doručených   okresným   súdom   a vychádzajúce   z jejnesúhlasu   spočívajúceho   predovšetkým   v tom,   že   súdy,   ktoré   škodu   spôsobili,   by   malirozhodovať   o   jej náhrade,   tieto   vyhodnotili   ako   námietky   zaujatosti   podané   protijednotlivým   sudcom   zaradeným   na   tieto   súdy   a v ďalšom   postupe   rozhodli   o uloženípovinnosti   sťažovateľke   zaplatiť   súdny   poplatok   vo   výške   66   €   za   vznesené   námietkyzaujatosti podľa položky č. 17 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohuzákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v zneníneskorších predpisov. Podľa názoru sťažovateľky napadnuté rozhodnutia krajského súdu súzaložené na nesprávnom právnom posúdení jej návrhov predostretých v podaných žalobáchako námietok zaujatosti, hoci tieto podania neboli dostatočne určité a nespĺňali náležitostinámietky zaujatosti upravené v zmysle dikcie ustanovenia § 15a zákona č. 99/1963 Zb.Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP).

3. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutýmirozhodnutiami krajského súdu, ktoré zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konaniea sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

4.   Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochranyústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcovustanoví zákon.

5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povahaveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho   súdneho   poriadku.   V   zmysle   § 112   ods.   1   OSP   v záujme   hospodárnostikonania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolusúvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitnéustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súdemožno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane§ 112 ods. 1 OSP.

7.   S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   sp.   zn.Rvp 13276/2014 – sp. zn. Rvp 13280/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovúsúvislosť   uvedených   sťažností   a   taktiež   prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľkya krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniaccitované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

8. Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností týkajúcich sa napadnutýchrozhodnutí   krajského   súdu   a v kontexte   svojich   zistení   dospel   k záveru,   že   použitáargumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou,ktorú   použila   v stovkách   predošlých   sťažností,   ktorými   sa   ústavný   súd   už   zaoberalv uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcichv okolnostiach   jej   predmetných   právnych   vecí,   o posúdení   jej   návrhov   predostretýchv žalobách podaných podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenúpri   výkone   verejnej   moci   a o   zmene   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov[(v súvislosti s oneskoreným postupom všeobecných súdov predovšetkým pri postupe podľa§   44   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 233/1995   Z.   z.   o   súdnychexekútoroch   a exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a o zmene   a   doplnení   ďalšíchzákonov v znení neskorších predpisov)], ako aj námietok zaujatosti a táto skutočnosť bolapodstatnou   pre   následné   vyrubenie   súdneho   poplatku   vo výške   66   €   za   podanúnámietku/námietky   zaujatosti.   Vzhľadom   na   totožnosť   tak   v osobe   sťažovateľky,   ako   ajtotožnosť v použitej právnej argumentácii, skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné preustálenie záverov všeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiežposudzovaných ústavným súdom, pozn.), dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľke súnepochybne známe dôvody odmietnutia sťažností v rovnakých prípadoch, ako aj vyslovenýprávny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitejzásadnej/kľúčovej   argumentácie   sťažovateľky   voči   napadnutým   rozhodnutiam   krajskéhosúdu sa táto nemení, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je ajv prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňujes dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (I. ÚS 307/2014, I. ÚS 308/2014, I. ÚS309/2014,   I.   ÚS   310/2014,   I.   ÚS   435/2014,   I.   ÚS   439/2014,   I. ÚS 441/2014,   I.   ÚS516/2014,   I.   ÚS   744/2014,   I.   ÚS   800/2014,   II.   ÚS   61/2014,   II. ÚS 273/2014,   II.   ÚS295/2014, II. ÚS 461/2014, II. ÚS 462/2014, II. ÚS 463/2014, II. ÚS 467/2014, II. ÚS468/2014, II. ÚS 488/2014, II. ÚS 646/2014, II. ÚS 700/2014, II. ÚS 732/2014, II. ÚS882/2014, III. ÚS 496/2014, III. ÚS 497/2014, IV. ÚS 498/2014, III. ÚS 482/2014, III ÚS483/2014, III. ÚS 484/2014, III. ÚS 506/2014, III. ÚS 508/2014, III. ÚS 509/2014, III. ÚS604/2014, IV. ÚS 219/2014, IV. ÚS 220/2014, IV. ÚS 236/2014, IV. ÚS 237/2014, IV. ÚS239/2014, IV. ÚS 240/2014, IV. ÚS 241/2014, IV. ÚS 242/2014, IV. ÚS 243/2014, IV. ÚS244/2014,   IV.   ÚS   245/2014...),   ktoré   skončili   odmietnutím   rovnakých   sťažnostísťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch nemádôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na užcitované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažnostíz dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

9. Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesnýchnávrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutí krajského súdua vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania) stratilo opodstatnenie,preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

10. V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmtospôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, ženebudú   v konaní   pred   ústavným   súdom   vzhľadom   na   rovnaký   spôsob   ich   vybaveniav predošlom období úspešné a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného brániústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah.Takýto   postup   advokátskej   kancelárie   ústavný   súd   vníma   len   ako   snahu   o získaniemateriálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje a jeto porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2015