znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 145/09-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2009 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. B., PhD., B., zastúpeného advokátkou Mgr. M. L., B.,   ktorou   namieta   porušenie   základných   práv   na súdnu   a   inú   právnu   ochranu a prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 13/2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. M. B., PhD., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. apríla 2009   doručená   sťažnosť   JUDr.   M.   B.,   PhD.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie   základných   práv   na súdnu   a   inú   právnu   ochranu   a prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 13/2007.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „17. januára 2007 bol na Okresnom súde... podaný návrh navrhovateľky PhDr. E. H.... proti... sťažovateľovi, o určenie neplatnosti vyhlásenia o uznaní dlhu a súhlase dlžníka s exekúciou spísaného notárskou zápisnicou... JUDr.   R.   B.  ...   23.   marca   2006   pod   N   21/2006,   Nz   11198/2006,   NCRIs   11136/2006, o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzavretej dňa 29.   marca   2006   medzi   navrhovateľkou   a sťažovateľom   a   o   nariadení   predbežného opatrenia. Konanie na Okresnom súde... je vedené pod sp. zn. 9C 13/2007. ...

Navrhovateľka je bývalou klientkou sťažovateľa, ktorej sťažovateľ poskytoval právne služby na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 20. januára 2004. Dlh navrhovateľky v celkovej sume 5.694.000,- Sk + 19% DPH, ktorý navrhovateľka uznala vo forme vyššie uvedenej notárskej zápisnice, vznikol z titulu právnych služieb poskytnutých navrhovateľke sťažovateľom.

Dňa 28. februára 2007 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie Okresného súdu... z 19.   februára   2007,   ktorým   súd   rozhodol   o   návrhu   navrhovateľky   na   nariadenie predbežného opatrenia tak, že nariadil... predbežné opatrenie....

Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ... odvolanie... Krajský   súd   v Bratislave...   uznesením   sp.   zn.   6   Co   167/07-88   z   29.   júna   2007 napadnuté uznesenie prvostupňového súdu v časti... zmenil tak,   že návrh na nariadenie predbežného opatrenia... zamietol. Odvolací súd vo zvyšku uznesenie prvostupňového súdu o   nariadení   predbežného   opatrenia   potvrdil.   Uznesenie   krajského   súdu   bolo   právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené 20. júla 2007....

Dňa 8. augusta 2007 sťažovateľ... podal na Okresnom súde... návrh na zrušenie predbežného   opatrenia,   ktoré   bolo   nariadené   uznesením   Okresného   súdu...   zo   dňa 19. februára 2007....

Okresný   súd...   uznesením...   z   5.   februára   2008   návrh   na   zrušenie   predbežného opatrenia   zamietol.   Uznesenie   súdu   bolo   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   doručené 11. februára 2008.... Proti   uzneseniu   okresného   súdu   o   zamietnutí   návrhu   na   zrušenie   predbežného opatrenia podal navrhovateľ... odvolanie... Krajský súd v Bratislave... uznesením... z 30. mája 2008 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uznesenie krajského súdu bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené 13. júna 2008....

Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal sťažovateľ Ústavnému súdu... sťažnosť... proti porušovaniu základného práva... podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy..., čl. 11 ods. 1 Listiny... a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru..., základného práva... podľa článku 46 ods. 1 Ústavy... a čl. 36 ods. 1 listiny..., v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy...

Dňa 14. augusta 2008 sťažovateľ podal predsedníčke Okresného súdu... sťažnosť proti   porušovaniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov...   V   uvedenej sťažnosti   sťažovateľ   okrem   iného   zdôraznil,   že   odstránenie   stavu   právnej   neistoty právoplatným rozhodnutím v tomto súdnom konaní má právny význam aj pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde... pod sp. zn. 1 Er 71/2007 (sťažovateľ je v tomto konaní oprávneným), v ktorom súd uznesením z 12. augusta 2008 povolil odklad exekúcie... na dobu do zániku predbežného opatrenia - rozhodnutia Okresného súdu... č. k. 9 C 13/2007 zo dňa 19.02.2007....

Dňa 4. septembra 2008 bola sťažovateľovi na uvedenú sťažnosť doručená odpoveď predsedníčky   Okresného   súdu...,   v   ktorej   sťažnosť   sťažovateľa   uznala   za   dôvodnú. Predsedníčka okresného súdu zároveň uviedla, že vyzvala zákonného sudcu, aby vo veci konal tak, aby nevznikali zbytočné prieťahy....

Dňa 9. septembra 2008 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie Okresného súdu..., v ktorom ho súd vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k návrhu navrhovateľky vo veci samej....

Na uvedenú výzvu sťažovateľ reagoval podaním z 24. septembra 2008... Sťažovateľ v uvedenom   podaní   zároveň   opakovane   požiadal   súd   o   bezodkladné   nariadenie pojednávania v najskoršom možnom termíne....

Vzhľadom na skutočnosť, že ani po uplynutí ďalších dvoch mesiacov od dourčenia uvedenej   odpovede   predsedníčky   súdu   Okresný   súd...   nenariadil   v   predmetnej   veci pojednávanie,   sťažovateľ   dňa   6.   novembra   2008   podal   predsedníčke   okresného   súdu opakovanú   sťažnosť   proti   porušovaniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov....

Dňa 12. februára 2009 bol sťažovateľovi doručený nález Ústavného súdu... sp. zn. III.   ÚS   318/08   z   21.   januára   2009,   ktorým   ústavný   súd   rozhodol,   že   základné   právo sťažovateľa... uznesením Krajského súdu v Bratislave... z 30. mája 2008 porušené neboli.... Dňa 12. februára 2009 bolo sťažovateľovi doručené predvolanie Okresného súdu... na pojednávanie... na deň 17. marca 2009 o 10:30 hod....

Dňa   25.   februára   2009   bola   sťažovateľovi   doručená   odpoveď   predsedníčky Okresného súdu... na opakovanú sťažnosť v konaní..., v ktorej uznala sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú....

Okresný   súd...   na   pojednávaní...   17.   marca   2009   pojednávanie   odročil   na neurčito...“.

3.   Po   uvedení   príslušných   ustanovení   ústavy   a zákonov,   ako   aj   judikatúry   súdov sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby vydal tento nález:

Okresný súd... v konaní vedenom pod sp. zn. 9C 13/2007 porušil základné právo sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   článku   48   ods.   2 Ústavy... a článku 38 ods. 2 Listiny..., základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy... a článku 36 ods. 1 Listiny..., právo na prerokovanie veci v primeranej   lehote   podľa   článku   6   ods.   1...   dohovoru...,   v   spojení   s   článkom   1   ods.   1, článkom 2 ods. 2 a článkom 152 ods. 4 Ústavy...

Okresnému súdu... v konaní vedenom pod sp. zn. 9C 13/2007 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €..., ktoré je Okresný súd... povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd... je povinný sťažovateľovi zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

4. Priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodnil tým, že „...Okresný súd...   bol   absolútne   nečinný...,   vytýčil   pojednávanie   až   potom,   ako   sťažovateľ   podal predsedníčke Okresného súdu... opakovanú sťažnosť na prieťahy v konaní...“, pričom „súd na   pojednávaní   dna   17.   marca   2009   pojednávanie   odročil   na   neurčito“.   Ďalej   v tejto súvislosti uviedol, že „Okresnému súdu... je v konaní vedenom pod sp. zn. 9C 13/2007 zrejmá skutočnosť, že ten istý súd v exekučnom konaní sp. zn. 1 Er 71/2007, v ktorom si sťažovateľ   ako   oprávnený   voči   povinnej   (navrhovateľke   v   konaní   sp.   zn.   9C   13/2007) uplatnil   svoju   pohľadávku   v   celkovej   sume   6.775.860   Sk   s   príslušenstvom,   uznesením z 12. augusta   2008   rozhodol   o   odložení   exekúcie...   Nezákonným   postupom   súdu   je sťažovateľovi   spôsobovaná   značná   majetková   aj   nemajetková   ujma   a   tento   postup sťažovateľ   považuje   za   marenie   prístupu   k   spravodlivosti.  ...   V   nadväznosti   na   zjavne zbytočné   prieťahy   v   súdnom   konaní   sa   sťažovateľ   domnieva,   že   samotné   deklarovanie porušenia   jeho   základných   práv   Okresným   súdom...   nemožno   považovať   za   dostatočné a výšku navrhovaného finančného zadosťučinenia považuje za primeranú ujme, ktorá mu je spôsobovaná protiprávnym postupom Okresného súdu...“.

5. Pre prípad pridelenia veci členom senátu III. ÚS sťažovateľ namietal ich zaujatosť.

6. V neposlednom rade sťažovateľ požiadal „... aby ústavný súd využil možnosť, ktorú mu dáva ustanovenie § 26 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa pri prerokúvaní návrhov ústavný súd nemusí riadiť poradím, v akom mu došli, ak vec, ktorej sa návrh týka považuje za naliehavú“.

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podobne tiež čl. 36 ods. 1 listiny.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov... Podobne tiež čl. 38 ods. 2 listiny.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

8.   Ústavný   súd   si   pri   výklade   „základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

9. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV. ÚS 92/04,   III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy,   čo   platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04,   IV. ÚS 221/05).   V prípade,   keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr.   II. ÚS 57/01,   IV. ÚS 110/04),   prípadne návrhu   buď nevyhovel   (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

11. Jadrom posudzovanej sťažnosti (tak ako ho formuloval sťažovateľ) bolo, „... že Okresný súd... svojím nesprávnym postupom a nečinnosťou v predmetnom konaní porušil jeho základného právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy... a článku 38 ods. 2 Listiny..., základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy... a článku 36 ods. 1 Listiny, právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1... dohovoru o..., v spojení s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2 a článkom 152 ods. 4 Ústavy...“. Z uvedeného rešpektujúc § 20 ods. 3 zákona   o ústavnom   súde   (t.   j.   viazanosť   obsahom   sťažnosti   a jej   petitom)   vyplýva,   že predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného   súdu,   ktorým   boli podľa   neho spôsobené zbytočné   prieťahy   a porušené   jeho označené práva.

12. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená. Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza z vyhodnotenia doterajšieho priebehu konania pred okresným súdom, ktoré začalo 17. januára 2007 podaním návrhu navrhovateľky PhDr. E. H. proti sťažovateľovi na určenie neplatnosti vyhlásenia o uznaní dlhu a súhlase dlžníka s exekúciou   spísaného   notárskou   zápisnicou   JUDr.   R.   B.   23.   marca   2006   pod   sp.   zn. N 21/2006,   Nz   11198/2006,   NCRIs   11136/2006,   na   určenie   neplatnosti   zmluvy o zabezpečovacom   prevode   vlastníckeho   práva   uzavretej   29.   marca   2006   medzi navrhovateľkou a sťažovateľom a o nariadení predbežného opatrenia. Konanie na okresnom súde je vedené pod sp. zn. 9 C 13/2007.

13. Ďalší priebeh konania, vychádzajúc z obsahu sťažnosti a pripojených listín, ktoré nebolo dôvod ústavným súdom spochybniť, bol takýto:

- uznesením z 19. februára 2007 okresný súd nariadil predbežné opatrenie, proti ktorému sa sťažovateľ odvolal,

- odvolací súd uznesením z 29. júna 2007 v časti zmenil a v časti potvrdil napadnuté prvostupňové uznesenie,

- uznesením z 5. februára 2008 okresný súd zamietol návrh sťažovateľa na zrušenie predbežného opatrenia, proti ktorému sa sťažovateľ odvolal,

- odvolací súd uznesením z 30. mája 2008 prvostupňové uznesenie potvrdil,

- 14.   augusta   2008   okresný   súd   vyzval   odporcu   (sťažovateľa),   aby   sa   vyjadril k návrhu (dovtedy sa vyjadroval k otázkam týkajúcim sa nariadenia predbežného opatrenia, pozn.), čo sťažovateľ učinil podaním z 24. septembra 2008,

- 30.   októbra   2008   bol   spis   predložený   ústavnému   súdu   v súvislosti   s   podanou sťažnosťou sťažovateľom proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 167/07 z 29. júna 2007 (ústavný súd nálezom sp. zn. III. ÚS 318/08 z 21. januára   2009   rozhodol,   že   sťažovateľom   namietané   porušenia   základných   práv a slobôd neboli porušené, pozn.),

- v novembri 2008 bola vznesená námietka zaujatosti proti zákonnému sudcovi,

- 17. marca 2009 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde, na ktorom boli vypočutí   účastníci   a pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito.   Navrhovateľka   žiadala poskytnúť lehotu na písomné vyjadrenie k výpovedi odporcu, odporca (sťažovateľ) žiadal doplniť   dokazovanie   znaleckým   posudkom   a prípadne   vypočuť   svedkyňu   –   vo   veci zainteresovanú notárku. Okresný súd zároveň uložil navrhovateľke lehotu na vyjadrenie a na predloženie ďalších dôkazov v predmetnom konaní.

14. Doterajšia dĺžka konania vedeného okresným súdom   (viac ako 27 mesiacov) spolu   s charakterom   veci   (spor   o platnosť   právnych   úkonov),   ako   aj   skutočnosťou,   že v predmetnej veci už predbežne opakovane rozhodovali okresný súd a krajský súd, zatiaľ vylučuje,   aby   konanie   vedené   okresným   súdom   pod   sp. zn.   9   C   13/2007   bolo   možné pokladať   za konanie   so zbytočnými   prieťahmi,   a to   aj   napriek   tomu,   že   z uvedeného chronologického prehľadu vyplýva, že v postupe okresného súdu došlo k prieťahom v trvaní niekoľkých mesiacov, čo však dosiaľ nepostačuje na prijatie záveru, že by uvedené prieťahy dosahovali takú intenzitu, že by ich bolo možné označiť za zbytočné.

15. Podľa názoru ústavného súdu vplyv na celkovej dĺžke konania pred okresným súdom malo tiež správanie sťažovateľa, ktorý síce procesne prípustným spôsobom využíval zákonné   prostriedky   proti   predovšetkým   nariadenému   predbežnému   opatreniu v posudzovanej veci (podával opravné prostriedky a samotné návrhy na jeho zrušenie, podal sťažnosť   na   ústavnom   súde   a pod.),   avšak   nepochybne   práve   pre   účely   predbežného posudzovania (o predbežnom opatrení či sťažnosti na ústavnom súde) nemohol okresný súd „objektívne vzaté“ konať vo veci samej rýchlejšie a efektívnejšie.

16. Vzhľadom na uvedené zatiaľ nepovažoval ústavný súd postup okresného súdu za taký,   ktorý   by   mohol   byť   východiskom   pre   vyvodenie   záveru   o príčinnej   súvislosti s možným porušením základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v zmysle ním označených porušení základných práv a slobôd).

17.   Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

18.   V prípade,   ak   všeobecné   súdy   posudzujúce   danú   vec   sa   budú   v budúcnosti dopúšťať   prieťahov   v konaní   (budú   nečinné   alebo   ich   konanie   bude   neefektívne),   nič nebráni sťažovateľovi, aby opakovane podal ústavnú sťažnosť, v rámci ktorej ústavný súd zohľadní   celý   doterajší   priebeh   konania,   to   znamená,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá prekážku rozhodnutej veci.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2009