znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 145/07-25

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   31.   októbra   2007 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Lajosa Mészárosa o sťažnosti   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   B.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   M.,   B.,   vo   veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 25 Cb 136/02 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 25 Cb 136/02   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III   p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 136/02 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti P., s. r. o., finančné zadosťučinenie   n e p r i z n á v a.

4. Spoločnosti P, s. r. o.,   p r i z n á v a   úhradu trov konania v sume 6 296 Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III   p o v i n n ý   zaplatiť na účet advokáta JUDr. M. M., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. marca 2007 doručená sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 136/02.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 3. mája 2002 okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu. Okresný súd vydal 24. mája 2002 platobný rozkaz č. k. ROB 3645/02-5, ktorý jej bol doručený 24. júna 2002. Odporkyňa podala 12. júla 2002 proti nemu odpor. Okresný súd v odpovedi na sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní uviedol, že vo veci vykonal znalecké dokazovanie a znalecký posudok mu bol doručený 21. februára   2006.   Následne   bol   spis   pre   podané   odvolanie   proti   výške   trov   priznaných znalcovi postúpený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Po rozhodnutí krajského súdu (18. decembra 2006) bolo nariadené pojednávanie na 19. apríl 2007. Sťažovateľka podala 29. novembra 2006 sťažnosť na prieťahy v konaní podľa zákona č.   757/2004   Z.   z.   o   súdoch a o zmene a doplnení   niektorých zákonov,   ktorú predseda okresného súdu v odpovedi z 5. marca 2007 kvalifikoval ako nedôvodnú.

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v jej veci takto rozhodol:

„Okresný   súd   Bratislava   III   v konaní   sp.   zn.   25   Cb   136/02   porušil   základné   právo spoločnosti P. s.r.o.,   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48/ ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a č. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava III aby vo veci sp. zn. 25 Cb 136/02 konal. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zároveň   sťažovateľovi   priznáva   15.000,-   Sk   ako primerané finančné zadosťučinenie, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť v lehote do dvoch mesiacov a trovy právneho zastúpenia vo výške 6 296,-Sk, spočívajúce v zmysle ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. v dvoch úkonoch právnej služby po 2 970,- Sk   a dvoch   režijných   paušáloch   po   178,-   Sk,   ktoré   je   Okresný   súd   povinný   zaplatiť v rovnakej lehote k rukám právneho zástupcu sťažovateľa.“

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne prerokoval a uznesením č. k. I. ÚS   145/07-12 z 23. augusta 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu právny zástupca sťažovateľky aj predseda okresného súdu oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   preto   podľa   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania.

Podpredsedníčka okresného súdu predložila ústavnému súdu ako súčasť vyjadrenia stanovisko zákonnej sudkyne, v ktorom sa uvádza:

„Žaloba bola podaná dňa 03. 05. 2002, platobný rozkaz bol vydaný 24. 05. 2002, žalovaná v odpore zo dňa 12. 07. 2002 uviedla, že peniaze od P. s. r. o. neprevzala, na pojednávanie   dňa   04.   11.   2004   sa   nedostavila,   ale   súdu   písomne   oznámila,   že   zmluvu o úvere neuzavrela. Následne súd písomne dňa 03. 12. 2004 a opätovne 13. 04. 2005 vyzval žalobcu   na   oznámenie   potrebných   údajov,   bez   ktorých   nebolo   možné   ďalej   vo   veci postupovať   a potom   dňa   08.   11.   2005   ustanovil   vo   veci   znalca   –   grafológa,   ktorý vypracovaný znalecký posudok doručil súdu dňa 21. 02. 2006. Uznesením zo dňa 23. 02. 2006 súd priznal znalcovi náhradu trov konania. Proti uzneseniu podala odvolanie dcéra žalovanej dňa 13. 07. 2006, Krajský súd v Bratislave dňa 18. 12. 2006 odvolanie odmietol a spis vrátil tunajšiemu súdu dňa 02. 02. 2007.

Na   termíny   pojednávania   19.   04.   2007,   21.   06.   2007   a 13.   09.   2007   sa   žiaden z účastníkov   konania   nedostavil,   žalobca   dokonca   na   deň   13.   09.   2007   svoju   neúčasť ospravedlnil a žiadal   pojednávanie odročiť,   keďže „sa objavili sporné dôvody,   ktoré je potrebné preskúmať“. Momentálne je stanovený termín pojednávania na deň 22. 10. 2007.

K sťažnosti považujem za potrebné uviesť 2 veci: 1) zástupcovia spoločnosti P. s. r. o. sa zásadne nedostavujú na pojednávania súdu, je pravdou, že svoju neúčasť vždy ospravedlnia, ale takýmto konaním sami spomaľujú postup súdu,   keďže   k mnohým   sporným   veciam   by   sa   mohli   vyjadriť   priamo   na   pojednávaní, v opačnom prípade sú v spojení so súdom len písomnou formou, čo konanie predlžuje.

2) je pravdou, že od podania žaloby zo dňa 03. 05. 2002 do určenia termínu pojednávania 04. 11. 2002 (pozn. správne malo byť uvedené 4. 11. 2004) uplynul pomerne dlhý čas, avšak poukazujem na veľký počet vecí v oddelení 25Cb v danom časovom období, ktorý mi neumožnil vybavovať veci v kratších termínoch. Počty vecí preukazujem svojimi písomnými podaniami – signalizáciami adresovanými predsedovi súdu zo dňa 03. 10. 2002, 01. 10. 2003 a 01. 11. 2004.“

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 25 Cb 136/02 ústavný súd zistil nasledovný priebeh konania.

Dňa 3. februára 2002 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 11 520 Sk a úroku z omeškania. Okresný súd vydal 24. mája 2002 platobný rozkaz č. k. ROB 3645/02-5, proti ktorému podala odporkyňa 12. júla 2002 odpor.

Okresný   súd   vyzval   29.   júla   2002   odporkyňu   na   zaplatenie   súdneho   poplatku a zároveň   doručil   sťažovateľke   odpor   na   vyjadrenie.   Dňa   7.   augusta   2002   bol   spis prevedený do registra „Cb“ a zaevidovaný pod sp. zn. 25 Cb 136/2002.

Okresný   súd   28.   júla 2004   nariadil   vo   veci   pojednávanie na   4.   november   2004. Listom   z 28.   septembra   2004   oznámil   okresný   súd   odporkyni,   že   ak zotrvá   na   tvrdení o nepodpísaní úverovej zmluvy, nariadi vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológie.   Neprítomnosť   na   pojednávaní   ospravedlnila   odporkyňa   i sťažovateľka,   ktorá zároveň podala okresnému súdu 2. novembra 2004 čiastočné späťvzatie návrhu. Okresný súd odročil pojednávanie na neurčito.

Žiadosťou z 3. decembra   2004 požiadal okresný súd sťažovateľku o oznámiť, kto uhrádzal   splátky   z pôžičky   za   odporkyňu,   a túto   žiadosť   urgoval   27.   apríla   2005   pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Okresný súd uznesením sp. zn. 25 Cb 136/02 z 8. novembra 2005 nariadil znalecké dokazovanie   z odboru   písmoznalectva.   Za   znalecký   posudok   podaný   21.   februára   2006 priznal okresný súd znalcovi uznesením z 23. februára 2006 odmenu. Po podaní odvolania odporkyňou proti jej výške predložil okresný súd 27. septembra 2006 spis na rozhodnutie krajskému súdu.

Krajský   súd   odvolanie   odporkyne   uznesením   č.   k. 1 Cob 393/2006-64 z   18.   decembra   2006   odmietol   a   spis   bol   okresnému   súdu   vrátený   2.   februára   2007. Okresný   súd   nariadil ďalšie pojednávania vo veci na 19. apríl 2007, 21. jún 2007, 13.   september   2007   a 22.   október   2007.   Sťažovateľka   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na nariadených pojednávaniach a žiadala, aby súd rozhodol aj v jej neprítomnosti.

II.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom   a cieľom   práva   na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov (II.   ÚS   61/98), pričom   tento   účel   možno   zásadne   dosiahnuť   právoplatným   rozhodnutím   alebo   iným zákonom   predvídaným   spôsobom,   ktorý   znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (I. ÚS 70/98, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 221/04) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania vedeného okresným súdom je žaloba o zaplatenie peňažnej sumy z dôvodu porušenia zmluvy o úvere. Ústavný súd konštatoval, že návrhy tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, a preto ich z právneho hľadiska nemožno považovať za zložité. Podľa názoru ústavného súdu namietané konanie nie   je   zložité   ani   po   stránke   skutkovej.   Vo   veci   síce   bolo   potrebné   vykonať   znalecké dokazovanie, ale túto skutočnosť nemožno považovať za takú zásadnú, aby spôsobovala zložitosť veci.

2. Ďalším kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov   v konaní   sp.   zn.   25   Cb   136/02,   bolo   správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky súdneho konania. Sťažovateľka sa dosiaľ nezúčastnila ani jedného pojednávania, vopred sa z neprítomnosti na pojednávaní ospravedlnila a žiadala, aby súd konal v jej neprítomnosti. Takýto   postoj   sťažovateľky   výrazne   sťažoval   postup   okresného   súdu   v konaní. Sťažovateľka svoj návrh zobrala v časti späť, oneskorene reagovala na výzvu okresného súdu predložiť doklady o tom, kto uhrádzal splátky za odporkyňu. Podľa názoru ústavného súdu   sťažovateľka   svojím   správaním   prispela   k celkovej   dĺžke   namietaného   konania vedeného okresným súdom.

3. Tretím kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup okresného súdu.

Ústavný   súd   zistil,   že   v   postupe   okresného   súdu   bol   zistený   zbytočný   prieťah v období od 21. augusta 2002, keď bola vec po podanom odpore prevedená pod sp. zn. Cb a pridelená   na   konanie   zákonnej   sudkyni,   do   28.   júla   2004,   keď   bolo   nariadené pojednávanie na 4. november 2004. V uvedenom období trvajúcom takmer dva roky nebol vo veci bez existencie zákonnej prekážky vykonaný žiadny úkon. Sťažovateľka v podaní z 2. novembra 2004, v ktorom ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní 4. novembra 2004,   zobrala   svoj   návrh   v časti   späť.   O čiastočnom   späťvzatí   návrhu   okresný   súd nerozhodol. Vo veci nariadil ďalšie pojednávania   na 19. apríl 2007, 21. jún 2007, 13. september 2007 a 22. október 2007.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania a uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol, že   okresný   súd   svojím   postupom   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   25   Cb   136/02   porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 136/02 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka   žiadala,   aby   jej   bolo   priznané finančné zadosťučinenie v sume 15 000   Sk   z dôvodu   právnej   neistoty   zapríčinenej   postupom   okresného   súdu.   Pri rozhodovaní   o jeho   nepriznaní   ústavný   súd   zohľadnil   predovšetkým   výrazný   podiel sťažovateľky na doterajšej dĺžke konania, ako aj jej nedostatočnú opatrnosť pri poskytovaní pôžičiek a dospel k záveru, že v danom prípade rozhodnutím o porušení základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bola poskytnutá dostatočná ochrana jej základným právam. Finančné zadosťučinenie nie je inštitútom nahradzujúcim plniteľa záväzku, takže jeho poskytovateľ (sťažovateľka) musí niesť zodpovednosť za výber zmluvného partnera a jeho schopnosť záväzok splniť riadne a včas.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v súvislosti   s jej   právnym zastupovaním advokátom JUDr. M. M. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich sťažovateľke   priznal   v sume   uplatnenej   v sťažnosti,   t.   j.   6   296   Sk   (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť   slovenských   korún)   spolu   za   dva   úkony   právnej   služby vykonané v roku   2007   po   2   970   Sk   a k tomu   dvakrát   režijný   paušál po   178   Sk   podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. októbra 2007