znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 145/05-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť K. T., bytom P., zastúpenej advokátkou JUDr. K. M., P., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod sp. zn. PK-6   Cb   55/01   (pôvodne   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Pezinok   pod sp. zn. 6 Cb 55/01) a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   PK-6   Cb   55/01 p o r u š i l   základné právo K. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prerokovanie   jej   záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. PK-6 Cb 55/01 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. K. T. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. K. T. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíc   tristodva   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. K. M., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 11. júla 2005 č. k. I. ÚS 145/05-12 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť K. T., bytom P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou   namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenie práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. PK-6 Cb 55/01 (pôvodne v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 6 Cb 55/01).

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza: „Sťažovateľ ako žalobca sa domáha žalobou proti žalovanému: Š. G., (...) zaplatenia sumy vo výške 502.121,30 Sk s prísl., a to na Okresnom súde v Pezinku. Konanie o uvedenom nároku sťažovateľa bolo vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 6 Cb/55/01. V súčasnosti vzhľadom na znenie ust. § 15 ods. 2 písm. b) zákona č. 371/2004 Z. z. predmetné konanie je vedené Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. PK-6   Cb/55/01,   a   preto   aj   táto   sťažnosť   smeruje   proti   Okresnému   súdu Bratislava III.

Predmetné konanie sa začalo ešte v roku 2001, pričom do dnešného dňa nebolo o veci   právoplatne   rozhodnuté   a dokonca   nebolo   ešte   ani   rozhodnuté   o veci   v rámci prvostupňového konania.

Navrhovateľka   vyzývala   súd,   aby   konal   bez   zbytočných   prieťahov   a to   viacerými výzvami (...).

Sťažovateľovi postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní pod sp. zn.   PK- 6 Cb/55/01 zdĺhavosťou predmetného konania vzniká morálna ujma (...).

Na základe uvedeného navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom rozhodol:

Základné právo K. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ust. čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   pod   sp.   zn.   PK-6   Cb/55/01 porušené bolo.

Okresnému súdu Bratislava III prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. PK- 6 Cb/55/01 konal bez zbytočných prieťahov.

K.   T.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   100.000,-   Sk,   ktoré   je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa doručenia tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava III je povinný nahradiť K. T. trovy konania v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k prijateľnosti sťažnosti na ďalšie konanie písomne vyjadril za okresný súd jeho podpredseda JUDr. T. M. listom sp. zn. Spr. 3495/05 z 15.   júna   2005   a k prijatej   sťažnosti   sa   vyjadrila   JUDr.   I.   H.   poverená   zastupovaním predsedu okresného súdu listom sp. zn. Spr. 3495/2005 zo 4. januára 2006. K vyjadreniam okresného súdu   sa   vyjadrila právna   zástupkyňa sťažovateľky   listom   z 23. januára 2006, v ktorom oznámila: „súhlasím s tým, aby Ústavný súdu Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu (...).“ Stanovisko k vyjadreniam okresného súdu však nepodala.

2. 1. Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem podaného prehľadu procesných úkonov okresného súdu v predmetnom konaní uviedol nasledovné:

„(...) Vec je mimoriadne skutkovo zložitá, keď navrhovateľ žalobou z novembra 2000 uplatňuje zaplatenie ceny za vykonané omietačské práce v rozsahu 15.087 m2 na rôznych stavbách   v Bratislave,   vykonané   v čase   od   9/99   do   2/2000.   Na   vykonanie   uvedených stavebných   prác   nemá   zatvorenú   písomnú   zmluvu   a nie   sú   riadne   dokladované   ani odovzdanie a prevzatie prác čo do rozsahu a kvality. S odstupom času cca 4 roky je veľmi náročné na dokazovanie výpoveďami svedkov, prípadne znaleckým posudkom, zisťovanie skutkového stavu týkajúceho sa rozsahu vykonaných omietačských prác a ich kvality. (...) Na skutočnosti, že od dnešného dňa nebolo vo veci rozhodnuté, vplýva predovšetkým náročnosť skutkového dokazovania, ale i správanie sa účastníkov, svedkov a znalca. Vplyv na dĺžku konania mala i skutočnosť, že v priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky a zámene   navrhovateľov.   Pre   neúčasť   účastníkov   konania,   prípadne   svedkov,   muselo dôjsť k odročeniu pojednávania v dňoch 17. 9. 2001, 16. 1. 2002, 28. 4. 2003, 19. 5. 2003, 7. 7. 2003, 7. 4. 2004, 3. 5. 2004. Ďalej na skutočnosti, že nebolo možné rozhodnúť, sa podieľa   i prístup   znalca,   keď   najskôr   mu   nebolo   možno   doručiť   spis,   následne   bola vykonaná korešpondencia medzi znalcom a navrhovateľom prostredníctvom súdu ohľadne upresňovania znaleckých   otázok   a následne   znalec,   rok   po tom,   ako bol   ustanovený   za znalca, dňa 2. 6. 2005 súdu oznámil, že znalecký posudok nevykoná z toho dôvodu, že požiadal o vyčiarknutie zo zoznamu znalcov.

Časové úseky, ktoré uplynuli medzi jednotlivými úkonmi súdu zodpovedajú priemeru a podľa môjho názoru z toho nemožno vyvodiť, že v dôsledku takéhoto konania zo strany súdu došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“

2. 2.   JUDr.   I.   H   poverená   zastupovaním   predsedu   okresného   súdu   vo   svojom vyjadrení zo 4. januára 2006 uviedla: „(...) súhlasím s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho konania o prijatom návrhu (...).“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. PK-6 Cb 55/01:

- 23. november 2000 – K., P. (ďalej len „pôvodná navrhovateľka“), podala na okresnom súde návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 502 101,30 Sk proti Š. G., S. (ďalej len „odporca“);

- 1. december 2000 – okresný súd vyzval pôvodnú navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku a na odstránenie nedostatkov podania;

- 19. december 2000 – pôvodná navrhovateľka zaplatila súdny poplatok;

- 8.   január   2001   –   právna   zástupkyňa   pôvodnej   navrhovateľky   odstránila   nedostatky podania;

- 10. január 2001 – okresný súd vydal platobný rozkaz sp. zn. 14 Rob 401/00 na zaplatenie 502 101,30 Sk;

- 1. február 2001 – odporca podal proti platobnému rozkazu odpor;

- 6. február 2001 – okresný súd uložil odporcovi zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor;

- 18. apríl 2001 – odporca zaplatil súdny poplatok;

- 15. máj 2001 - pôvodnej navrhovateľke bol zaslaný odpor a výzva na vyjadrenie k odporu;

- 8. jún 2001 – pôvodná navrhovateľka sa vyjadrila k odporu;

- 13.   jún   2001   –   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   17.   september   2001,   spis   bol prevedený z konania sp. zn. 14 Rob 401/00 na konanie sp. zn. 6 Cb 55/01;

- 17.   september   2001   –   pojednávanie   bolo   odročené   na   22.   október   2001,   pretože   sa nedostavil   odporca,   právny   zástupca   odporcu   telefonicky   ospravedlnil   svoju   neúčasť a požiadal o odročenie pojednávania;

- 22.   október   2001   –   okresný   súd   po   vypočutí   právnych   zástupcov   účastníkov   konania pojednávanie   odročil   na   5.   december   2001   za   účelom   predloženia   dokladov   pôvodnou navrhovateľkou;

- 26.   október   2001   –   pôvodná   navrhovateľka   predložila   okresnému   súdu   požadované doklady (stavebné denníky);

- 5. december 2001 – pojednávanie, na ktorom okresný súd vypočul právnych zástupcov účastníkov konania, bolo odročené na 16. január 2002 za účelom predloženia dokladov pôvodnou navrhovateľkou;

- 20.   december   2001   –   pôvodná   navrhovateľka   zaslala   vyjadrenie   k skutkovému   stavu konania;

- 16. január 2002 – pojednávanie bolo pre neprítomnosť účastníkov konania odročené na neurčito. Okresný súd písomne vyzval právnych zástupcov účastníkov na doloženie mien svedkov, ktorých v konaní žiadajú vypočuť;

- 21. január 2002 – pôvodná navrhovateľka listom z 18. januára 2002 oznámila okresnému súdu mená a adresy svedkov (J. T. a M. K.);

- 4. marec 2002 – okresný súd opäť vyzval právnu zástupkyňu pôvodnej navrhovateľky, aby oznámila mená svedkov, ktorých žiada vypočuť;

- 18. marec 2002 – právna zástupkyňa pôvodnej navrhovateľky oznámila okresnému súdu, že na strane navrhovateľa dochádza z dôvodu postúpenia pohľadávky k zmene účastníka konania, ktorým sa stáva sťažovateľka;

- 26.   marec   2002   –   právna   zástupkyňa   pôvodnej   navrhovateľky   opätovne   oznámila okresnému súdu listom z 22. marca 2002 mená a adresy svedkov (J. T. a M. K.);

- 3.   apríl   2002   –   okresný   súd   vyzval   pôvodnú   navrhovateľku   na   predloženie   zmluvy o postúpení pohľadávky;

- 15. apríl 2002 – okresnému súdu bola doručená zmluva o postúpení pohľadávky;

- 20. máj 2002 – okresný súd vyzval účastníkov konania, aby oznámili, či súhlasia, so zmenou účastníkov konania na strane navrhovateľa,

- 29. máj 2002 – okresnému súdu bolo predložené podanie právnej zástupkyne pôvodnej navrhovateľky,   v ktorom   oznámila   v postavení   právnej   zástupkyne   sťažovateľky,   že   so zmenou účastníkov na strane navrhovateľa súhlasí;

- 12. jún 2002 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 8. júl 2002;

- 19.   jún   2002   –   okresný   súd   zrušil   termín   pojednávania   a   urgoval   právneho   zástupcu odporcu a pôvodnú navrhovateľku pod hrozbou poriadkovej pokuty, aby zaslali vyjadrenie, či súhlasia so zmenou účastníkov na strane navrhovateľa;

- 8. júl 2002 – právny zástupca odporcu oznámil okresnému súdu, že nesúhlasí so zmenou účastníkov na strane navrhovateľa;

-   28.   august   2002   –   okresný   súd   požiadal   sťažovateľku   o zaslanie   zmluvy   o postúpení pohľadávky z 22. januára 2002;

- 30. august 2002 – sťažovateľka doručila okresnému súdu zmluvu o postúpení pohľadávky z 22. januára 2002;

- 4.   október   2002   –   okresný   súd   uznesením   pripustil   na   strane   navrhovateľa   zmenu účastníka   konania   –   navrhovateľom   sa   stala   sťažovateľka.   Uznesenie   nadobudlo právoplatnosť 14. marca 2003;

- 25. november 2002 – sťažovateľka písomne žiadala predsedu okresného súdu o nariadenie pojednávania;

- 2. január 2003 – okresný súd žiadal Komoru komerčných právnikov Slovenskej republiky (ďalej   len   „komora   komerčných   právnikov“)   o oznámenie,   či   nedošlo   k zmene   sídla právneho   zástupcu   odporcu   Mgr.   R.   P.,   pretože   zásielky   jemu   zasielané   sa   vracajú s označením   adresát   neznámy,   a   zároveň   požiadal   odporcu   o oznámenie   adresy   jeho právneho zástupcu;

- 22.   január   2003   –   odporca   telefonicky   oznámil   súdu   adresu   jeho   právneho   zástupcu JUDr. M. M.;

- 30.   január   2003   –   komora   komerčných   právnikov   oznámila   okresnému   súdu   adresu Mgr. R. P.;

- 19. február 2003 – okresný súd opätovne doručoval uznesenie o zmene účastníkov konania na strane navrhovateľa právnemu zástupcovi odporcu JUDr. M. M.;

- 31. marec 2003 – okresnému súdu bola doručená urgencia vytýčenia pojednávania zaslaná sťažovateľkou predsedovi súdu;

- 11. apríl 2003 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 28. apríl 2003 a zároveň požiadal odporcu o zabezpečenie prítomnosti syna odporcu na pojednávaní;

- 28.   apríl   2003   –   na   pojednávanie   sa   nedostavila   právna   zástupkyňa   sťažovateľky (ospravedlnená sťažovateľkou) a u právneho zástupcu odporcu a odporcu nebolo vykázané doručenie predvolania, z toho dôvodu bolo pojednávanie odročené na 19. máj 2003;

- 28. apríl 2003 – okresný súd reklamoval na pošte doručenie zásielky (kedy bola zásielka s predvolaním prevzatá odporcom);

- 2. máj 2003 – okresnému súdu bola doručená odpoveď pošty, že zásielka je dosiaľ uložená na pošte, adresát si ju neprevzal, oznámená bola 22. apríla 2003;

- 19. máj 2003 – pojednávanie bolo z dôvodu neprítomnosti odporcu, u ktorého nebolo vykázané doručenie, právneho zástupcu odporcu, ktorý podľa poštovej doručovateľky je neznámy, neprítomnosti svedka J. T. a za účelom vyžiadania adresy právneho zástupcu odporcu Mgr. R. P. od komory komerčných právnikov a požiadania Obvodného oddelenia Policajného zboru P. (ďalej len „obvodné oddelenie P.“) o doručenie predvolania odporcovi odročené na 7. júl 2003;

- 12. jún 2003 – okresnému súdu bola doručená odpoveď komory komerčných právnikov o sídle Mgr. R. P.;

- 13.   jún   2003   –   okresnému   súdu   bola   doručená   odpoveď   obvodného   oddelenia   P. o nemožnosti doručenia predvolania odporcovi;

- 4. júl 2003 – odporca splnomocnil JUDr. M. M. na zastupovanie v konaní;

- 7. júl 2003 – na pojednávanie sa nedostavili odporca, svedkovia Š. G. ml. a J. T., z toho dôvodu bolo pojednávanie odročené na 22. september 2003. Okresný súd požiadal obvodné oddelenie P. o doručenie predvolania odporcovi;

- 9.   júl   2003   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   oznámila okresnému   súdu,   že   odporca práceneschopnosť, kvôli ktorej sa nezúčastnil pojednávania, iba predstiera, a preto žiadala o jeho predvedenie, resp. predvolanie pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty;

- 15. júl 2003 – okresný súd predvolal odporcu pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty a žiadal predloženie dokladu o práceneschopnosti;

- 28. júl 2003 – okresnému súdu bola doručená odpoveď obvodného oddelenia P., že sa napriek viacerým pokusom nepodarilo doručiť predvolanie odporcovi;

- 22.   september   2003   –   pojednávanie   bolo   po   vypočutí   svedka   Š.   G.   ml.   odročené   na 27. október 2003 za účelom predvolania a vypočutia svedkov J. T. a M. K.;

- 21. október 2003 – právny zástupca odporcu žiadal okresný súd o znovuvypočutie svedka Š. G. ml. na pojednávaní 27. októbra 2003;

- 27. október 2003 – pojednávanie, na ktoré sa nedostavil svedok J. T., bolo po vypočutí svedka V. K. odročené na 14. január 2004 za účelom predvolania a vypočutia svedkov T., K. a B.;

- 30. október 2003 – okresný súd požiadal obvodné oddelenie P. o doručenie predvolania svedkovi J. T.;

- 13. november 2003 – okresnému súdu bola doručená odpoveď obvodného oddelenia P., že predvolanie bolo svedkovi J. T. doručené 9. novembra 2003;

- 22. december 2003 – okresný súd zmenil termín pojednávania zo 14. januára 2004 na 9. február 2004;

- 9. február 2004 – pojednávanie, na ktoré sa nedostavil svedok J. T., ktorý svoju neúčasť telefonicky ospravedlnil, bolo po vypočutí svedkov Š. G. ml. a M. K. odročené na 15. marec 2004 za účelom predvolania svedkov J. T. a Ing. D. B.;

- 12. február 2004 – okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru B. (ďalej len „obvodné oddelenie B.“) o doručenie predvolania svedkovi Ing. D. B.;

- 3. marec 2004 – okresnému súdu bola doručená odpoveď obvodného oddelenia B., že predvolanie sa svedkovi Ing. D. B. nepodarilo doručiť;

- 15. marec 2004 – pojednávanie bolo po vypočutí svedka J. T. odročené na 7. apríl 2004 za účelom predloženia požadovaných dokladov sťažovateľkou a zabezpečenia svedka Ing. D. B.;

- 6.   apríl   2004   –   právny   zástupca   odporcu   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   pojednávaní 7. apríla 2004 a zároveň žiadal o odročenie termínu pojednávania;

- 7. apríl 2004 – na pojednávanie sa dostavil svedok Ing. B. a nedostavili sa právny zástupca odporcu ani odporca (neúčasť bola ospravedlnená). Pojednávanie bolo odročené na 3. máj 2004.   Okresný   súd   zároveň   požiadal   o predloženie   lekárskeho   potvrdenia   o lekárskom ošetrení právneho zástupcu odporcu;

- 13. apríl 2004 – právny zástupca odporcu predložil doklad o lekárskom ošetrení;

- 3.   máj   2004   –   pojednávanie   bolo   pre   neúčasť   účastníkov   konania   (svoju   neúčasť ospravedlnili)   odročené   na   2.   jún   2004.   Okresný   súd   zároveň   žiadal   sťažovateľku o zabezpečenie prítomnosti svedka Ing. M. B. na pojednávaní;

- 2.   jún   2004   –   pojednávanie   bolo   po   vypočutí   svedka   odročené   na   neurčito   z dôvodu potreby vykonania znaleckého dokazovania znalcom z odboru stavebníctvo;

- 9. jún 2004 – právny zástupca odporcu predložil okresnému súdu otázky k znaleckému posúdeniu;

- 11.   jún   2004   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   predložila   otázky   k znaleckému posúdeniu;

- 22. jún 2004 – okresný súd uznesením ustanovil v konaní znalca z odboru stavebníctvo Ing. B. B., ktorému určil lehotu na vypracovanie znaleckého posudku 30 dní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13. júla 2004;

- 2. júl 2004 – odporca zložil súdny poplatok (preddavok) na znalecký posudok vo výške 10 000 Sk;

- 27. júl 2004 – spis bol zaslaný znalcovi;

- 11. október 2004 – znalec požiadal okresný súd o vyplatenie preddavku na vyhotovenie znaleckého posudku;

- 11.   január   2005   –   okresný   súd   rozhodol   o vyplatení   preddavku   na   úhradu   výdavkov a nákladov spojených s vypracovaním znaleckého posudku;

- 2.   február 2005 – znalec vrátil spis   a oznámil okresnému súdu, že znalecký posudok nevypracoval   z dôvodov   neposkytnutia   preddavku   a taktiež   z dôvodov,   že   úloha   znalca nebola presne zadefinovaná;

- 9.   február   2005   –   okresný   súd   vyzval   právnych   zástupcov   účastníkov   konania na odstránenie prekážok, pre ktoré nebolo možné vypracovať znalecký posudok;

- 8. marec 2005 – právny zástupca odporcu oznámil okresnému súdu, že z ich strany bola znalcovi poskytnutá súčinnosť;

- 9. marec 2005 – okresný súd urgoval sťažovateľku pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty,   aby   odstránila   prekážky   vypracovania   znaleckého   posudku   v zmysle   výzvy z 9. februára 2005;

- 14.   marec   2005   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   doručila   okresnému   súd   odpoveď, v ktorej uviedla, že znalec nekonal tak, ako mal, a nebol na mieste samom a že sťažovateľka je   ochotná   poskytnúť   súčinnosť,   a tým   odstrániť   prekážky   vo   vypracovaní   znaleckého posudku;

- 26. apríl 2005 – okresný súd vyzval znalca na vypracovanie znaleckého posudku do 30 dní pod   hrozbou   uloženia   poriadkovej   pokuty   a pod   hrozbou   oznámenia   Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“);

- 2. jún 2005 – okresný súd uznesením odvolal znalca Ing. B. B., a ustanovil nového znalca Ing. K. W.;

- 28. jún 2005 – okresný súd doručoval uznesenie právnym zástupcom účastníkov konania a žiadal ministerstvo spravodlivosti o zaslanie výpisu znalcov;

- 22. júl 2005 – ministerstvo spravodlivosti zaslalo okresnému súdu výpis zoznamu znalcov, z ktorého vyplýva, že znalec Ing. B. B., nebol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov;

- 13. september 2005 – okresný súd uložil znalcovi Ing. B. B., poriadkovú pokutu vo výške 15 000 Sk;

- 28.   september 2005 – okresnému súdu   bola doručená otázka znalca Ing.   K. W., či   je aktuálna otázka znaleckého dokazovania.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   spravidla   dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány   vec   prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet a právoplatne nerozhodli (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   Cb   55/01   o návrhu   sťažovateľky   na   zaplatenie peňažnej   sumy   502 101,30 Sk   došlo   k namietanému   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo   alebo   nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I.ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o zaplatení peňažnej sumy v okolnostiach danej konkrétnej veci môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci najmä s ustálením skutkového stavu aj znaleckým dokazovaním. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd nezistil takú skutočnosť, ktorá by mala byť zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých   dôvodov   došlo   v napadnutom   konaní   k zbytočným   prieťahom.   K   tvrdeniu podpredsedu okresného súdu, že vplyv na dĺžku konania mala i skutočnosť, že v priebehu konania   došlo   k postúpeniu   pohľadávky,   a tým   aj   zmene   navrhovateľov,   ústavný   súd uvádza, že prieťahy v konaní, ktoré sú dôsledkom uplatnenia procesných práv účastníkov konania, nemajú povahu zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 41/97, I. ÚS 51/01).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný, resp. nevykazoval v napadnutom konaní ani efektívnu procesnú činnosť v období od 28. júna 2005, keď doručoval uznesenie o ustanovení súdneho znalca, dosiaľ, t. j. viac ako 8 mesiacov. Ústavný súd konštatuje, že tento prieťah je síce ojedinelý, ale v kontexte s celkovou neúmernou dobou konania, ktoré po viac ako 5 rokoch je stále na súde prvého stupňa a navyše bez jediného meritórneho rozhodnutia,   ho nemožno   už   len   na   základe   jeho   posúdenia   v globále   považovať   za zlučiteľný s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do takej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (I. ÚS 39/00, I. ÚS 40/05).

V súvislosti s obranným tvrdením podpredsedu okresného súdu, že „na skutočnosti, že nebolo možné rozhodnúť, sa podieľa i prístup znalca, keď najskôr mu nebolo možno doručiť   spis,   následne   bola   vykonaná   korešpondencia   medzi   znalcom   a navrhovateľom prostredníctvom súdu ohľadne upresňovania znaleckých otázok a následne znalec, rok po tom, ako bol ustanovený za znalca, dňa 2. 6. 2005 súdu oznámil, že znalecký posudok nevykoná   z toho   dôvodu,   že   požiadal   o vyčiarknutie   zo   zoznamu   znalcov“, ústavný   súd poznamenáva, že pri dôraznejšom využití všetkých dostupných zákonných prostriedkov, ktoré poskytuje Občiansky súdny poriadok, mohol okresný súd zabezpečiť efektívnejšiu komunikáciu so súdnym znalcom a tieto prekážky v konaní odstrániť skôr. Aj takýto postup okresného   súdu   ústavný   súd   vyhodnotil   ako   konanie,   ktoré   nesmerovalo   k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky v jej veci, a teda ako také, ktoré spôsobilo zbytočné prieťahy vo veci.

Z dôvodu komplexného posúdenia veci ústavný súd poukazuje aj na také nedostatky v konaní okresného súdu, ako je napríklad opakované vyžiadavanie listinných dokladov, ktoré   už   prv   boli   do   spisu   založené   (4.   marca   2002   žiadal   okresný   súd   o oznámenie svedkov, ktorých navrhuje pôvodná navrhovateľka v konaní vypočuť, pričom mená svedkov boli súdu oznámené už 21. januára 2002, podobne 28. augusta 2002 okresný súd žiadal sťažovateľku o zaslanie zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá sa v spise nachádzala už od 15. apríla 2002).

Vzhľadom   na všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vylovil   porušenie   základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk s nasledujúcim odôvodnením: „Sťažovateľovi postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní pod sp. zn. PK-6 Cb 55/01 zdĺhavosťou predmetného konania vzniká morálna ujma, ktorá súvisí s tým, že navrhovateľka sa nemôže bez svojho zavinenia domôcť ochrany jej práva. Sťažovateľka zároveň musí trpieť, že odporca jej neoprávnene nezaplatil sumu, ktorá je predmetom konania Okresného súdu Bratislava III č. k. PK-6 Cb 55/01. Sťažovateľka   veľmi   negatívne   pociťuje   ujmu   spôsobenú   jej   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v predmetnom konaní, a preto žiada ako náhradu tejto ujmy zaplatenie sumy vo výške 100.000,- Sk.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti   a   s   prihliadnutím   najmä   na   celkovú   neprimeranú   dĺžku   konania   pred okresným súdom bez vydania meritórneho rozhodnutia považuje za primerané priznať vo výške 30 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov   konania z dôvodu   jej   právneho   zastúpenia   advokátkou,   ktorá   si   uplatnila   nárok   na náhradu trov bez vyčíslenia jej výšky.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení z § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľke   náhradu   trov   za   dva   úkony   právnej   služby uskutočnené v roku 2005 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) vo výške 5 002 Sk a dvojnásobok režijného paušálu vo výške 300 Sk, t. j. spolu vo výške 5 302 Sk, tak ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2006