znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 144/2010-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   22. apríla 2010 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu v Prešove   v   bližšie   nešpecifikovanom   konaní a postupom   Okresného   súdu   Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 229/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2010   doručená   sťažnosť   I.   K.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v bližšie nešpecifikovanom konaní a postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 229/03.

2. Sťažovateľ po skutkovej stránke svoju sťažnosť odôvodnil takto:„Priebeh tohto súdneho konania od jeho vzniku r. 2003 do dňa 18. 3. 09, resp. do 20. III. 2009, kedy som napísal svoje dovolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu, zo dňa 18. III. 09 a následne aj 26. III. 09 osobne doručil tomuto súdu, tvorí osobitnú kapitolu tohto súdneho konania a je vyobrazený v mojej ústavnej sťažnosti zo dňa 21. III. 09, takže sa tu na tomto mieste už opakovať nebudem, ale ďalej to robím /sťažujem sa/ preto, resp. aj preto, že s touto sťažnosťou som u nášho ústavného sudu nepochodil...

A to ma vyprovokoval k podaniu ďalšej ústavnej sťažnosti, a to na prieťahy, ako celku... s ktorou som napriek podrobnej analýze tohto prípadu u Ústavného súdu SR takisto nepochodil...   musí   nasledovať   táto   ďalšia   tretia   ústavná   sťažnosť   na   prieťahy a neprejednanie veci v primeranej lehote, ako celku! Od podania druhej ústavnej sťažnosti až po dnešné dni boli urobené tieto úkony...

Myslím si, že mnou v úvode označené základné a ľudské práva sú v tejto kauze porušované pre prieťahy a vleklé konanie, ktoré vyústilo v neprejednanie veci v primeranej lehote, keďže ani za 7 rokov neexistuje ešte ani len rozsudok vo veci samej a v prvom stupni konania a kde sú ešte eventuálne opravné prostriedky... Okrem toto v tomto konaní je tu očividná snaha vec oddiaľovať čím najdlhšie, pokiaľ ide o vyhlásenie rozsudku zo strany Okresného sudu v Bardejove.“

3. Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vyslovil:

„... Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa ods. 2/, č1. 48 Ústavy SR v spojení s ods. 1/, č1.6 Dohovoru vleklým a nekonštruktívnym postupom Krajského súdu v Prešove a   Okresného súdu   v Bardejove v súdnom konaní   vedenom u   neho   pod č.   k. 3 C 229/03 porušené boli a sú.

... Prikazuje najmä Okresnému súdu v Bardejove vo veci pod č. k. 3 C 229/03 konať bez prieťahov a meritórne rozhodnúť.

... Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 5 tis. EUR..., ktoré sú mu povinné subjekty Okresný súd v Bardejove a Krajský sud v Prešove uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.

... Ukladá Okresnému súdu v Bardejove a Krajskému súdu v Prešove uhradiť vzniklé trovy tohto súdneho konania, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.“

4. Sťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie pred ústavným súdom z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a nízkym starobným dôchodkom.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto   práv   a slobôd nerozhoduje   iný súd.   Ústavný   súd podľa   § 25   ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

6.   Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   postupom   okresného   súdu a krajského súdu v konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. 3 C 229/03 došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. l dohovoru, pretože okresný súd doteraz právoplatne nerozhodol.

7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov... Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola... v primeranej lehote prejednaná...

8. Zo sťažnosti ani z jej príloh nevyplýva, žeby sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 229/03 a aj ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že sťažovateľ nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi súdu.

9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej normy ústavný súd   neodmietne   prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa   nesplnila   podmienka   podľa   odseku   1,   ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

10. V prípade namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (čl.   6   ods.   1   dohovoru)   je   týmto prostriedkom sťažnosť podľa   ustanovenia § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších predpisov,   resp. po 1. apríli 2005 sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

11.   Ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (m. m.   I. ÚS 21/99,   IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   koná   iba   za   predpokladu,   ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa v bode 10 uvedených   právnych   noriem   k   dispozícii,   alebo   ak   sa   preukáže,   že   sťažovateľ   túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.

12. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle v bode 10 uvedených právnych noriem zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov   (napr. IV. ÚS 153/03,   IV. ÚS 278/04).   Účinnosť   takého   právneho   prostriedku ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konaní   potvrdzuje   aj   znenie   zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o sudcoch“),   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní,,,“.   V zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“.   V súvislosti   s tým   ústavný   súd   poznamenáva,   že   vyčerpanie   opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných   práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa osobitných   predpisov,   je   jedným   z atribútov   prípustnosti   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

13. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

14. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch (ani sťažnosti podľa citovanej predchádzajúcej právnej úpravy) nepodal,   preto   ústavný   súd   vyhodnotil   sťažnosť   ako   neprípustnú   (§   53   ods. 1 zákona o ústavnom súde).

15. Nad rámec uvedeného vo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu ústavný súd   dodáva,   že   sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   kvalifikovaným   spôsobom   nešpecifikuje, ktorým konaním, rozhodnutím alebo postupom krajského súdu malo dôjsť k zásahu do jeho ústavou zaručených práv. V petite sťažnosti neurčito navrhuje vysloviť porušenie svojich práv   postupom „... Krajského   súdu   v Prešove...“.   V odôvodnení   sťažnosti   sťažovateľ neuvádza spisové čísla, pod ktorými krajský súd vo veci koná. Takto formulovaný petit sťažnosti nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom na rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci. Formulácia návrhu na rozhodnutie   vo   veci   samej   je   teda   v kontexte   obsahu   sťažnosti   nezrozumiteľná   a bez akejkoľvek opory v odôvodnení sťažnosti.

16.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v celom   rozsahu   bolo   už   bez   práveho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. apríla 2010