znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 144/09-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2009 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti J., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základných   práv   podnikať,   na   súdnu   ochranu   a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Daňového úradu Bratislava III v konaní vo veci nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   spoločnosti   J.,   s.   r.   o.,   B.,   o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 23. apríla 2009 doručená   sťažnosť   spoločnosti   J.,   s.   r.   o.,   B.   (ďalej   len  ,,sťažovateľka“),   vo   veci namietaného porušenia základných práv podnikať, na súdnu ochranu a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Daňového úradu Bratislava III (ďalej len „daňový úrad“) v konaní vo veci nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty.Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla: «Na   základe   hospodárskych   výsledkov a finančných ukazovateľov si u správcu dane - porušovateľa - uplatnil písomným podaním nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie druhého štvrťroku 2007... Porušovateľ na základe písomného podania sťažovateľa začal v rámci   daňového   konania   z   výkonom   daňovej   kontroly   na   zistenie   oprávnenosti uplatneného nároku.

Porušovateľ... odovzdal dňa 22. 11. 2007 sťažovateľovi upovedomenie o výkone daňovej kontroly...

Aktivita porušovateľa sa po 22. 11. 2007 sústredila na elektronickú komunikáciu so sťažovateľom, ktorej predmetom boli žiadosti o predloženie „ďalších“ dokladov... Porušovateľ postupoval po 14. 01. 2008 v daňovom konaní neefektívne a neodborne. Ak   realizoval   úkony,   robil   ich   zo   značným   časovým   oneskorením,   volil   nesprávne prostriedky a zhromažďoval irelevantné údaje...

Porušovateľ   po   22.   04.   2008   neuskutočnil   v   rámci   daňovej   kontroly   žiadne relevantné úkony smerujúce k potvrdeniu, resp. odmietnutiu nároku sťažovateľa na vrátenie nadmerného odpočtu DPH.

Na podnety porušovateľa sťažovateľ reagoval aktívne a poskytoval v rámci svojich objektívnych   možností   v   každom   štádiu   konania   potrebnú   súčinnosť.   Dôkazom   sú opakované písomné podania a rozsiahla elektronická komunikácia, ktorú viedol sťažovateľ s porušovateľom...

Sťažovateľ tvrdí, že porušovateľ počas celého konania vystupoval v predmetnej veci liknavo, konanie pre nečinnosť stagnovalo a stagnuje aj v súčasnosti, kedy sťažovateľ nemá vedomosť o tom, že by porušovateľ vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu v daňovom konaní...

Porušovateľ   doručil sťažovateľovi výzvu na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie spísanú dňa 18. 12. 2008, č. 602/321/137162/2008 až po uplynutí predĺženej zákonnej doby určenej k ukončeniu daňového konania. Samotná výzva na prerokovanie protokolu bola spísaná podľa údajov porušovateľa 18. 12. 2008.

Sťažovateľ   promptne   reagoval   na   výzvu   porušovateľa   a   po   doručení   protokolu (16. 01. 2009) podal k nemu dňa 20. 01. 2009 podrobné vyjadrenie...

Porušovateľ   uskutočnil   18.02.2009,   tj.   dva   a   pol   mesiaca   po   uplynutí   zákonom stanovenej doby ústne pojednávanie, ktorého predmetom malo byť prerokovanie protokolu z kontroly...

Porušovateľ   doposiaľ   daňové   konanie   neukončil   vydaním   rozhodnutia   -   či   už negatívneho, alebo pozitívneho vo vzťahu k nároku sťažovateľa...»

Podľa názoru sťažovateľky postupom daňového úradu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na podnikanie zaručeného v čl. 35 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. l ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:„1) Základné právo spoločnosti J. s. r. o.,... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Daňového   úradu Bratislava   III   v   daňovom   konaní   vedenom   za   účelom   zistenia   oprávnenosti   nároku sťažovateľa   na   vrátenie   nadmerného   odpočtu   dane   z   pridanej   hodnoty   za   zdaňovacie obdobie II. štvrťroku 2007 porušené bolo.

2) Základné právo spoločnosti J. s. r. o.,... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v daňovom konaní pred Daňovým úradom Bratislava III vo veci   zistenia   oprávnenosti   nároku   sťažovateľa   na   vrátenie   nadmerného   odpočtu   dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťroku 2007 porušené bolo.

3) Základné právo podnikať spoločnosti J. s. r. o.,... zaručené čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   v   daňovom   konaní   pred   Daňovým   úradom   Bratislava   III   vo   veci zistenia oprávnenosti nároku sťažovateľa na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťroku 2007 porušené bolo.

4) Daňovému úradu Bratislava III prikazuje, aby v daňovom konaní vedenom za účelom zistenia oprávnenosti nároku sťažovateľa na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej   hodnoty   za   zdaňovacie   obdobie   II.   štvrťroku   2007   konal   bez   zbytočných prieťahov.

5) Spoločnosti J. s. r. o.,... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- EUR (slovom päťtisíc euro), ktoré je jej Daňový úrad Bratislava III povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6) Daňový úrad Bratislava III je povinný uhradiť spoločnosti J. s. r. o.,... trovy konania,   tak   ako   budú   vyčíslené   v   písomnom   vyhotovení   nálezu,   na   účet   jej   právneho zástupcu JUDr. J. F.... a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len  ,,zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ako   to   vyplýva   z citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak túto ochranu neposkytujú všeobecné súdy.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a slobôd   pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka v podanej sťažnosti namieta porušenie   základných   práv   podľa   čl.   35   ods.   1,   čl.   46   ods.   1   a čl.   48   ods.   2   ústavy v súvislosti   s prieťahmi   (nečinnosťou   a   nedostatočnou   činnosťou)   daňového   úradu   v jej veci. Z uvedeného okrem iného vyplýva, že zistené právne závery ústavného súdu (uvedené ďalej)   vzťahujúce   sa   na   prieťahy   (nečinnosť   a   nedostatočnú   činnosť)   sa   týkajú   tiež sťažovateľkou označených základných práv podľa čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, keďže ich iné porušenia (mimo rámca prieťahov) sťažovateľka v sťažnosti nenamieta.

Podľa právneho názoru ústavného súdu bežne uplatňovaného v jeho rozhodovacej praxi,,výkon základných práv uvedených v čl. 48 ods. 2 ústavy predovšetkým predpokladá predošlé uplatnenie práva na súdnu ochranu a aj inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy s tým, že oprávnený subjekt sa zákonom ustanoveným postupom domáha svojho práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde,   príp.   na   inom   zákonom   ustanovenom   orgáne Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 30/97)“.

Podstatou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy je, že sa ho oprávnená osoba domáha zákonom ustanoveným postupom na orgáne príslušnom na jej poskytnutie, pričom rozsah, spôsob a doba jeho uplatnenia závisí výlučne od toho, kto sa jej domáha (napr. I. ÚS 49/99).

Základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sa   podľa   čl.   48 ods. 2 ústavy priznáva aj v konaní orgánov verejnej správy. Uplatnenie tohto základného práva možno pokladať za právne významné len v takých prípadoch konania pred orgánmi verejnej   správy,   keď   zákon   neustanovuje   právne   účinky   nečinnosti   správneho   konania, v dôsledku čoho nečinnosť alebo pomalá činnosť orgánu verejnej správy marí uplatnenie práva oprávnenej osoby (napr. II. ÚS 62/99).

Podľa § 244 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v správnom súdnictve   preskúmavajú   súdy   zákonnosť   rozhodnutí   a postupov   orgánov   štátnej   správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb,   ako   aj   fyzických   osôb,   pokiaľ   im   zákon   zveruje   rozhodovanie   o právach a povinnostiach   fyzických   a právnických   osôb   v oblasti   verejnej   správy.   Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť ( § 244 ods. 3 OSP).

Podľa ustanovenia § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí,   že   orgán   verejnej   správy   nekoná   bez   vážneho   dôvodu   spôsobom   ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil   povinnosť   orgánu   verejnej   správy   vo   veci   konať   a rozhodnúť.   Návrh   nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa § 250t ods. 4 OSP súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Podľa § 250v ods. 1 a 3 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľky je daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorými je aj daňový úrad. Túto právomoc správneho súdnictva nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom.

Vychádzajúc z právnych záverov a zisteného skutkového stavu ústavný súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sťažovateľky nie je daná jeho právomoc (čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), a preto sťažnosť pre nedostatok svojej právomoci odmietol.

Ústavný   súd   nemá právomoc   ukladať   orgánom   verejnej   správy   povinnosť   konať, ak sa   uloženia   tejto   povinnosti   nedomáhal   oprávnený   subjekt   podaním   návrhu na príslušnom   zákonom   určenom   orgáne, a to spôsobom   predpísaným   zákonom,   pričom v právomoci ústavného súdu nie je ani posudzovanie zákonnosti postupu (vrátane realizácie práva na konanie bez zbytočných prieťahov) orgánov verejnej správy.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2009