znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 144/06-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. júna 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti O., spol. s r. o., so sídlom L., právne zastúpenej advokátom JUDr. J. C., D., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 1/97 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 1/97 p o r u š i l základné právo spoločnosti O., spol. s r. o., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Ružomberok   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   1/97 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   Spoločnosti   O.,   spol.   s   r.   o., p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume   70   000   Sk   (slovom   sedemdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd Ružomberok p o v i n n ý   jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Spoločnosti   O.,   spol.   s   r.   o., p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia v sume   8   682   Sk   (slovom   osemtisícšesťstoosemdesiatdva   slovenských   korún),   ktoré   je Okresný súd Ružomberok p o v i n n ý   vyplatiť na účet advokáta JUDr. J. C., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 19. apríla 2006 č. k. I. ÚS 144/06-10 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti O., spol. s r. o., so sídlom L. (ďalej len „sťažovateľka“), právne zastúpenej advokátom JUDr. J. C., D., ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu Ružomberok (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 1/97 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že: «Konanie   5   C   1/97   na   Okresnom   súde v Ružomberku (...) sa začalo z podnetu žalobcu RSDr. O. K. (v ďalšom „právny predchodca sťažovateľa“), súkromne podnikajúceho pod obchodným menom S., D. návrhom podaným na   Okresnom   súde   v Ružomberku   dňa   10. 01. 1997.   Podaným   návrhom   sa   právny predchodca sťažovateľa domáhal od žalovaného E. S., bytom R., súkromného podnikateľa zaplatenia   sumy   279.145,-   Sk   s príslušenstvom,   titulom   neuhradenej   ceny   za   vykonané práce. Sťažovateľ sa stal účastníkom konania 5 C 1/97 na základe uznesenia Okresného súdu v Ružomberku zo dňa 16. 3. 2005, ktorým sa pripustila zmena účastníkov. (...)»Podľa sťažovateľky: «K dnešnému dňu sa nachádza konanie 5 C 1/1997 Okresného súdu v Ružomberku v štádiu vykonávania znaleckého dokazovania a dobu ďalšieho trvania sporu nie je možné vzhľadom na doterajší postup súdu odhadnúť. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že od podania návrhu na Okresný súd v Ružomberku dňa 10. januára 1997 do času predpokladaného rozhodovania Ústavného súdu o porušení práva ubehlo viac ako 9 rokov, pričom Okresný súd v tomto období napriek viacerým úkonom postupoval vo veci s prieťahmi, ktoré sťažovateľ vidí najmä v nasledovnom nekonaní/konaní s prieťahmi: 1. V prípade dožiadania spisov – na pojednávaní 1. 4. 1997 súd vedel o potrebe dožiadať si spisy Okresného súdu v Lipt. Mikuláši Cb 245/95 a Cb 710/95, pričom si ich vyžiadal. Súdny spis Cb 245/95 mu bol zaslaný dňa 15. 05. 1997. Na pojednávaní dňa 3. 6. 1997 mal súd vedomosť o tom, že mu spis Cb 710/93 nebol doručený, a ako to vyplýva z uznesenia súdu z 3. 6. 1997, doručenie zostávajúceho spisu Cb 710/93 bolo potrebné pre ďalší priebeh konania. Napriek tomu bol spis Cb 710/93 zaslaný súdu z Okresného súdu v Liptovskom   Mikuláši   až   dňa   6.   11.   2000,   čo   je   viac   ako   3   a pol   roka   odo   dňa pojednávania,   na ktorom mal   súd   vedomosť   o potrebe dožiadania.   Na základe   spisovej dokumentácie v tomto období vykonal súd iba jeden písomný úkon smerujúci k odstráneniu prekážky – dožiadanie z 15. 8. 2000 spis. zn. 5 C 1/97-61. (...)

2. V prípade konania s prieťahmi – na pojednávaní dňa 26. 04. 2001, súd nariadil navrhovateľovi   oznámiť   ďalšie   skutočnosti,   pričom   navrhovateľ   potrebné   skutočnosti doložil dňa 10. 05. 2001 a 15. 05. 2001. Ďalšie pojednávanie vo veci sa napriek skutočnosti, že doklady boli doložené už v máji 2001 konalo dňa 08. 04. 2002. V období 26. 04. 2001 – 08. 04. 2002 vykonal súd (s výnimkou vytýčenia pojednávania) iba jeden úkon (priznanie svedočného spis. zn. 5 C 1/97-133). (...)

3. V prípade znaleckého dokazovania – súd ustanovil dňa 02. 10. 2002 znalca Ing. M. V., pričom znalecký posudok bol súdu doručený dňa 14. 02. 2005, čo je viac ako 2 roky odo   dňa,   keď   znalec   prevzal   spis   za   účelom   vypracovania   znaleckého   posudku (30. 01. 2003).   Napriek   viacerým   úkonom   súdu,   sťažovateľ   považuje   konanie   súdu   ako nedostatočné na zabezpečenie účelu súdneho konania a to najmä z hľadiska, že napriek tomu,   že   súd   konal,   jeho   úkony   sa   javia   ako   nedostatočne   efektívne   na   zabezpečenie vyžadovaného   znaleckého   posudku   v požadovanom   čase.   Podrobnosti   konania   súdu   sú podrobne opísané vo výzve Okresného súdu v Ružomberku 5 C 1/97 z 2. 2. 2005. (...) Sťažovateľ má za to, že Okresný súd v Ružomberku v zmysle vyššie uvedeného svojím konaním s prieťahmi zapríčinil porušenie jeho práv. Postup Okresného súdu v Ružomberku podľa názoru sťažovateľa nesmeruje k meritórnemu rozhodnutiu vo veci a jeho nečinnosť bez   toho,   aby   bola   odôvodnená   existenciou   zákonných   prekážok,   spôsobila   zbytočné prieťahy v konaní.

Nakoľko niet iného súdu, ktorý by chránil sťažovateľovo základné ústavné právo na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety Ústavy SR, tak na základe vyššie uvedených skutočností ustanovený právny zástupca navrhuje, aby Ústavný súd SR nálezom rozhodol takto:

„1.   Okresný súd Ružomberok   v konaní   vedenom pod   sp.   zn.   5   C 1/1997 porušil základné právo spoločnosti O., spol. s r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   v Ružomberku   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 C 1/1997 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti O., spol. s r. o. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 140   000,-   Sk   (...),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   v Ružomberku   povinný   vyplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Uvedenými zbytočnými prieťahmi spôsobenými okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn.: 5 C 1/1997 sa sťažovateľ nemohol domôcť súdnou cestou svojej vymáhanej pohľadávky vo výške 279.145,- Sk s príslušenstvom. Stratil týmito zbytočnými prieťahmi veľa   času,   energie   a financií   a nemohol   sa   naplno   venovať   vykonávaniu   predmetu podnikania.   Konanie   s prieťahmi   zo   strany   okresného   súdu   v Ružomberku   pociťuje sťažovateľ ako finančnú, a tiež ako psychickú ujmu spôsobujúcu otrasenie sebavedomia a to aj s ohľadom na skutočnosť, že spravodlivé posúdenie rozhodujúcich skutočností sporu – vykonania stavebných prác sa stáva z dôvodu plynutia času zložitejším, a v dôsledku toho je ohrozené   právo   sťažovateľa   na   spravodlivé   rozhodnutie   sporu.   Preto   sa   sťažovateľ rozhodol požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky, aby rozhodol o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia zo strany Okresného súdu v Ružomberku. Sumu 140 000,- Sk považuje   sťažovateľ   za   primeranú   namietaným   prípadom   konania   s prieťahmi s prihliadnutím na štádium, v ktorom sa konanie 5 C 1/1997 nachádza po deviatich rokoch konania Okresného súdu v Ružomberku.

Sťažovateľ   ďalej   navrhuje,   aby   Ústavný   súd   SR   o procesných   otázkach   rozhodol nasledovne:

„Okresný súd v Ružomberku je povinný nahradiť právnemu zástupcovi sťažovateľa do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia všetky trovy právneho zastúpenia, ktoré ku dnešnému dňu podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. predstavujú za 2 úkony právnej služby a 2 x paušálna náhrada režijných výdavkov spolu sumu 5.788,- Sk, pričom podľa § 11 ods. 2 uvedenej vyhlášky odmena za 1 úkon je 2.730,- Sk (prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie a podanie sťažnosti) a podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky je paušálna náhrada režijných výdavkov pri každom úkone 164,- Sk.“ (...)»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. J. T., listom z 19. mája 2006 sp. zn. Spr 3009/06, ku ktorému bolo pripojené aj stanovisko sudkyne Mgr. S. M., Mgr. Z. B. a JUDr.   J.   M.,   a právny   zástupca   sťažovateľky   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu okresného súdu zo 7. júna 2006.

2. 1. Predseda okresného súdu uviedol, že:„Dňa 5. 5. 2006 nám bola doručená sťažnosť O., spol. s r. o., so sídlom L., ku ktorej sa vyjadrili všetci vec prejednávajúci sudcovia, (...) s tým, že netrváme na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo ústne pojednávanie.

K veci   uvádzame,   že   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo bezpodmienečné a má absolútne objektívny charakter.

Napriek   tomu   sa   domnievame,   že   dĺžka   súdneho   konania   je   ovplyvňovaná   aj personálnym zabezpečením tunajšieho súdu sudcami. Na Okresnom súde v Ružomberku bol od jeho vzniku roku 1997, plánovaný počet sudcov 7 a viac, ale napriek tejto skutočnosti funkciu sudcu na ňom vykonávalo do 16. 4. 2000 5 sudcov, od 17. 4. 2000 do 26. 10. 2000 len   4   sudcovia,   od   27.   10.   2000   do   1.   1.   2002   opätovne   5   sudcov,   od   2.   1.   2002   do 25. 5. 2003 6 sudcov a k naplneniu stavov na 7 sudcov došlo len v období od 26. 5. 2003 do 30. 11. 2004, kedy opätovne klesol počet sudcov na 6 a od 1. 7. 2005 na 5.

Vychádzajúc   z uvedeného,   ako   aj   z pripojených   prehľadov   nápadu   vec prejednávajúcich sudcov máme za to, že nebolo fyzicky ani psychicky možné zabezpečiť plynulosť vybavovania každej prejednávanej veci. Na túto skutočnosť bol Krajský súd Žilina ako aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky neustále upozorňované a žiadané o navýšenie   stavu   sudcov,   avšak   v podstate   bezvýsledne,   keď   uvedené   orgány   boli permanentne   upozorňované   na   možnosť   vzniku   situácie,   ku   ktorej   došlo   podaním predmetnej sťažnosti.“

2. 2. Vyjadrenie sudkyne Mgr. S. M.:„Riaditeľkou   správy   Okresného   súdu   Liptovský   Mikuláš   mi   bol   dňa   19.   5.   2006 predložený list predsedu Okresného súdu Ružomberok so žiadosťou, aby som sa vyjadrila ku veci Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 5 C 1/1997. Od 1. 7. 2005 vykonávam funkciu sudkyne   na   Okresnom   súde   Liptovský   Mikuláš.   K výkonu   funkcie   na   Okresnom   súde Ružomberok a teda vo všetkých veciach, ktoré som prejednávala v období od 1. 1. 1997 do 30. 6. 2005 s výnimkou obdobia trojročnej materskej dovolenky od apríla 2000 uvádzam, že veci som vybavovala na základe objektívnych podmienok vytvorených na pracovisku. Prácu v senáte som si organizovala tak, aby som konala priebežne vo všetkých veciach. Výkon sudcov bol a je sledovaný štátnou správou súdov. Preto je možné spätne zistiť počet vecí napadnutých vo všetkých agendách, ktoré som vybavovala a ktoré som rozhodla od roku 1997 do apríla 2000. Tieto údaje nemám, ale je možné ich objektívne zistiť. Na Okresnom súde Ružomberok,   bol dlhodobý problém s nedostatočným počtom sudcov vzhľadom na počet vecí, ktoré sa prejednávali, pokiaľ niektorý účastník urgoval vec, alebo sa sťažoval, vždy som urýchlene konala.“

2. 3. JUDr. J. T. sa vo veci vyjadril aj ako zákonný (konajúci) sudca, pričom uviedol:„Na   základe   opatrenia   predsedu   súdu   Spr.   448/2000,   mi   boli   dňa   17.   4.   2000 pridelené všetky veci Mgr. S. M., včetne spisu 5 C 1/1997 z dôvodu, že táto od 17. 4. 2000 nastúpila na materskú dovolenku.

Napriek značnému nápadu vecí vo vlastných senátoch som spis naštudoval a vyžiadal 15. 8. 2000 pre posúdenie veci potrebné spisy Okresného súdu Liptovský Mikuláš, odkiaľ mi bolo oznámené, že požadovaný spis Cb 700/1993 je zapožičaný Okresnému súdu Dolný Kubín a 30. 8. 2000 bol od neho vyžiadaný a po vrátení mi bude zaslaný.

Vzhľadom na množstvo vecí v mnou vybavovaných senátoch, bolo predsedom súdu prijaté opatrenie Spr. 988/2000 zo dňa 2. 10. 2000, na základe ktorého nevybavené veci 5 C boli pridelené na vybavenie Mgr. O. L. Táto dňa 20. 10. 2000 vytýčila termín hlavného pojednávania na 22. 11. 2000, keď medzi tým po návrate Mgr. Z. B. z materskej dovolenky 26 10. 2000, boli všetky nevybavené veci 5 C opatrením predsedu súdu Spr. 1113/2000 z 27. 10. 2000 pridelené na vybavenie jej.

Mám za to, že počas doby, keď vec bola vybavovaná mnou, k prieťahom nedošlo.“

2. 4. Vyjadrenie sudkyne Mgr. Z. B.:„(...)   Na   Okresnom   súde   v Ružomberku   som   vykonávala   funkciu   sudkyne   od 27. októbra 2000, keď som dňa 1. júla 2001 nastúpila na rodičovskú dovolenku. Nástupom do funkcie sudcu mi boli Opatrením predsedu súdu Spr. 1113/2000 dané na vybavenie všetky neskončené veci senátu 5 C, ktorý dovtedy vybavovala Mgr. S. M.

Vo veci sp. zn. 5 C 1/1997 som konala priebežne, termíny pojednávaní boli vytýčené na dni – 20. 12. 2000, 24. 1. 2001, 27. 2. 2001, 16. 3. 2001, 3. 4. 2001, 26. 4. 2001, zadovážila   som   si   listinné   dôkazy   potrebné   pre   rozhodnutie   súdu,   vypočúvala   svedkov, rozhodovala o svedočnom.

Ku dňu 1. 7. 2001, z dôvodu môjho nástupu na rodičovskú dovolenku, boli všetky neskončené veci teda aj spis 5 C 1/97 pridelené na vybavenie JUDr. J. M.“

2. 5. Sudkyňa JUDr. J. M. okrem prehľadu procesných úkonov v napadnutom konaní uviedla, že:

„Opatrením predsedu Okresného súdu v Ružomberku Spr. 704/2001 dňom 1. 7. 2001 boli nevybavené veci senátu 5 C (208 spisov), pridelené do senátu JUDr. J. M.

(...) Rýchlosť   a účinnosť   každého   konania   je   podmienená   objektívne,   charakterom prejednávanej veci, jej zložitosťou. Domnievam sa, že dĺžka súdneho konania je ovplyvnená i nedostatočným personálnym zabezpečením tunajšieho súdu sudcami a preto za určitých okolností aj táto námietka môže byť okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť za porušenie práva občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov, keď zo strany samotného štátu neboli vytvorené podmienky na plynulé konanie. Vo veci 5 C 1/97 došlo opätovne k zmene zákonného   sudcu,   a to práve s ohľadom   na   nedostatočné   obsadenie   súdu sudcami,   keď v roku   1997   až   2000   pracovalo   na   tunajšom   súde   5   sudcov   (z   toho   3   vybavujúci občianskoprávnu agendu), v roku 2000 nastúpila Mgr. S. M. na riadnu materskú dovolenku a na jej miesto nastúpila Mgr. Z. B., takže aj v roku 2000 bol počet sudcov nezmenený, a to päť.   K 1.   7.   2001   nastúpila   Mgr.   Z.   B.   na   materskú dovolenku a k uvedenému   termínu nastúpila do funkcie sudcu JUDr. J. M., počet sudcov ostal nezmenený.

Zložitosť veci zbavuje súd zodpovednosti za prieťahy v konaní vtedy, ak súd robí priebežne   úkony   prispievajúce   k odstráneniu   zložitosti   veci,   ak   jeho   činnosť   smeruje k prekonaniu faktickej alebo právnej zložitosti. Základným kritériom pre hodnotenie veci ako zložitej je skutkový stav veci a platná právna úprava relevantná pre rozhodnutie o veci. V danom prípade ide o vec zložitú po skutkovej stránke, keď pre rozhodnutie o veci sú potrebné odborné znalosti, z toho dôvodu sa vyžaduje znalecké dokazovanie. I podľa vyjadrení   znalcov   vzhľadom   na   obtiažnu   komunikáciu   s účastníkmi   konania   ako   aj vzhľadom na náročnosť posúdenia stavebných práv, je vypracovanie znaleckého posudku náročnejšie.

Vzhľadom na vyššie uvedené, úkony súdu boli v zásade pravidelné, bez zbytočných subjektívnych   prieťahov,   preto   navrhujeme   vysloviť,   že   k tvrdenému   porušeniu   práva sťažovateľa nedošlo.“

2. 6.   Právny   zástupca   sťažovateľky   v reakcii   na   uvedené   vyjadrenia   predsedu okresného súdu a zákonných sudcov uviedol, že:

„(...) Podľa nášho názoru dĺžka súdneho konania nie je závislá na nedostatočnom zabezpečení toho ktorého súdu, a preto táto okolnosť nevylučuje zodpovednosť za porušenie práva občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov.

V ďalšom oznamujeme, že netrváme na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie.

Zároveň oznamujeme, že si uplatňujeme trovy právneho zastúpenia, ktoré v prípade, že budú priznané žiadame zaslať na účet JUDr. J. C., advokáta so sídlom v D.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 113/03).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný relevantný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 1/97:

Dňa 10. januára 1997 podal RSDr. O. K., súkromne podnikajúci pod obchodným názvom S., D. (ďalej len žalobca“), na okresnom súde proti E. S., R. (ďalej len „žalovaný“), návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 279 145 Sk. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 5 C 1/97 a bola pridelená na konanie a rozhodovanie sudkyni Mgr. S. M.

Dňa   30.   januára   1997   súd   pod   hrozbou   zastavenia   konania   vyzval   žalobcu,   aby v lehote 10 dní odstránil nedostatky svojho návrhu.

Dňa 4. februára 1997 bol spísaný úradný záznam vo veci upresnenia návrhu.Dňa 5. februára 1997 žalobca doručil súdu „splnomocnenie“ pre právnu zástupkyňu JUDr. M. T.

Dňa 14. februára 1997 súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku.Dňa 19. februára 1997 žalobca uhradil súdny poplatok.Dňa 17. marca 1997 súd nariadil pojednávanie na 1. apríl 1997.Dňa 1. apríla 1997 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom   predloženia   živnostenských   listov   žalobcu   a žalovaného,   pripojenia   spisov Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. Cb 245/95 a sp. zn. Cb 710/95 a predvolania svedkov.

Dňa 4. apríla 1997 žalovaný s poukazom na nedostatok svojej aktívnej a pasívnej legitimácie   požiadal   súd   o zastavenie   konania   a súčasne   doložil   fotokópie   svojich živnostenských listov.

Dňa 9. apríla 1997 žalobca doručil súdu adresu svedka Ing. M. V. Dňa 7. mája 1997 súd vyzval Okresný úrad Dolný Kubín (ďalej len „okresný úrad“) na   zaslanie   živnostenského   listu   žalobcu,   právnu   zástupkyňu   žalobcu   na   predloženie listinných dôkazov a právneho zástupcu žalovaného na oznámenie adresy svedka a bolo nariadené pojednávanie na 3. jún 1997.

Dňa   19.   mája   1997   okresný   úrad   doručil   súdu   výpis   zo   živnostenského   registra týkajúci sa žalobcu.

Dňa 3. júna 1997 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom   vyžiadania   si   spisu   Okresného   súdu   Liptovský   Mikuláš   sp.   zn.   Cb   710/93 a predvolania ďalších svedkov.

Dňa 13. júna 1997 bol vyžiadaný spis sp. zn. Cb 710/93 z Okresného súdu Liptovský Mikuláš.

Dňa 2. marca 1998 sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že odkúpila dlh, ktorý je predmetom napadnutého konania.

Dňa 6. apríla 1998 sťažovateľka oznámila súdu, že zmluvou o postúpení pohľadávky bola na ňu postúpená žalovaná finančná čiastka spolu so všetkými právami, a preto navrhla, aby mohla na strane navrhovateľa vystupovať namiesto žalobcu.

Dňa 14. apríla 2000 boli opatrením predsedu okresného súdu Spr. 448/00 všetky nevybavené veci v senáte 5 C pridelené do senátu JUDr. J. T., pretože sudkyňa Mgr. S. M. nastúpila na materskú dovolenku.

Dňa   15.   augusta   2000   okresný   súd   opätovne   požiadal   Okresný   súd   Liptovský Mikuláš o zapožičanie spisu sp. zn. Cb 710/03.

Dňa 8. septembra 2000 Okresný súd Liptovský Mikuláš oznámil súdu, že žiadaný spis nemôže zaslať, pretože je zapožičaný Okresnému súdu Dolný Kubín.

Dňa 25. októbra 2000 bol spísaný úradný záznam o informácii z Okresného súdu Liptovský Mikuláš, že ich spis sp. zn. Cb 710/98 je stále zapožičaný Okresnému súdu Dolný Kubín.

Dňa 2. októbra 2000 predseda súdu opatrením Spr. 988/00 určil, že veci senátu 5 C budú pridelené na vybavenie Mgr. O. L.

Dňa 18. októbra 2000 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 22. november 2000.Dňa 27. októbra 2000 boli opatrením predsedu okresného súdu Spr. 1113/00 všetky nevybavené veci senátu 5 C pridelené na konanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. Z. B. Dňa   10.   novembra   2000   právny   zástupca   žalovaného   požiadal   súd   o odročenie termínu pojednávania nariadeného na 22. november 2000 z dôvodu kolízie termínov.Dňa 14. novembra 2000 konajúca sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn na zrušenie termínu   pojednávania   určeného   na   22.   november   2000   a súčasne   oznámila   právnemu zástupcovi   žalovaného,   že   prípadné   ďalšie   žiadosti   o odročenie   termínu   pojednávania nebude   akceptovať,   pretože   sa   môže   dať   zastúpiť   substitútom.   Vo   veci   bolo   nariadené pojednávanie na 20. december 2000.

Dňa 5. decembra 2000 právny zástupca žalovaného požiadal súd o odročenie termínu pojednávania stanoveného na 20. december 2000 z dôvodu kolízie termínov.

Dňa 20. decembra 2000 bolo pojednávanie odročené na 24. január 2001 za účelom opätovného predvolania žalovanej strany.

Dňa   24.   januára   2001   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 27. február 2001 za účelom ďalšieho dokazovania.

Dňa 29. januára 2001 súd uznesením uložil žalovanému, aby v lehote 3 dní zložil zálohu na trovy spojené s výsluchom svedkov.

Dňa 6. februára 2001 právny zástupca žalovaného doručil súdu návrh na doplnenie dokazovania.

Dňa 8. februára 2001 súd vyzval žalovaného a jeho právneho zástupcu, aby oznámili, či bol zložený preddavok na výsluch svedkov.

Dňa   27.   februára   2001   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 16. marec 2001 s tým, že právny zástupca žalovaného do 3 dní oznámi súdu adresu svedka Ing. P. B.

Dňa 15. marca 2001 bola na okresnom súde spísaná zápisnica o výsluchu svedka Ing. P. B.Dňa 16. marca 2001 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 3. apríl 2001 s tým, že budú predvolaní ďalší svedkovia.

Dňa 3. apríla 2001 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 26. apríl 2001 za účelom ďalšieho dokazovania.

Dňa 6. apríla 2001 žalobca doručil súdu listinné dôkazy.Dňa   6.   apríla   2001   súd   uznesením   uložil   žalobcovi,   aby   v lehote   3   dní   zložil preddavok na trovy, ktoré si vyžiada výsluch svedkov.

Dňa 26. apríla 2001 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že žalobca do 3 dní zašle súpis prác schválených žalovaným a záznam o prevádzke motorového vozidla.

Dňa 15. mája 2001 žalobca doručil súdu požadované doklady i adresu svedka.Dňa 1. júna 2001 súd vyzval svedka Ing. V. B., aby do 5 dní doručil súdu vyčíslenie svedočného.

Dňa 29. júna 2001 súd uznesením priznal svedkovi Ing. V. B. svedočné. Dňa 29. júna 2001 opatrením predsedu okresného súdu Spr. 704/01 boli nevybavené veci senátu 5 C pridelené do senátu JUDr. J. M.

Dňa 5. apríla 2002 Okresný súd Liptovský Mikuláš požiadal o vrátenie spisov sp. zn. Cb 245/95 (zapožičaný 15. mája 1997) a sp. zn. Cb 710/93 (zapožičaný 6. novembra 2000).Dňa 12. marca 2002 bolo nariadené pojednávanie na 8. apríl 2002. Dňa 8. apríla 2002 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania.

Dňa 17. apríla 2002 súd uznesením uložil žalobcovi, aby v lehote 10 dní zložil zálohu na znalecké dokazovanie.

Dňa 16. apríla 2002 právny zástupca žalobcu doručil súdu podanie označené ako: „upresnenie otázky pre znalca“.

Dňa 21. júna 2002 žalobca uhradil zálohu na znalecké dokazovanie.Dňa 2. októbra 2002 súd uznesením č. k. 5 C 1/97-146 ustanovil vo veci znalca z odboru stavebníctvo, oceňovanie nehnuteľností a stavebných prác Ing. M. V.

Dňa 4. novembra 2002 súd vyzval znalca, aby sa v lehote 7 dní dostavil na súd za účelom prevzatia spisu sp. zn. 5 C 1/97, prípadne si mal vyžiadať jeho zaslanie.

Dňa 3.   januára 2003 súd   vyzval   znalca, aby obratom   oznámil, v akom   štádiu   sa nachádza vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 22. januára 2003 znalec oznámil súdu, že zo strany súdu mu dosiaľ nebol ešte zaslaný spisový materiál.

Dňa 30. januára 2003 okresný súd zaslal znalcovi predmetný spis.Dňa   4.   júna   2003   súd   vyzval   znalca,   aby   oznámil,   v akom   štádiu   sa   nachádza vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 13. augusta 2003 znalec oznámil okresnému súdu, že miestne šetrenie, ktoré zvolal na 28. júl 2003, bolo zmarené žalovaným.

Dňa   4.   septembra   2003   súd   oznámil   žalovanému,   že   je   povinný   strpieť   vstup ustanoveného znalca na svoj pozemok.

Dňa 30. septembra 2003 súd požiadal Mestskú políciu v R. o doručenie oznámenia zo 4. septembra 2003 žalovanému.

Dňa 2. decembra 2003 súd vyzval znalca, aby najneskôr v lehote dvoch mesiacov vypracoval predmetný znalecký posudok. Znalec túto výzvu prevzal 7. januára 2004. Dňa   4.   júna   2004   súd   vyzval   znalca,   aby   oznámil,   v akom   štádiu   sa   nachádza vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 11. mája 2004 súd urgoval znalca, aby oznámil, v akom štádiu sa nachádza vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 8. júna 2004 súd pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty urgoval znalca, aby oznámil, v akom štádiu sa nachádza vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa   30.   júna   2004   znalec   oznámil   okresnému   súdu,   že   mu   nebola   umožnená obhliadka stavby, a preto je nútený vypracovať posudok iba z predložených dokladov, čo však bude napadnuteľné účastníkmi konania.

Dňa   13.   júla   2004   zákonná   sudkyňa   vyzvala   znalca,   aby   znalecký   posudok vypracoval v lehote 40 dní na základe dostupných podkladov, ktoré sa nachádzajú v spise.Dňa 17. septembra 2004 bol   v spise   zaznamenaný úradný záznam o tom, že súd urgoval (telefonicky) vyhotovenie znaleckého posudku.

Dňa   7.   októbra   2004   znalec   oznámil   okresnému   súdu,   že   mu   bola   umožnená obhliadka priestorov areálu žalovaného, ktorý však nesúhlasí so súpisom vykonaných prác, a až po predložení ďalších dokladov od žalovaného bude možné „dopracovať“ znalecký posudok.

Dňa 9. októbra 2004 žalovaný doručil súdu svoje písomné „stanovisko k vykonaným prácam.“

Dňa   9.   novembra   2004   predsedníčka   senátu   urgovala   predloženie   znaleckého posudku.

Dňa 2. februára 2005 súd uložil znalcovi Ing. M. V. poriadkovú pokutu vo výške 10 000 Sk, pretože nevypracoval včas znalecký posudok. Menovaný znalec bol súčasne vyzvaný, aby v lehote   3   dní   predložil   súdu   vypracovaný znalecký   posudok,   v opačnom prípade   súd   jeho   konanie „oznámi   Ministerstvu   spravodlivosti   SR   v zmysle   zákona č. 382/2004 Z. z.“

Dňa 14. februára 2005 znalec doručil súdu vypracovaný znalecký posudok a súčasne požiadal predsedu súdu o odpustenie poriadkovej pokuty.

Dňa 14. februára 2005 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 17. marec 2005. Dňa 14. marca 2005 žalobca doručil súdu svoje vyjadrenie k znaleckému posudku. Dňa 16. marca 2005 súd uznesením č. k. 1/97-163 pripustil zmenu účastníkov na strane   navrhovateľa   tak,   že   namiesto   navrhovateľa   RSDr.   O.   K.   vstúpila   do   konania sťažovateľka.

Dňa 17. marca 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito „za účelom vykonania znaleckého dokazovania s tým, že odporca v lehote 3 dní písomne vypracuje otázku pre znalca“.

Dňa   18.   marca   2005   žalovaný   doručil   súdu   podanie   označené   ako „úloha   pre znalca“.

Dňa 8. septembra 2005 súd uznesením č. k. 5 C 1/97-177 ustanovil vo veci znalkyňu z odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovanie stavebných prác Ing. J. K.

Dňa 8. septembra 2005 súd uznesením uložil žalovanému zložiť zálohu na znalecké dokazovanie.

Dňa   19.   septembra   2005   právny   zástupca   žalovaného   požiadal   súd   o zaslanie zloženky na zaplatenie preddavku na znalečné.

Dňa 31. októbra 2005 znalkyňa doručila súdu oznámenie o svojej zaujatosti. Dňa 2. novembra 2005 súd uznesením č. k. 5 C 1/97-183 rozhodol, že Ing. J. K. nie je vylúčená z podania znaleckého posudku v predmetnej veci.

Dňa 14. novembra 2005 žalovaný doručil súdu svoje odvolanie proti uzneseniu súdu č. k. 5 C 1/97-183.

Dňa 30. novembra 2005 súd uznesením č. k. 5 C 1/97-188 rozhodol, že znalkyňa Ing. J. K. je vylúčená z podania znaleckého posudku, a zároveň súd ustanovil vo veci znalca Ing. D. B. Dňa 7. novembra 2005 sťažovateľka uhradila preddavok na znalecké dokazovanie. Dňa 23. decembra 2005 súd zaslal spis znalcovi.Dňa   9.   mája   2006   súd   vyzval   znalca,   aby   oznámil,   v akom   štádiu   sa   nachádza vypracovanie znaleckého posudku, a súčasne ho požiadal o urýchlené vrátenie spisu.Dňa 18. mája 2006 znalec oznámil súdu, že znalecký posudok nemohol vypracovať do   termínu   1.   marca   2006   z dôvodu   obťažnej   komunikácie   so   sporiacimi   sa   stranami. Požiadal o predĺženie termínu do 10. júna 2006.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 1/97 dochádza k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

V danej   súvislosti   ústavný   súd   konštatuje,   že   v prípade   sťažovateľky   došlo k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene doterajšieho účastníka konania na strane žalobcu, a to na základe singulárnej sukcesie (titulom postúpenia pohľadávky na základe   zmluvnej   dohody).   Keďže   singulárna   sukcesia   nevyvoláva   automaticky   aj procesnoprávne nástupníctvo, konajúci súd musel uplatňovanú zmenu uznesením pripustiť. Ako to bude v ďalšom uvedené, na ťarchu okresného súdu treba pripočítať, že túto zmenu pripustil až po takmer siedmich rokoch (návrh bol podaný sťažovateľkou 6. apríla 1998), a to uznesením zo 16. marca 2005 č. k. 1/97-163 z ktorého vyplýva, že súd pripúšťa „zmenu účastníkov na strane navrhovateľa tak, že na miesto navrhovateľa RSDr. O. K., súkromne podnikajúceho pod obchodným názvom S., D., do konania ako navrhovateľ vstupuje O., spol. s r. o., L.“. Na základe tohto uznesenia sťažovateľka vstúpila do predmetného konania v tom štádiu, v akom sa nachádzalo pred zmenou účastníkov konania. Uvedená skutočnosť má podľa názoru ústavného súdu zásadný význam pre vymedzenie obdobia, ktoré podlieha posúdeniu   namietanej   protiústavnosti   konania   odporcu,   pretože   v uvedenom   prípade v dôsledku   súdom   povolenej   zmeny   účastníkov   konania   nedošlo   k vzniku   nového procesnoprávneho   vzťahu,   ale   k procesnoprávnemu   nástupníctvu   do   už   existujúceho procesnoprávneho vzťahu.

Aj s prihliadnutím na tento záver ústavný súd nemal pochybnosť, že sťažovateľka môže uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré predchádzalo tejto zmene.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   konania   a postup   súdu   (napr.   I. ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o zaplatenie 279 145 Sk z titulu neuhradenej ceny za vykonané stavebné práce môže v danej konkrétnej   veci   predstavovať   určitý   stupeň   zložitosti   súvisiaci   napr.   s   nevyhnutnosťou znaleckého dokazovania. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať na vrub zložitosti prerokovávanej veci.  

Treba   ďalej   konštatovať,   že   konanie   vo   veci   (od   podania   žalobného   návrhu 10. januára 1997 až dosiaľ) trvá na okresnom súde viac ako 9 rokov, pričom vo veci samej ešte   nebolo   vydané   rozhodnutie.   Už   samotná   táto   dĺžka   konania   je   celkom   zjavne neprimeraná.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky ako účastníka konania v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje,   že   postup   súdu   v napadnutom   konaní   nevykazoval   vždy   znaky   plynulého a efektívneho konania (najmä v súvislosti so znaleckým dokazovaním) a okresný súd bol v danej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov aj nečinný, konkrétne od 13. júna 1997 do 15. augusta 2000 (tri roky a dva mesiace), od 29. júna 2001 do 12. marca 2002 (osem mesiacov) a od 18. marca 2005 do 8. septembra 2005 (päť mesiacov). Na okresnom súde teda v danej veci neboli vykonané počas doby viac ako štyroch rokov žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu z hľadiska čl. 48 ods. 2 ústavy je netolerovateľné, rovnako ako aj skutočnosť, že o návrhu sťažovateľky na zmenu   účastníctva   v napadnutom   konaní   rozhodoval   súd   po   takmer   siedmich   rokoch. K uvedeným   prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   alebo   správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Obranu okresného súdu, podľa ktorého „dĺžka súdneho konania je ovplyvňovaná aj personálnym zabezpečením tunajšieho súdu sudcami,“ nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd už opakovane uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods.   2   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov   spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci - a teda vykonanie spravodlivosti - bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v   dispozičnej   sfére   vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkom súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Pokiaľ konajúci sudcovia poukázali na to, že dôvodom prieťahov v napadnutej veci bolo aj to, že „došlo opätovne k zmene zákonného sudcu“, resp. poukazovali na to, že „počas doby, keď vec bola vybavovaná mnou, k prieťahom nedošlo“, treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov,   posudzoval   postup   súdu,   a nie   to,   či   toto   právo   bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec.   Preto   pri   posudzovaní   odôvodnenosti   sťažnosti   nemožno   prihliadnuť   na   uvedené skutočnosti.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 140 000 Sk, ktoré odôvodnila aj tým, že kvôli zbytočným prieťahom okresného súdu sa nemohla „domôcť   súdnou   cestou   svojej   vymáhanej   pohľadávky   vo   výške   279.145,-   Sk s príslušenstvom.   Stratila   týmito   zbytočnými   prieťahmi   veľa   času,   energie   a financií a nemohla sa naplno venovať vykonávaniu predmetu podnikania“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané vo výške 70 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby   (príprava   a prevzatie   zastúpenia   a   podanie   sťažnosti   20.   marca   2006   a   podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 9. júna 2006). Za tri úkony vykonané v roku 2006 patrí odmena trikrát 2 730 Sk a režijný paušál trikrát 164 Sk (§ 1 ods. 3, § 11 ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 655/2004   Z.   z. o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb),   preto   trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 8 682 Sk.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnenej náhrade trov konania sťažovateľkou rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2006