znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 144/05-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   novembra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť PaedDr. M. Š., bytom K., zastúpeného advokátkou JUDr. Ľ. V., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 39/99 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 39/99 p o r u š i l základné právo PaedDr. M. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   27   C   39/99 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. PaedDr. M. Š. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom   dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 11. júla 2005 č. k. I. ÚS 144/05–11 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť PaedDr.   M.   Š.,   bytom   K.   (ďalej   len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou   JUDr.   Ľ.   V.,   K., ktorou   namietal   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 39/99.

Zo sťažnosti vyplýva, že podaním žaloby 6. decembra 1999 sa v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 27 C 39/99 sťažovateľ domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva   manželov   (ďalej   len   „BSM“).   Podľa   tvrdenia   sťažovateľa   konanie okresného súdu je od septembra 2002 aj napriek jeho opakovaným urgenciám poznačené zbytočnými   prieťahmi,   čím   sa   predlžuje   doba   jeho   právnej   neistoty   a odďaľuje   sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem popisu priebehu predmetného konania uviedol: „(...) ďalší termín pojednávania bol 19. 9. 2002, kde vzhľadom už k predchádzajúcemu návrhu na vypracovanie   kontrolného   znaleckého   posudku   hlavne   z   odboru   stavebníctva   súd   toto pojednávanie   odročil   na   neurčito   za   týmto   účelom,   čo   aj   oznámil   účastníkom upovedomením, ktoré sme obdržali 2. 9. 2002.

Od uvedeného dátumu napriek písomným urgenciám zo dňa 1. 10. 03, 3. 11. 03, 4. 12. 03, 12. 1. 04, 28. 1. 04, 30. 4. 04 navrhovateľ do dnešného dňa neobdržal uznesenie na nariadenie kontrolného znaleckého posudku na ocenenie nehnuteľností a ani nebolo nariadené pojednávanie.

Z toho dôvodu navrhovateľ dňa 12. 7. 2004 sa obrátil na predsedu Okresného súdu Bratislava III., so sťažnosťou na prieťahy v konaní, avšak ani k tejto sťažnosti sa Okresný súd vôbec nevyjadril.“

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Právo   sťažovateľa   PaedDr.   M.   Š.,   zaručené   čl.   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky na konanie bez zbytočných prieťahov konaním Okresného súdu Bratislava III., č. k. 27 C 39/99 porušené bolo.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prikazuje   Okresnému   súdu   Bratislava   III., aby konal vo veci vedenej pod 27 C 39/99.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000,- Sk, ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III.,   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   do   3   dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

2.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadrili   obaja účastníci konania: za okresný súd jeho podpredseda JUDr. M. K. listom sp. zn. Spr. 3452/05 z 8.   júla   2005   a   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu okresného súdu listom z 9. novembra 2005.

2. 1. Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení mimo iného uviedol: „Ako je zrejmé z obsahu spisu veci, konalo sa v nej riadne do augusta 2002, je pravdou, že odvtedy sa vo veci vôbec nekonalo, v zásade je ale na príčine preťaženosť moja, resp. nášho súdu. (...)

V roku 2003 dosiahol stav vecí v mojom súdnom oddelení takej úrovne, že sa veci už nedali vybavovať bez prieťahov, dotklo sa to teda aj tejto veci, pričom podotýkam, že do roku 2002 som aj v tejto veci mal mimoriadne termíny pojednávaní, stav vecí v oddelení to prosto dovoľoval.

(...) Z prvých šiestich najpreťaženejších okresných súdov sú štyri bratislavské, náš súd je na štvrtom mieste. Poukazujem na to ako na skutočné príčiny prieťahov v konaní, aj keď viem, že z hľadiska rozhodovania ústavného súdu je to právne bezvýznamné.

Na ústnom pojednávaní netrvám.“

2. 2. Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu okresného súdu uviedla:

„Vo vyjadrení sa uvádza, že aj zo sťažnosti je zrejmé, že až do augusta 2002 sa vo veci riadne konalo a že je tiež pravdou, že od uvedeného obdobia sa vo veci nekonalo. Ako dôvod nekonania je príčina v preťaženosti súdu. Ďalej súd poukazuje na počet právnych vecí, ktoré je OS Bratislava III., povinný riešiť a zároveň poukazuje na analýzu sťažností súdov   vyhotovený   MS   SR   podľa   ktorého   na   Slovensku   chýba   258   sudcov,   z   toho   pre Bratislavu 71 a konkrétne na súde Bratislava III., 15 sudcov.

K týmto skutočnostiam sťažovateľ uvádza len tú skutočnosť, že otázky množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdov nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či k prieťahom v konaní došlo alebo nie.

Znovu sťažovateľ uvádza, že podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR má právo aby jeho vec bola prejednaná bez zbytočných prieťahov.

Osobne   sa   domnievame,   že   v   tomto   prípade,   keďže   posledné   pojednávanie   bolo odročené za účelom vydania uznesenia na kontrolné znalecké dokazovanie, ani vydania takéhoto uznesenia sa sťažovateľ nedočkal, čo by samozrejme urýchlilo konanie a podľa nášho názoru zbytočne vec nie je prejednávaná posledné 3 roky.

Zároveň   oznamujem   súdu,   že   netrváme   na   ústnom   pojednávaní   pred   Ústavným súdom SR.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48 ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci,   t. j.   rozhodnutie o tom,   či   namietaným postupom   súdu   bolo alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 27 C 39/99:

- 6.   december   1999   –   sťažovateľ   sa   žalobou   podanou   okresnému   súdu   domáhal vyporiadania BSM po rozvode;

- 18. január 2000 – okresný súd nariadil pojednávanie na 3. marec 2000 a žalobný návrh zaslal na vyjadrenie žalovanej;

- 9. február 2000 – okresný súd pripojil k spisu rozvodový spis sp. zn. 7 C 300/96;

- 1. marec 2000 – právna zástupkyňa sťažovateľa ospravedlnila jeho neúčasť na pojednávaní 3.   marca   2000   a žiadala   okresný   súd   o poskytnutie   trojmesačnej   lehoty   na   uzavretie mimosúdnej dohody medzi účastníkmi;

- 3. marec 2000 – pojednávanie bolo pre ospravedlnenú neúčasť sťažovateľa a jeho právnej zástupkyne a z dôvodu žiadosti sťažovateľa odročené na 3. máj 2000;

- 3. máj 2000 – okresný súd po konštatovaní, že „sa pokúsil o zmierne riešenie sporu“ a do jedného mesiaca právni zástupcovia účastníkov oznámia súdu jeho výsledok, odročil pojednávanie na neurčito;

- 5. jún 2000 – sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že nedošlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, a žiadal nariadiť pojednávanie;

- 10. júl 2000 a 13. september 2000 – sťažovateľ opätovne žiadal nariadiť pojednávanie;

- 14. september 2000 – okresný súd nariadil pojednávanie na 25. október 2000;

-   20.   október   2000   –   právna   zástupkyňa   žalovanej   zaslala   okresnému   súdu   vyjadrenie k žalobe;

- 25.   október   2000   –   pojednávanie   bolo   z dôvodu   neospravedlnenej   neprítomnosti sťažovateľa   (predvolanie   prevzal   10.   októbra   2000)   a jeho   právnej   zástupkyne (ospravedlnenie doručené okresnému súdu telegramom v deň pojednávania) odročené na 15. december 2000;

- 15. december 2000 – pojednávanie bolo po ustálení okruhu hnuteľných a nehnuteľných vecí   patriacich   do   BSM odročené na 23.   február 2001   z dôvodu   nariadenia znaleckého dokazovania ohľadne ocenenia vecí začlenených do BSM;

- 13. február 2001 – okresný súd uznesením ustanovil súdnu znalkyňu z odboru bytové zariadenie, odvetvia nábytok na ocenenie hnuteľných vecí (uznesenie bolo súdnej znalkyni doručené 26. februára 2001 a na vypracovanie znaleckého posudku jej bola uložená lehota 20   dní),   súdneho   znalca   z odboru   elektrotechnika   na   ocenenie   elektrických   zariadení (uznesenie   bolo   súdnemu   znalcovi   doručené   23.   februára   2001   a na   vypracovanie znaleckého posudku mu bola uložená lehota 20 dní) a súdneho znalca z odboru stavebníctvo za účelom ocenenia bytu (uznesenie bolo súdnemu znalcovi doručené 22. februára 2001 a na vypracovanie znaleckého posudku mu bola uložená lehota 30 dní);

- 23.   február   2001   –   po   vypočutí   účastníkov   konania   bolo   pojednávanie   odročené   na 27. apríl 2001 z dôvodu predvolania svedkov, vyžiadania správy o čerpaní mladomanželskej pôžičky účastníkmi a predloženia znaleckých posudkov;

- 5.   marec   2001   –   okresnému   súdu   bol   doručený   znalecký   posudok   z odboru elektrotechnika;

- 8. marec 2001 – na základe výzvy okresného súdu na pojednávaní 23. februára 2001 sťažovateľ zaplatil za podanie žalobného návrhu súdny poplatok;

- 15.   marec   2001   –   okresnému   súdu   bol   doručený   znalecký   posudok   z odboru   bytové zariadenie, odvetvia nábytok;

- 26. marec 2001 – okresný súd oznámil účastníkom konania, že z dôvodu potreby zaslania spisu súdnemu znalcovi z odboru stavebníctvo pre účely vypracovania znaleckého posudku sa pojednávanie nariadené na 27. apríl 2001 odročuje na neurčito;

- 27. marec 2001 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok z odboru stavebníctvo;

- 5. apríl 2001 – okresný súd nariadil pojednávanie na 16. máj 2001;

- 9. apríl 2001 – okresný súd dopytom adresovaným Slovenskej sporiteľni zisťoval spôsob čerpania a splácania mladomanželskej pôžičky poskytnutej účastníkom;

- 19. apríl 2001 – okresný súd vyzval účastníkov konania na oznámenie adries svedkov;

- 16. máj 2001 – pojednávanie po vypočutí účastníkov a svedkyne bolo odročené na 14. jún 2001 z dôvodu predvolania svedka a urgovania správy od Slovenskej sporiteľne;

- 31. máj 2001 – okresnému súdu bola doručená správa od Slovenskej sporiteľne o spôsobe čerpania a splácania mladomanželskej pôžičky poskytnutej účastníkom;

-   12.   jún   2001   –   sťažovateľ   a jeho   právna   zástupkyňa   ospravedlnili   svoju   neúčasť   na pojednávaní 14. júna 2001 a súhlasili, aby sa konalo v ich neprítomnosti;

- 14. jún 2001 – pojednávanie bolo pre neprítomnosť sťažovateľa, jeho právnej zástupkyne a svedka odročené na 6. september 2001;

- 5. september 2001 – sťažovateľ a jeho právna zástupkyňa ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní 6. septembra 2001 z dôvodu kolízie termínov pojednávaní právnej zástupkyne;

- 6. september 2001 – pojednávanie bolo po vypočutí svedka odročené na 23. november 2001;

- 23.   november   2001   –   pojednávanie   bolo   z dôvodu   neospravedlnenej   neúčasti   oboch právnych   zástupcov   a sťažovateľa,   ktorí   boli   riadne   predvolaní,   odročené   na   6.   február 2002. Po pojednávaní bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie právnej zástupkyne sťažovateľa z neúčasti na pojednávaní;

- 6. február 2002 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na 3. apríl 2002 s tým, že právny zástupca žalovanej zašle okresnému súdu „špecifikáciu dlhov“ obidvoch účastníkov ku dňu rozhodnutia o rozvode;

- 3. apríl 2002 – po vypočutí žalovanej, ktorá predložila „špecifikáciu dlhov“ účastníkov, bolo pojednávanie odročené na 30. máj 2002 z dôvodu pripojenia spisu sp. zn. Ro 48/00 a predvolania   súdneho   znalca   z odboru   stavebníctvo   za   účelom   objasnenia   ním vypracovaného znaleckého posudku;

- 30. máj 2002 – pojednávanie bolo po vypočutí súdneho znalca z odboru stavebníctvo odročené   na   19.   september   2002   s tým,   že   okresný   súd   (na   návrh   sťažovateľa)   nariadi vypracovanie kontrolného znaleckého posudku ohľadne ocenenia bytu;

- 22. august 2002   –   okresný   súd   zrušil   nariadený   termín   pojednávania   na   19. september 2002   z dôvodu   potreby   ustanovenia   súdneho   znalca   na   vypracovanie   kontrolného znaleckého posudku;

- 6. október 2003 – sťažovateľ žiadal okresný súd o nariadenie pojednávania;

- 5. november 2003 – sťažovateľ žiadal okresný súd o nariadenie pojednávania;

- 8. december 2003 – sťažovateľ žiadal okresný súd o nariadenie pojednávania;

- 14. január 2004 – sťažovateľ žiadal okresný súd o nariadenie pojednávania;

- 2. február 2004 – sťažovateľ žiadal okresný súd o nariadenie pojednávania a o ustanovenie súdneho znalca;

- 3. máj 2004 – sťažovateľ žiadal okresný súd o nariadenie pojednávania.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a právoplatne nerozhodli   (I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o vyporiadanie BSM vedenom pod sp. zn. 27 C 39/99, v ktorom sťažovateľ vystupuje   ako   žalobca,   došlo   k porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v   čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (m. m. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Predmetom konania na okresnom súde je rozhodovanie o vyporiadanie BSM, ktoré v danom prípade podľa názoru ústavného súdu nepredstavuje právne zložité (z hľadiska právnej úpravy a jej aplikácie) konanie. Ústavný súd síce uznáva, že ide o konanie, ktoré je svojou   povahou   náročné   na   dokazovanie   -   zistenie   skutkového   stavu   potrebného   pre rozhodnutie o merite veci (ustálenie okruhu vecí patriacich do BSM a ich ocenenie), avšak vychádzajúc zo samotnej dĺžky konania, jeho priebehu a doteraz dosiahnutých výsledkov ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali existujúci viac ako päť rokov a osem mesiacov trvajúci priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania v preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že na celkovej dĺžke konania sa čiastočne podieľal aj sťažovateľ, a to   opakovanou   neospravedlnenou   neúčasťou   na   pojednávaniach   (30.   marca   2000, 25. októbra   2000,   14.   júna   2001,   6.   septembra   2001   a 23.   novembra   2001),   ako   aj oneskoreným zaplatením súdneho poplatku za návrh po viac ako 14 mesiacoch od jeho podania (8. marca 2000).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti konštatuje, že okresný súd v predmetnej veci uskutočnil posledné pojednávanie 30. mája 2002, ktoré bolo z dôvodu nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania odročené na 19. september 2002 a následne bol tento termín pojednávania okresným súdom 22. augusta 2002 zrušený z dôvodu potreby ustanovenia súdneho znalca. Od posledného pojednávania dosiaľ   okresný   súd,   t.   j.   viac   ako   tri   roky,   nevykazuje   v predmetnom   konaní   žiadnu procesnú aktivitu.

V súvislosti s tvrdením podpredsedu okresného súdu: „V roku 2003 dosiahol stav vecí v mojom súdnom oddelení takej úrovne, že sa veci už nedali vybavovať bez prieťahov“, ústavný   súd   konštatuje,   že   v súlade   s judikatúrou   ústavného   súdu   platí,   že   nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje zodpovednosti za   zbytočné   prieťahy   v súdnom   konaní.   Námietka   neprimeraného   zaťaženia   sudcov   pri vybavovaní   agendy   nepredstavuje   dôvody,   ktoré   by   mohli   byť   interpretované   inak   než technické a organizačné problémy, ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich práv bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (IV. ÚS 58/02). V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS   50/01,   I.   ÚS   108/02,   I.   ÚS   38/03),   že   nedostatočné   personálne   obsadenie   súdu a nadmerné množstvo vecí,   v ktorých   sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Z vyjadrenia okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení. Skutočnosť, že okresný   súd   mal   problémy   s vybavovaním   veľkého   množstva   agendy,   ktoré   nedokázal riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (I. ÚS 156/02, I. ÚS 65/04).

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   domáhal   aj   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo výške 100 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti,   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, považuje za primerané vo výške 20 000 Sk.Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6.   Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľ   si   nežiadal   priznať   úhradu   trov   právneho zastúpenia, ústavný súd sa touto otázkou nezaoberal.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. novembra 2005