znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 143/2010-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. apríla 2010 predbežne prerokoval sťažnosť D. N., P., Ľ. N., P., a L. N., P., zastúpených advokátkou JUDr. M. K., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva vlastniť   majetok   a   dediť   podľa   čl. 20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 D/165/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. N., Ľ. N. a L. N.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára 2010 doručená sťažnosť D. N., Ľ. N. a L. N. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva vlastniť majetok a dediť podľa čl. 20 ods. 1 ústavy postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 D/165/2008.

2. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli: „Sťažovatelia... sú pozostalými a oprávnenými dedičmi po poručiteľovi... Dedičské konanie je vedené pred Okresným súdom... pod sp. zn. 7D/165/2008...

V celom, zatiaľ vyše 2 a pol ročnom dedičskom konaní Okresný súd... nevykonal žiaden relevantný procesný úkon. Žiadosťou zo dňa 25. 06. 2009 sťažovateľ I. rade žiadal o riadne konanie vo veci. Žiaľ žiadosť sa minula účinkom, a tak dňa 08. 02. 2010 bola predsedníčke Okresného súdu... adresovaná sťažnosť, nakoľko ani dovtedy Okresný súd... nedokázal   poveriť   notára   ako   súdneho   komisára,   aby   dedičské   konanie   mohlo   byť ukončené.

Okresný súd... je v celom konaní absolútne nečinný. U sťažovateľov prieťahy spôsobené a spôsobované Okresným súdom... spôsobili stav právnej neistoty, nechuť k zákonom a rezignáciu domáhať sa akokoľvek a kdekoľvek svojich práv. O to viac je to bolestnejšie, že dedičské konanie je dôsledkom úmrtia blízkeho človeka, pričom nečinnosť súdu necitlivo spôsobuje zásah do ich osobného života ako i do osobnosti poručiteľa,   nemajúca   úcty   po   smrti   človeka.   Úlohou   súdu   je   čo   najskôr   usporiadať majetkové vzťahy po poručiteľovi...

Nečinnosť   Okresného   súdu...,   ako   aj   súčasný   stav   (po   vyše   2   a   pol   roku   nebol poverený súdny komisár) nemožno podľa názoru sťažovateľov... ničím ospravedlniť. Neodôvodnené prieťahy, ktorým sa konanie nezmyselne predlžuje, viedli k porušeniu základného   práva   na   prerokovanie   veci   sťažovateľov...   bez   zbytočných   prieťahov   ako i práva vlastniť majetok a na to nadväzujúce právo dedenia, ktoré sa Ústavou... zaručuje.“

3. Sťažovatelia na základe uvedeného ústavnému súdu navrhli, aby nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľov... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy..., právo vlastniť majetok a dediť podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy... bolo postupom Okresného súdu... v konaní vedenom pod sp. zn. 7 D/165/2008 porušené. II. Okresnému súdu... prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 7 D/165/2008 konal bez ďalších prieťahov.

III.   D.   N.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   2.000   € (slovom: dvetisíc   Eur),   ktorému   ich   je   Okresný   súd...   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

IV.   Ľ.   N.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   2.000   €   (slovom: dvetisíc   Eur),   ktorému   ich   je   Okresný   súd...   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

V.   L.   N.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   2.000   €   (slovom: dvetisíc   Eur),   ktorej   ich   je   Okresný   súd...   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

VI. Okresný súd... je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia... D. N., Ľ. N. a L. N. v sume 620,40 € (slovom: šestodvadsať Eur a štyridsať centov) advokátke... na jej účet... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o   organizácií   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky, o konaní pred ním   a o postavení   jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku   1,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodných osobitného zreteľa.

6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základného práva vlastniť majetok a dediť podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, pretože okresný súd doteraz právoplatne nerozhodol.

7. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v 1. rade pred podaním ústavnej sťažnosti   podal   8.   februára   2009   predsedníčke   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   7   D/165/2008   (ostatní   sťažovatelia   nevyužili   toto   právo a sťažnosť   na   prieťahy   predsedníčke   okresného   súdu   nepodali).   V súvislosti   so sťažovateľmi   v sťažnosti   uvádzanou   argumentáciou,   že   podobnú   sťažnosť   už   podali 25. júna   2009,   ústavný   súd   uvádza,   že   táto   nemala   náležitosti   predpokladané   zákonom č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), a preto ju ústavný súd nemohol považovať za sťažnosť na prieťahy v konaní (adresovanú predsedovi okresného súdu).

8. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej veci sťažovatelia neuviedli a ani ústavný súd ich nezistil.

9. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 62   a   nasl.   zákona   o   súdoch   zásadne   považuje za   účinný   prostriedok   ochrany   takých základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj   so základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“),   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel   zistenia   stavu   veci   prešetriť   všetky   skutočnosti“.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

10. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

11. Vzhľadom na to, že sťažnosť adresovanú ústavnému súdu sťažovatelia podali 26. februára   2010   a   predsedníčke   okresného   súdu   bola   doručená   sťažnosť   sťažovateľa v 1. rade na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 7 D/165/2008 3. februára 2010, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa v 1. rade iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, pretože neuplynul dostatočne dlhý čas na zjednanie nápravy (podobne II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06). Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

12. Sťažovatelia zároveň namietali, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu ich základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy. Keďže sťažovatelia namietali porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl. 20   ods. 1   ústavy   z dôvodu   namietaných   prieťahov, ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa osobitne uvedeným článkom ústavy, ktorý mal byť podľa nich taktiež porušený. Pretože ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým postupom okresného súdu a možným porušením základných práv podľa čl. 46 až čl. 48 ústavy, nemožno vzhľadom na to uvažovať ani o porušení ďalších práv podľa čl. 20   ods. 1   ústavy.   Z uvedených   skutočností   teda   vyplýva,   že   sťažnosť   sťažovateľov   je v časti namietajúcej porušenie čl. 20 ods. 1 ústavy zjavne neopodstatnená.

13.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v   celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov.

14. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovatelia   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. apríla 2010