znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 143/07-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Š. P. a I. P., K., obaja zastúpení advokátom JUDr. P. K., K., vo veci porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Košice   II v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 935/01 a Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 149/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. P. a I. P. o d m i e t a  .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 26. februára 2007 doručená sťažnosť Š. P. (ďalej len „sťažovateľ“) a I. P. (ďalej len „sťažovateľka“, alebo   spolu   ďalej   len   „sťažovatelia“)   vo   veci   porušenia   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 935/01 a Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 149/05.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že 20. septembra 2001 podal sťažovateľ okresnému súdu   návrh   na   začatie   konania   o neplatnosť   kúpnej   zmluvy.   Následne   okresný   súd uznesením sp. zn. 28 C 935/01 z 28. januára 2003 povolil sťažovateľke vstup do konania. Podľa tvrdenia sťažovateľov „Od podania návrhu vo veci uplynulo 5 a pol roka, ale vec doposiaľ nebola ukončená v dôsledku prieťahov na strane súdov, okresného aj krajského súdu, spôsobených pomalým postupom, nepružnosťou konania, nedostatočnou prípravou na jednotlivé   pojednávania   a v dôsledku   toho   zbytočným   odročovaním   pojednávania, bezdôvodnými   veľkými   časovými   odstupmi   medzi   jednotlivými   úkonmi   súdov,   naposledy bezdôvodným   prerušením   pojednávania   odvolacím   súdom   do   doby   ukončenia   trestného konania proti odporcom.“

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli chronologicky úkony, ktoré vo veci vykonal okresný súd a krajský súd a vyslovili názor, že ich postupom došlo k zbytočným prieťahom v konaní a že vec dosiaľ nebola vybavená. Z uvedených dôvodov žiadajú, aby ústavný súd o ich sťažnosti takto rozhodol: „Základné právo Š. P. a I. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, postupom Okresného súdu Košice II   v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 935/01 a Krajského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 149/05 porušené bolo. Krajskému súdu v Košiciach prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 149/05 konal bez zbytočných prieťahov. Š. P. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 24.000,- Sk, ktoré je Okresný súd Košice II povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Š. P. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 36.000,- Sk, ktoré je Krajský súd Košice povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. I. P. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 20.000,- Sk, ktoré je OS Košice II povinný jej zaplatiť a 30.000.-Sk, ktorú sumu je povinný zaplatiť KS v KE a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Š. P. (správne má byť P., pozn.) a I. P. priznáva náhradu trov právneho zastupovania vo výške 5.876,- Sk, na účet advokáta JUDr. P. K., K. do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

K sťažnosti, ktorou sťažovatelia namietali porušenie svojho práva priznaného čl. 48 ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   a krajského   súdu,   nepripojili   doklad   o tom,   že využili prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základného práva poskytuje, t. j., že podali predsedovi okresného súdu a krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na výzvu ústavného súdu z 15. marca 2007 právny zástupca sťažovateľov 10. apríla 2007 ústavnému súdu oznámil: „ako to vyplýva zo základného spisu, nepodávali sme sťažnosť pre prieťahy predsedom okresného resp. krajského súdu. Podávali sme však niekoľko žiadostí – urgencií na   vytýčenie   termínu   pojednávania.“ Podľa   skutočností   uvedených   právnym   zástupcom v doplnení   sťažnosti   okresný   súd   vykonal   vo   veci   rozsiahle   dokazovanie   a návrhu sťažovateľov vyhovel. Podľa názoru sťažovateľov krajský súd „zbytočne spôsobil prieťahy v konaniach tým, že dňa 29. 11. 2005 najprv pojednávanie odročil na neurčito za účelom vyžiadania trestného spisu z OÚV a ďalšie pojednávanie nariadil takmer až o 10 mesiacov na 14. 10. 2006, na ktorom rozhodol tak, že konanie sa prerušuje do ukončenia trestnej veci odporcov. Ani v prípade podania sťažnosti na prieťahy predsedovi Krajského súdu v Košiciach, by predseda súdu nemohol tieto prieťahy odstrániť, keďže nie je v jeho právomoci zasahovať do rozhodovania ani jemu podriadenému sudcovi, ktorý zbytočne prerušil konanie, hoci v spise bolo produkovaných dostatok dôkazov k tomu, aby mohol odvolací súd v merite veci rozhodnúť   a vzhľadom   k týmto   vykonaným   dôkazom   zrejme   aj   potvrdiť   prvostupňový rozsudok. Z uvedených dôvodov, aj s poukazom na ust. § 53 ods. 1, 2 zák. o ústavnom súde sme názoru,   že   v danej   veci   sme   napr.   urgenciami   a žiadosťami   o vytýčenie   termínu pojednávania pred OS i KS využívali všetky prostriedky dané nám zákonom na odstránenie prieťahov   v konaní   a keďže   odvolací   súd   rozhodol   spôsobom   (prerušil   konanie),   ktorý nemôže ovplyvniť ani predseda KS, treba mať za to, že v zmysle § 53 ods. 2 cit. zák. sú dané aj dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by ústavný súd nemal odmietnuť prijatie sťažnosti, hoci priamo predsedom okresného a krajského súdu sme sťažnosť pre prieťahy nepodávali. Žiadame teda, aby ústavný súd vo veci našej ústavnej sťažnosti naďalej konal a rozhodol v zmysle nášho návrhu“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 935/01 a krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 149/05.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Ústavný   súd   na   základe   svojej   konštantnej   judikatúry   berie   do   úvahy   to,   že odmietnuť   sťažnosť   ako   zjavne   neopodstatnenú   možno   aj   takú,   ktorá   „vzhľadom   na skutočnosť,   že   celková   doba   konania   pred   súdom...,   ako   aj   postup   zákonného   sudcu nesignalizovali   reálnu   možnosť   zbytočných   prieťahov,   a   tým   ani   porušenia   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), alebo ktorej „argumenty v sťažnosti sťažovateľov   uvedené,   nepreukázali   v čase   podania   sťažnosti   takú   intenzitu   porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03),   resp.   že „na   základe   skutočností   uvedených   v sťažnosti   nemožno postup súdu   považovať   za   taký,   ktorý   by   signalizoval   pri   predbežnom   prerokovaní   možné porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 131/03), alebo ak „ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom súdu a základným právom“ (napr. I. Ú 54/98, II. ÚS 214/05).

1.   Ústavný   súd   zo   sťažnosti   sťažovateľov   a   zo   súdneho   spisu   zistil,   že   konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy začalo na okresnom súde 20. septembra 2001. Okresný súd podľa názoru ústavného súdu konal v primeraných lehotách. Rozsudkom vo veci samej rozhodol   na   pojednávaní   uskutočnenom   22.   novembra   2004.   Spis   bol   po   podaných odvolaniach proti rozsudku predložený krajskému súdu síce až 13. mája 2005, ale to bolo spôsobené problémami s doručovaním zásielok odporcovi v 2. rade; spis sa od uvedeného dátumu   nachádza   na   krajskom   súde.   Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd konštatuje, že k prieťahom v konaní vedenom okresným súdom nedošlo, lebo nie každý tzv. prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (porov. II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 48/03 a pod.) tak, ako to bolo aj v predmetnej veci.

2. Konanie vedené krajským súdom prebieha od 13. mája 2005. Vo veci boli dosiaľ uskutočnené dve pojednávania. Na poslednom pojednávaní uskutočnenom 14. septembra 2006 bolo konanie uznesením prerušené do právoplatného skončenia trestnej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 8 T 74/05, výsledok ktorej bude mať vplyv na rozhodnutie krajského súdu o odvolaní, lebo sa v nej vykonáva grafické porovnanie sporných písomností na námietku samotných sťažovateľov.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty účastníka konania (napr. I. ÚS 41/02). Tento účel spravidla nie je možné dosiahnuť po právoplatnom prerušení konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom. Ústavný súd v tejto súvislosti v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (mutatis mutandis I. ÚS 162/03) konštatuje, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ku ktorému došlo podľa hore uvedeného zistenia ústavného súdu v danom prípade ústavne konformným spôsobom) možno považovať za prekážku konania. Ak sa neodstráni prekážka prerušeného konania postupom predvídaným v Občianskom súdnom poriadku, nemôžu sa v prerušenom konaní   vykonávať   žiadne   procesné   úkony   smerujúce   k odstráneniu   právnej   neistoty účastníkov,   a tým   aj   k naplneniu   účelu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy.   Preto   ústavný   súd   nečinnosť krajského súdu   v dôsledku   existencie   zákonnej prekážky jeho postupu   neposudzuje   ako zbytočné prieťahy v odvolacom konaní (mutatis mutandis II. ÚS 3/03, I. ÚS 65/03).

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného súdu a krajského súdu v napadnutých konaniach po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikoval   ako porušenie   základného   práva   sťažovateľov   garantovaného čl.   48   ods.   2 ústavy, preto ústavný súd rozhodol o odmietnutí sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 23. augusta 2007