znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 143/04-35

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Eduarda Báránya a Štefana Ogurčáka na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2004 prerokoval prijatú sťažnosť Ing. Marcela Jakubičku, bytom B., a Jany Magyaricsovej, bytom   B.,   zastúpených   advokátkou   JUDr.   D.   K.,   Advokátska   kancelária,   B.,   vo   veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 207/03 a takto

r o z h o d o l :

Základné právo Ing. Marcela Jakubičku a Jany Magyaricsovej na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského   súdu   v   Bratislave   v odvolacom   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   8   Co   207/03 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2004 doručená   sťažnosť Ing.   Marcela Jakubičku,   bytom   B.,   a Jany Magyaricsovej,   bytom   B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. D. K., Advokátska kancelária, B., vo   veci   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“) v konaní o určenie, resp. zvýšenie výživného vedenom pod sp. zn. 8 C 4/01 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 207/03.

Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 143/04-12 z   8. septembra 2004 prijal podľa § 25 ods. 3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť v časti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   postupom   krajského   súdu   v odvolacom   konaní   vedenom   pod sp. zn. 8 Co 207/03   na ďalšie   konanie.   Vo   zvyšnej   časti   sťažnosť   odmietol   ako   podanú oneskorene.

V rámci   prípravy   ústneho   pojednávania   sa   na   základe   žiadosti   ústavného   súdu k opodstatnenosti prijatej sťažnosti (ďalej len „sťažnosť“) písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   Krajský   súd   v   Bratislave,   zastúpený   jeho   povereným   predsedom,   vyjadrením sp. zn. Spr. 3883/2004   z 5.   októbra   2004   a   sťažovatelia,   zastúpení   svojou   právnou zástupkyňou, stanoviskom z 20. októbra 2004.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde (súhlas sťažovateľa podmienený – „za predpokladu, že ústavný súd SR bude mať zo súdnych   spisov,   ktoré   s vecou   súvisia   a ktoré   sú   vyššie   uvádzané   preukázaný   skutočný dátum doručenia odvolania na Krajský súd v Bratislave, súhlasíme s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania v tejto veci“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú   sťažnosť   prerokoval   na   svojom   zasadnutí   bez   prítomnosti   účastníkov,   ich zástupcov   a verejnosti   len na základe písomne podaných   stanovísk   účastníkov a obsahu dotknutého súdneho spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 4/01 (a k nemu pripojenému súdnemu spisu sp. zn. 14 C 483/95), ako aj zo zberného spisu krajského súdu sp. zn. 8 Co 207/03 ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

1. Matka sťažovateľov (Ľ. J.) podala 30. septembra 1994 na okresnom súde v ich mene (ako zákonný zástupca) návrh na určenie výživného a stanovenie výšky výživného proti otcovi sťažovateľov J. J. z Bratislavy (ďalej len „odporca“).

2. Na pojednávaní konanom 4. júla 1996 okresný súd súhlasil so zámenou na strane navrhovateľov (ako navrhovatelia ďalej vystupovali sťažovatelia).

3. Okresný súd rozsudkom č. k. 8 C 4/01-123 z 23. mája 2002 určil vyživovaciu povinnosť   na   sťažovateľa   Marcela   Jakubičku   a stanovil   výšku   výživného   pre   oboch sťažovateľov, určil   obdobie za ktoré vznikla povinnosť plniť, vrátane stanovenia výšky dlžného výživného a povolenia splátok pre odporcu. Prvostupňový rozsudok bol doručený právnym zástupcom sťažovateľov 7. augusta 2002 a odporcovi 12. augusta 2002.

4.   Odporca   podal   na   pošte   20.   augusta   2002   odvolanie,   ktoré   bolo   doručené   na okresný súd 21. augusta 2002. Po predložení vyjadrenia právnej zástupkyne sťažovateľov (25. septembra 2002) bol súdny spis okresného súdu sp. zn. 8 C 4/01 doručený 23. októbra 2002   (expedovaný   22.   októbra   2002)   krajskému   súdu,   kde   mu   bola   pridelená sp. zn. 8 Co 475/02.

5.   Dňa   24.   februára   2003   krajský   súd   vrátil   okresnému   súdu   jeho   súdny   spis sp. zn. 8 C   4/01   ako   predčasne   predložený   (okresný   súd   totiž   nevypracoval   v písomnej forme uznesenie o zámene účastníkov konania na strane navrhovateľa).

6. Po vypracovaní uznesenia č. k. 8 C 4/01-142 zo 4. júla 1996 o pripustení zámeny účastníkov   na   strane   navrhovateľa,   jeho   doručení   právnym   zástupcom   účastníkov   a   po nadobudnutí jeho právoplatnosti (16. júla 2003) predložil okresný súd spis sp. zn. 8 C 4/01 opätovne krajskému súdu, ktorému bol doručený 9. septembra 2003 a bola mu pridelená sp. zn. 8 Co 207/03.

7. Pojednávanie konané na krajskom súde 23. marca 2004 (prítomní účastníci a ich právni   zástupcovia)   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom   pripojenia   súdneho   spisu okresného súdu sp. zn. 14 C 483/95 a súdneho spisu krajského súdu sp. zn. 6 Co 266/03 (týkajúceho   sa   návrhu   odporcu   na   zrušenie   vyživovacej   povinnosti   voči   sťažovateľke). Súdny spis sp. zn. 14 C 483/95 bol pripojený 25. marca 2004 a vylúčený 16. júna 2004.

8. Krajský súd uznesením č. k. 8 Co 207/03-155 z 15. júna 2004 zrušil prvostupňový rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (doplniť dokazovanie na zistenie existencie dôvodu pre určenie výživného, t. j. schopnosti sťažovateľov živiť sa).

9. Súdny spis sp. zn. 8 C 4/01 bol 10. septembra 2004 doručený späť na okresnému súdu a ústavnému súdu predložený 29. októbra 2004 k nahliadnutiu.

III.

1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   odseku   2   citovaného   článku   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa odseku 3 citovaného článku ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“.

2.   V petite   sťažnosti   sťažovatelia   žiadali,   aby   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označeného   základného   práva,   prikázal   krajskému   súdu   vo   veci   konať   bez   zbytočných prieťahov, priznal im „finančné zadosťučinenie vo výške každému po 500 000 Sk“ a trovy konania v sume spolu 24 572 Sk.

3. Predseda krajského súdu v už citovanom vyjadrení k sťažnosti uviedol: „... Pokiaľ ide   o vecnú   stránku   sťažnosti,   jej   predmetom   je   tvrdenie   sťažovateľov,   že   postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 207/03 došlo a dochádza k porušovaniu práva   sťažovateľov   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Po nahliadnutí do súdneho spisu namietaného konania mám za to, že tvrdenie sťažovateľov je neopodstatnené. Okresný súd Bratislava III predložil krajskému súdu na rozhodnutie odvolanie sťažovateľov dňa 9. septembra 2003. Odvolaciemu konaniu bola pridelená sp. zn. 8 Co 207/03. Po vybavení starších odvolacích vecí a po riadnom naštudovaní   súdneho   spisu,   odvolací   súd   rozhodol   o odvolaní   dňa   15.   júna   2004   na neverejnom pojednávaní. Dňa 8. júla 2004 požiadal referujúci člen odvolacieho senátu 8 Co   predsedu   krajského   súdu   o predĺženie   lehoty   na   písomne   vypracovanie   uznesenia. Predseda krajského súdu ju predĺžil do 31. júla 2004.   (...) Dňa 8.   septembra 2004(...) odvolací súd vrátil súdu prvého stupňa súdny spis sp. zn. 8 C 4/01 spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu na doručovanie v zmysle § 225 Občianskeho súdneho poriadku.“

4.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľov   vo   svojom   stanovisku   k vyjadreniu   krajského súdu   uviedla:   « ...   nesprávnym   konštatovaním   Krajského   súdu   v Bratislave   je   uvedenie dátumu doručenia odvolania a číslo spisovej značky. Je potrebné poopraviť toto tvrdenie a uviesť, tak ako aj v ústavnej sťažnosti je uvedené, že odvolanie bolo odoslané z Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave dňa 22. októbra 2002. Časové obdobie od 22. októbra 2002 do 9. septembra 2003 by potvrdzovalo, že doručovanie spisu medzi súdmi v Bratislave trvalo temer jeden rok. Skutočný dátum odoslania a doručenia odvolania je zistiteľný   z príslušných   súdnych   spisov.   Skutočnosť   je   taká,   že   po   odoslaní   odvolania v októbri 2002 bola na Krajskom súde v Bratislave odvolaniu pridelená spisová značka 8 Co 475/02.

Dňa   19.   6.   2003   bolo   účastníkom   z Okresného   súdu   Bratislava   III   doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 8 C 4 /01-142 zo dňa 4. 7. 1996, týkajúce sa zámeny účastníkov. Z akého podnetu bolo toto uznesenie doručené, nebolo známe, pretože spis sa mal nachádzať na odvolacom súde. (...) zistila som, že Krajský súd v Bratislave vec sp. zn. 8 Co 475/02 „vybavil inak“ a spis odoslal na Okresný súd Bratislava III. Okresný súd Bratislava III dňa 8. septembra 2003 vrátil spis Krajskému súdu v Bratislave k spisovej značke 8 Co 475/02.

Poznamenávam, že o tzv. „vybavení inak“ účastníci neboli informovaní, nebolo im doručené žiadne rozhodnutie ani iné opatrenie. Bol to teda iba interný postup medzi súdmi, ktorý nemôže ovplyvniť skutočnosť, že vec bola na odvolacom súde od októbra 2002 a nie od 9. septembra 2003, ako to uvádza Krajský súd v Bratislave. V novembri 2003 som sa informovala v spisovej kancelárii Krajského súdu v Bratislave na stav veci 8 Co 475/02 a vtedy mi bolo oznámené, že vec má pridelenú novú spisovú značku 8 Co 207/03. (...) Na základe vyššie uvedeného vo vzťahu k vyjadreniu Krajského súdu v Bratislave k dátumu doručenia   odvolania   na   Krajský   súd   v Bratislave   vznikajú   obavy,   že   Krajský   súd v Bratislave   nepredložil Ústavnému   súdu   so   spisom 8   Co 207/03   aj spis 8   Co   475/02. Nakoľko dátum doručenia odvolania na Krajský súd v Bratislave môže ovplyvniť meritórne vybavenie ústavnej sťažnosti I. ÚS 143/04 navrhujem, aby Ústavný súd SR zistil skutočný dátum doručenia odvolania na Krajský súd v Bratislave, k tomu si zadovážil spisy z ktorých je   táto   skutočnosť   objektívne   zistiteľná,   t.   j.   spis   Krajského   súdu   v Bratislave sp. zn. 8 Co 475/02, prípadne aj spis Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 8 C 4/01. Dňa   15.   júna   2004   Krajský   súd   v Bratislave   rozhodol   o odvolaní   uznesením   na neverejnom zasadnutí. Uznesenie mi bolo doručené dňa 4. októbra 2004. Až v tento deň bolo známe ako Krajský súd rozhodol. Rozhodol tak, že prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie (...)»

5. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti vyslovil opakovane názor, podľa ktorého je účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (t. j. aj rozhodnutia všeobecných súdov). Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota.

6.   Predmetom   konania   pred   okresným   súdom   je   návrh   sťažovateľov   na   určenie (resp. stanovenie)   výšky   výživného   a predmetom   konania   pred   krajským   súdom   je rozhodovanie   o odvolaní   odporcu   proti   rozsudku,   ktorým   bolo   návrhu   sťažovateľov vyhovené.

7. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,   správanie   účastníka   konania   a postup   súdu   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02, II. ÚS 32/02).

7.1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   je   toho   názoru,   že   dĺžka konania na krajskom súde v predmetnej veci (rozhodovanie o odvolaní voči rozsudku súdu prvého stupňa) nebola závislá od jej právnej či skutkovej zložitosti. Ostatne ani predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení na túto skutočnosť nepoukazuje.

7.2. Pri hodnotení ďalšieho kritéria (správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci) ústavný súd nezistil takú závažnú skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaní k zbytočným prieťahom.

7.3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu v predmetnej veci vedenej pod sp. zn. 8 Co 207/03.

Vzhľadom   na rozporné   tvrdenia   účastníkov   konania   o dátume   nápadu   veci   na odvolací   súd   (pozri   vyššie   body   3   a 4)   požiadal   ústavný   súd   predsedu   okresného   súdu o predloženie súdneho spisu sp. zn. 8 C 4/01. Nahliadnutím do tohto súdneho spisu ústavný súd zistil podstatné skutočnosti významné pre rozhodnutie posudzovanej veci (pozri vyššie body 4 až 8 II. časti tohto odôvodnenia).

Z uvedeného vyplýva, že odvolaciemu súdu bol súdny spis prvý krát predložený 23. októbra   2002,   no   v dôsledku   procesnej   chyby   (vady   konania)   zistenej   v konaní okresného súdu (nevyhotovenie písomného uznesenia o pripustení zámeny účastníkov na strane navrhovateľov) krajský súd vrátil 24. februára 2003 súdny spis sp. zn. 8 C 4/01 prvostupňovému   súdu   ako   predčasne   predložený.   Po   odstránení   tejto   vady   konania (po nadobudnutí   právoplatnosti   uznesenia   o zámene   účastníkov   16.   júla   2003)   okresný   súd opätovne   doručil   predmetný   súdny   spis   9.   septembra   2003   na   konanie   a rozhodnutie o odvolaní odporcu. Tomuto konaniu bola na krajskom súde pridelená sp. zn. 8 Co 207/03. Ústavný   súd   prijal   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   na   ďalšie   konanie   v časti namietajúcej konanie vedené pod touto spisovou značkou.

7.4. Podľa názoru ústavného súdu obdobie od 24. februára 2003 (vrátenie spisu na okresný   súd)   do   9. septembra   2003   (opätovné   doručenie   spisu   na   odvolací   súd),   počas ktorého okresný súd odstraňoval ním spôsobenú vadu v konaní, teda nemožno pripočítať (z hľadiska posúdenia dĺžky trvania odvolacieho konania) na vrub postupu krajského súdu.

Ďalej sa ústavný súd zameral na skúmanie postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 207/03, tak ako to je uvedené v uznesení o prijatí na ďalšie konanie. Odvolací spis sa nachádzal na krajskom súde v období od 9. septembra 2003 do 10. septembra 2004, t. j. 12 mesiacov, počas ktorého odvolací súd vykonal pojednávanie 23. marca 2004, zadovážil si k posúdeniu veci potrebné súdne spisy, 15. júna 2004 rozhodol o odvolaní a 10. septembra 2004 doručil súdny spis na prvostupňový súd (bližšie pozri body 4 až 9 II. časti a bod 3 III. časti tohto odôvodnenia).

Jediným významnejším obdobím nečinnosti krajského súdu trvajúcim približne päť mesiacov je obdobie od 10. septembra 2003 do predvolania účastníkov na pojednávanie (konané 23. marca 2004), na ktoré by bolo možné prihliadnuť z hľadiska jeho vplyvu na dĺžku odvolacieho konania.

7.5. Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní   niekoľkých   mesiacov,   sama   osebe   ešte   nemusí   zakladať   porušenie   základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy (napr. I. ÚS 35/01, III. ÚS 168/03).

Ústavný súd konštatujúc v zásade plynulý priebeh odvolacieho konania, vychádzajúc z uvedených zistení (skutočností), po komplexnom zhodnotení celého priebehu odvolacieho konania nepovažuje označenú nečinnosť súdu v trvaní približne piatich mesiacov v danom prípade za také konanie, ktorým by bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd v okolnostiach prípadu prihliadol na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia   §   162   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku   sú   rozsudky   odsudzujúce   na plnenie výživného zo zákona predbežne vykonateľné.

7.6. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, tak ako to je uvedené vo výrokovej   časti   tohto   rozhodnutia,   že sťažovateľmi   označené   základné   právo   postupom krajského súdu porušené nebolo.

8.   Sťažovatelia   okrem   vyslovenia   porušenia   základného   práva   na   konanie   bez zbytočných prieťahov ústavný súd žiadali, aby svojím rozhodnutím krajskému súdu prikázal konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal im primerané finančné zadosťučinenie po 500 000 Sk pre každého z nich.

V zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej   sťažnosti   vyhovie,   môže   prikázať,   aby   ten,   kto   základné   právo   alebo   slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že oba výroky sú viazané na vyhovenie vo veci samej. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd vyslovil, že základné   právo,   ktorého   porušenie   sťažovatelia   namietali,   porušené   nebolo,   uvedenými návrhmi sa pri svojom rozhodovaní nezaoberal.

9. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti uhradil   inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy.   Keďže   sťažovatelia   v konaní   neuspeli, ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ich návrhom na náhradu trov konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 2004