znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 143/02-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. novembra 2002   predbežne prerokoval   sťažnosť   J. V.,   t.   č.   Ústav   na výkon   väzby B. B.,   vo   veci porušenia jeho základných   práv podľa   čl.   46   ods.   1   a čl.   48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici pri vybavovaní jeho podnetu z 9. mája 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. V.   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. septembra 2002 doručené podanie J. V., t. č. Ústav na výkon väzby B. B. (ďalej len „sťažovateľ“), označené   ako   „Návrh   na   začatí   konání   ve   věci   individuální   ochrany   základních   práv a svobod“   (ďalej   len   „sťažnosť“),   v ktorom   sťažovateľ   namietal   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   Okresnej   prokuratúry   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „okresná prokuratúra“)   pri   vybavovaní   jeho   podnetu   z 9.   mája   2002   na   preskúmanie   zákonnosti postupu Ústavu na výkon väzby Banská Bystrica (ďalej len „ústav“) v súvislosti so zásahom do jeho korešpondencie určenej štátnym orgánom Českej republiky.

Zo   sťažnosti   v spojení   s podaním   z 10.   októbra   2002   vyplýva,   že   sťažovateľ   bol 17. mája 2002 okresnou prokuratúrou informovaný o prijatí jeho podnetu z 9. mája 2002 a o odstúpení   veci   vedeniu   ústavu   s tým,   že   následne   bude   vybavenie   zo   strany   ústavu riadne   preskúmané   dozorovým   prokurátorom.   Do   dnešného   dňa   však   nedostal   písomné vyjadrenie   zo   strany   okresnej   prokuratúry   o výsledku   preskúmania   jeho   podnetu. Sťažovateľ uviedol, že v dôsledku toho nemohol uplatniť opakovaný podnet a jeho sťažnosť je preto   opodstatnená.   Sťažovateľ uviedol,   že jeho právnym zástupcom   v trestnej   veci, v súvislosti s ktorou je vo väzbe, je advokát JUDr. D. M.. Sťažovateľ zároveň žiadal, aby mu ústavný súd priznal nemajetkovú ujmu vo výške 3 000 000 Sk.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej a druhej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 17 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone väzby“) obvinený môže na zabezpečenie svojich práv podávať sťažnosti a žiadosti štátnym orgánom, ktorých odoslanie je ústav povinný bezodkladne zabezpečiť a evidovať. Podľa § 17 ods. 2 zákona o výkone väzby ak o to obvinený požiada, umožní sa mu rozhovor s riaditeľom ústavu alebo ním povereným príslušníkom zboru; rozhovor sa mu umožní aj s osobou, ktorá v ústave vykonáva dozor nad výkonom väzby alebo jeho kontrolu. V zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde sa vykonáva väzba (...), sa dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Podľa § 18 ods. 2 písm. d) zákona o prokuratúre prokurátor je povinný dozerať, aby sťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach uvedených v odseku 1 sa bez meškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované. Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1). Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu   opakovaným podnetom,   ktorý   vybaví   nadriadený   prokurátor   (§   54   ods.   2).   Na   základe   §   18   ods.   2 písm. c)   zákona   o prokuratúre   prokurátor   je   povinný   písomným   príkazom   zrušiť   alebo pozastaviť   vykonávanie   rozhodnutia,   príkazu   alebo   opatrenia   orgánov   vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom.

Predmetom sťažnosti je údajné porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresnej prokuratúry pri vybavovaní podnetu sťažovateľa z 9. mája 2002   na   preskúmanie   zákonnosti   postupu   ústavu   v súvislosti   so   zásahom   do   jeho korešpondencie určenej štátnym orgánom Českej republiky.

Z vyjadrenia okresnej prokuratúry z 24. októbra 2002, ktoré si ústavný súd vyžiadal v rámci   predbežného   prerokovania   sťažnosti   sťažovateľa,   vyplýva,   že   s   vybavením sťažnosti,   o ktorom   ústav   zaslal   okresnej   prokuratúre   zápisnicu   o prešetrení   ústavnosti, ústav   10.   júna   2002   vyrozumel   sťažovateľa,   avšak   sťažovateľ   toto   odmietol   vziať   na vedomie   a odmietol   podpísať   oznámenie   o vybavení   sťažnosti.   Po   doručení   oznámenia o vybavení sťažnosti dozorový   prokurátor toto vybavenie preskúmal a nezistil   zo strany zodpovedných pracovníkov ústavu porušenie zákona o výkone väzby. Predmetná listová zásielka,   ktorej   adresátom   bolo   Veľvyslanectvo   Českej   republiky,   bola   odovzdaná sťažovateľom   na   odoslanie   2.   mája   2002   v popoludňajších   hodinách,   na   príslušné administratívne oddelenie bola doručená 3. mája 2002, kde bola zaevidovaná do evidencie a postúpená na odoslanie. Nasledujúce dni, 4. a 5. máj 2002, boli dňami pracovného voľna a pokoja (sobota, nedeľa), preto korešpondencia bola odoslaná v najbližší pracovný deň, t. j. 6. mája 2002.

Sťažnosti a žiadosti obvinených podľa § 17 ods. 1 zákona o výkone väzby vrátane žiadostí podľa § 17 ods. 2 zákona o výkone väzby sú právnymi prostriedkami, ktoré zákon o výkone väzby v spojitosti s podnetom podľa § 18 a opakovaným podnetom podľa § 34 zákona   o prokuratúre   poskytuje   obvineným   na   ochranu   ich   práv   a právom   chránených záujmov. Použitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, a teda i podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ nepožiadal o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu   opakovaným   podnetom   podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   a nevyužil preskúmanie zákonnosti vybavenia jeho podnetu z 9. mája 2002 nadriadeným prokurátorom okresnej   prokuratúry,   ak   podľa   jeho   názoru   táto   porušila   jeho   základné   práva   podľa označených článkov ústavy. Sťažovateľ ako osoba nachádzajúca sa vo väzbe je povinne zastúpený advokátom, ktorý mu môže poskytnúť právnu pomoc vo veci ochrany jeho práv vrátane informácie o postupe podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre. Sťažovateľ neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala ospravedlnenie nevyužitia všetkých právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie je prípustná   pre   nevyčerpanie   dostupných   a účinných   právnych   prostriedkov   ochrany základných   práv   a slobôd,   a rozhodol   o nej   tak,   ako   to   je   uvedené   vo   výroku   tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2002