znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 142/09-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. Š., T., zastúpeného advokátom JUDr. J. M., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na spravodlivý proces upraveného čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky,   resp.   práva   upraveného   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sd 94/2007 a jeho rozsudkom z 11. apríla 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Š.   o d m i e t a   pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. apríla 2009 doručená sťažnosť M. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie „základného práva na spravodlivý proces - upraveného čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“ postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sd 94/2007 a jeho rozsudkom č. k. 1 Sd 94/2007-58 z 11. apríla 2008.

Aj   keď   sťažovateľ   presne   neoznačil   základné právo,   ktorého porušenie   namietal, z obsahu   sťažnosti   je   zrejmé,   že   sťažovateľ   sťažnosťou   namieta   porušenie   práva   „na spravodlivý   proces“ zaručeného   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“), resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

1. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Sťažnosť   smeruje   proti:   Rozhodnutiu   Krajského   súdu   v Košiciach   ako   1. stupňového súdu v rámci správneho súdnictva.

Podpísaný Š. M... podávam týmto sťažnosť... vo veci porušenia môjho základného práva upraveného v čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky - práva na spravodlivý proces - postupom Krajského súdu v Košiciach, v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sd/94/2007- 30 týkajúcom sa veci: spor o starobný dôchodok...

Na základe mojej žiadosti o starobný dôchodok bola táto rozhodnutím S... zo dňa 09. 05. 2007... zamietnutá so zdôvodnením, že nespĺňam podmienky uvedené v §§ 65, § 274 ods.   1   zákona   č.   461/2003   Z.   z.   o sociálnom poistení   a § 21   zákona   č.   100/1988   Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 107/1999 Z. z. a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Sociálna poisťovňa konštatovala, že... nárok na starobný dôchodok mi... nevznikol... Následne som podal návrh na preskúmanie označeného rozhodnutia... Krajský súd v Košiciach potvrdil rozhodnutie S., rozsudkom zo dňa 11. 04. 2008... a tým došlo k pochybeniu zo strany Krajského súdu v Košiciach...

Uvedeným chybným procesným postupom súdu mi bola odňatá možnosť konať pred správnym   súdom   riadnym   spôsobom,   čím   v   konaní   absentovalo   moje   základné   právo garantované v čl. 127 ods. 1 Ústavy SR - právo na spravodlivý proces...

Vo veci konal aj Najvyšší súd SR, ktorý svojím rozsudkom zo dňa 08. 12. 2008... potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach... na právnom základe vysloveného Krajským súdom   v   Košiciach.   Rozsudok   Najvyššieho   súdu   SR   bol   môjmu   právnemu   zástupcovi doručený dňa 16. 02. 2009...“.

2. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Základné právo - právo na spravodlivý proces - upravené v čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sd/94/2007 porušené bolo.

Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, č. k. 1 Sd/94/2007 zrušuje. Ústavný súd SR priznáva trovy konania (budú vyčíslené následne), ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť na účet advokáta - JUDr. J. M... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

3. K sťažnosti   sťažovateľ   pripojil   aj „Rozhodnutie   Krajského   súdu   v   Košiciach, ktorým došlo k porušeniu namietaného základného práva“ a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 9 So 93/2008 z 8. decembra 2008.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom   sa   vzťahuje   zvlášť   na   návrh   výroku   rozhodnutia,   ktorého   sa   sťažovateľ (kvalifikovane zastúpený advokátom) domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).

Predmetom   sťažnosti   –   ako   to   vyplýva   z jej   petitu   –   je   tvrdenie   sťažovateľa, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sd 94/2007 a jeho rozsudkom z 11. apríla 2008 došlo k porušeniu ním označeného základného práva zaručeného ústavou, resp. dohovorom.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,   že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).

Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha právomoc   ústavnému   súdu   zaoberať   sa porušením   základného   práva   alebo   slobody   za predpokladu,   že   právna   úprava   takémuto   právu   neposkytuje   účinnú   ochranu   (mutatis mutandis I. ÚS 78/99). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd občana je okrem   iného   aj   opravný   prostriedok,   ktorý   má   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba k dispozícii   vo   vzťahu   k   tomu   základnému   právu   alebo   slobode,   porušenie   ktorých   sa namieta a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody (I. ÚS 36/96).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ,   ktorý   je   v konaní   pred   ústavným   súdom kvalifikovane právne zastúpený advokátom – ako to vyplýva z petitu uvedenej sťažnosti [ale aj   z obsahu   sťažnosti   –   pozri   bod   1 I.   časti   odôvodnenia]   –   ústavnou   sťažnosťou napadol iba rozsudok krajského súdu č. k. 1 Sd 94/2007-58 z 11. apríla 2008 a konanie mu predchádzajúce. Ústavný súd poznamenáva, že proti namietanému porušeniu základných práv a slobôd napadnutým postupom a rozhodnutím krajského súdu sa sťažovateľ mohol domôcť   ochrany   využitím   jemu   dostupných   a   aj   účinných   prostriedkov   nápravy   pred nadriadeným súdom (mutatis mutandis I. ÚS 104/02), ktoré sťažovateľ aj využil (na čo vo svojej   sťažnosti   aj   poukázal),   keď   proti   rozhodnutiu   krajského   súdu   podal   odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 9 So 93/2008 z 8. decembra 2008.

Právomoc najvyššieho súdu preskúmať napadnutý postup a rozsudok krajského súdu z   hľadiska   sťažovateľom   namietaného   postupu   a   rozhodnutia   krajského   súdu   vylučuje právomoc   ústavného   súdu   vo   vzťahu   ku krajskému   súdu   v tejto   veci.   Vzhľadom na právomoc ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (odhliadnuc od ostatných okolností prípadu) by do úvahy prichádzalo len preskúmanie uvedeného rozsudku najvyššieho súdu, nie   však   preskúmavanie   postupu   a napadnutého   rozsudku   krajského   súdu,   ako   sa   toho domáhal sťažovateľ (mutatis mutandis III. ÚS 211/03, II. ÚS 223/02).

Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný   súd   teda   nemá   právomoc   preskúmavať   napadnuté   rozhodnutie   krajského   súdu, pretože   jeho   postup   a rozhodnutie   v danom   prípade   preskúmal   najvyšší   súd   a rozhodol o ňom rozsudkom sp. zn. 9 So 93/2008 z 8. decembra 2008, ktorý však v petite ústavnému súdu   doručenej   sťažnosti,   ktorým   je   ústavný   súd   viazaný,   nie   je   ani   len   spomenutý (preskúmanie tohto rozhodnutia najvyššieho súdu sťažovateľ nežiada ani v samotnom texte sťažnosti, pozn.).

Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2009