znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 142/06-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2006 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. V., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., M., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   spravodlivé prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Martin   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 5 C   20/95   a postupom   Krajského   súdu   v Žiline   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 5 Co 188/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. V. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca 2006 doručená sťažnosť Ing. M. V., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., M., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na   spravodlivé   prejednanie   jeho   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 20/95 a postupom   Krajského   súdu   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 5 Co 188/2005.

Okrem vyslovenia porušenia označených základných práv sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk a náhradu trov konania. Žiadal tiež „Odložiť   vykonateľnosť   napadnutého   právoplatného   rozhodnutia   Okresného   súdu v Martine v konaní 5 C 20/95 z 26. 1. 2005“.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Medzi skutočnosti, ktoré ústavný súd skúma podľa svojej štandardnej judikatúry pri namietaní porušenia ústavou zaručeného práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, patrí aj skutočnosť, či vec bola právoplatne skončená skôr,   ako   sa   navrhovateľ   (sťažovateľ)   domáhal   ochrany   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   pretože   ústavný   súd   poskytuje   ochranu základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu namietaného   práva   došlo   alebo   porušenie   v tomto   čase   ešte   trvalo   (napr.   I.   ÚS   34/99, II. ÚS 32/00), pretože účelom práva na prerokovanie veci bez   zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Odstránenie   stavu   právnej   neistoty   sa   dosiahne   až   právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu (napr. II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98, II. ÚS 32/00).

Zo   sťažnosti, k nej   pripojených   príloh   a zistenia   ústavného   súdu   dopytom   na okresnom súde vyplýva, že vo veci sp. zn. 5 C 20/95 rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. 5   C   20/95-329   z 26.   januára   2005,   ktorý   v   spojení   s rozsudkom   krajského   súdu č. k. 5 Co 188/2005-377 z 13. októbra 2005 nadobudol právoplatnosť 31. januára 2006.

Keďže pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že súdne konanie, v ktorom sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bolo právoplatne skončené ešte pred podaním jeho sťažnosti na ústavný súd, bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ v petite sťažnosti síce   namietal porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo však z obsahu sťažnosti jednoznačne nevyplýva (sťažovateľ   spôsob   a dôvody   jeho   porušenia   nijako   neodôvodnil   a porušenie   ani   raz nedeklaroval). Sťažovateľ mal prístup k súdu (konanie prebehlo na prvostupňovom a aj na odvolacom súde), predpojatosť sudcu (ov) počas konania nenamietal a ani iným spôsobom v sťažnosti nepoukázal na (výlučné) porušenie tohto práva. Aj v tejto časti ústavný súd sťažnosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ako   aj   odkladu „vykonateľnosti   napadnutého právoplatného rozhodnutia okresného súdu“ je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (resp. dôvodným predpokladaním jeho porušenia) a tiež odkladu vykonateľnosti rozhodnutia, ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal jeho priznania, nezaoberal. Nezaoberal sa ako bezpredmetným, ani návrhom na náhradu trov jeho zastúpenia, ktorého priznanie je viazané na úspešnosť v spore.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2006