znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 142/05-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   28.   septembra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť MUDr. M. V., bytom Švajčiarsko, prechodne bytom P., zastúpenej advokátkou JUDr. H. B., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. SI-4 C 87/02 (pred   zlúčením   s Okresným   súdom   Senica   od   1.   januára   2005   pôvodne   vedenom   na Okresnom súde Skalica) a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Senica   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   SI-4   C   87/02 p o r u š i l základné právo MUDr. M. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Senica   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   SI-4 C 87/02 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. MUDr. M. V. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk (slovom   desaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Senica p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. MUDr. M. V. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 340 Sk (slovom   deväťtisíc   tristoštyridsať   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Senica p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej advokátky právnej zástupkyne JUDr. H. B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 11. júla 2005 č. k. I. ÚS 142/05-16 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o   postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. M. V. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou   namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) postupom Okresného   súdu   Senica   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaní   vedenom   pod sp. zn. SI-4 C 87/02 (pred zlúčením s Okresným súdom Senica od 1. januára 2005 pôvodne vedenom na Okresnom súde Skalica).

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľkou namietané konanie vedené pod sp. zn. SI-4 C 87/02 o návrhu na určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelom otcovi sťažovateľky, sa začalo žalobou sťažovateľky podanou na Okresnom súde Skalica 21. júna 2002. Podľa tvrdenia sťažovateľky ňou napadnuté konanie je aj napriek jej viacerým urgenciám poznačené zbytočnými prieťahmi, čím sa predlžuje doba jej právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1) Základné právo MUDr. M. V. upravené v čl. 48 ods. 2) Ústavy SR bolo postupom Okresného súdu v Skalici porušené.

2)   Okresnému   súdu   v Skalici   sa   prikazuje,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných prieťahov.

3) MUDr. M. V. sa priznáva finančné zadosťučinenie sumou 10.000,- Sk, ktoré je Okresný súd v Skalici povinný vyplatiť MUDr. M. V. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4) MUDr. M. V. súd priznáva trovy konania (právneho zastúpenia) sumou 9.340,- Sk, ktoré je Okresný súd v Skalici povinný zaplatiť na účet advokátky JUDr. H. B. do dvoch mesiacov od tohto nálezu.“

2.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadrili   obaja účastníci konania: podpredsedníčka okresného súdu Mgr. K. V. listom sp. zn. Spr. 1540/05 z 22.   augusta   2005   a   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   stanoviskom   k uvedeným vyjadreniam okresného súdu listom z 13. septembra 2005.

2. 1.   Podpredsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   z   22.   augusta   2004 okrem iného uviedla:

„Pridržiavam sa v celom rozsahu vyjadrenia k vecnej stránke sťažnosti, ktoré bolo vypracované dňa 1. 12. 2004 Mgr. H. S., predsedníčkou Okresného súdu Skalica. V prílohe zasielam prehľad úkonov, ktoré boli v spise vykonané po 1. 12. 2004.

Súhlasím s tým, aby podľa § 30 ods. 2 Zákona NR SR č. 38/1993 Z. z. o organizácii ÚS SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

Predsedníčka Okresného súdu Skalica vo svojom vyjadrení z 1. decembra 2004 uviedla: „1. skutková a právna zložitosť sporu: na základe doterajšieho konania sa nedá posúdiť, javí sa sporný okruh účastníkov, 2. procesné úkony od podania návrhu doposiaľ (viď pripojená tabuľka),

3. prekážky postupu podľa § 107 O. s. p.: neboli zistené, 4. prieťahy, ktoré spôsobila sťažovateľka: spôsobila tieto čiastočne tým, že neuviedla presne meno žalovaného a ani jeho pobyt, 5. prieťahy spôsobené súdom: boli spôsobené, že sa konalo vo väčších časových odstupoch, 6. či zistené prieťahy sú zbytočné: boli spôsobené nedostatkom času pre sudcu v súvislosti s veľkým nápadom vecí na tunajšom súde, 7. okolnosti, ktoré majú vplyv na prieťahy: tunajší súd je trvale poddimenzovaný od roku 2001 o 5 sudcov je menej než zodpovedá nápadu vecí. Sudkyňa, ktorej vec bola pridelená pracuje   s   veľkým   úsilím   aj   počas   víkendov   avšak   nie   je   možné   fyzicky   zvládnuť   také množstvo agendy, aké na jedného sudcu pripadalo v kritickom období. Uvedená situácia nás mrzí, ale nebolo v našich silách ju zvládnuť a upozorňovali sme na ňu viackrát MS SR ako aj KS Trnava bez kladného výsledku. Až od 1. 7. 2004 bolo pridelené ďalšie sudcovské miesto a keďže boli doplnený aj vyšší súdni úradníci, tak sa situácia začala stabilizovať a začali sme resty postupne doháňať. V dôsledku optimalizácie a zrušenia tunajšieho súdu však opätovne k ďalším prieťahom dôjde, lebo sťahovanie súdu a evidencie spisov na tzv. zlúčenom súde si vyžiada ďalší časový posun.“

2. 2.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   vo   svojom   stanovisku   k   vyjadreniam okresného súdu uviedla:

„Nesúhlasím so stanoviskom Okresného súdu Skalica obsiahnutom v bode 4 listu zo dňa 01. 12. 2004, podľa ktorého som spôsobila prieťahy v konaní tým, že som neuviedla presne meno žalovaného, ani jeho pobyt.

Je pravdou, že v žalobe o určenie vlastníckeho práva, ktorá bola Okresnému súdu Skalica   odoslaná   doporučenou   zásielkou   dňa   19.   06.   2002   som   nesprávne   označila žalovaného.   Svoj   omyl   som   odstránila   svojím   podaním   dňa   04.   11.   2003,   ktorým   som požiadala o zámenu účastníkov konania.

Okresný   súd   v   Skalici   môj   návrh   na   zámenu   účastníkov   uznesením   zo   dňa 16. 06. 2004 zamietol a konanie zastavil.

Na   základe   môjho   odvolania   Krajský   súd   v   Trnave   horeuvedené   uznesenie Okresného súdu v Skalici zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že Okresný súd v Skalici vec nesprávne právne posúdil, na základe nesprávneho právneho záveru konanie zastavil. Napriek tomu, že z uznesenia Krajského súdu v Trnave jednoznačne vyplynulo, že sa jedná o zámenu účastníkov konania, Okresný súd v Skalici ma listom zo dňa 15. 09. 2004 vyzval, aby som preukázala, že po začatí konania, t. j. po dátume 21. 06. 2002 nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností o ktorých sa koná.

Na bezpredmetnú výzvu súdu som bezodkladne reagovala listom zo dňa 20. 10. 2004. Okresný súd však na moje stanovisko ani na moje žiadosti o pokračovaní v konaní zo dňa 23. 11. 2004 a 02. 02. 2005 vôbec nereagoval. (...)

J. M. vyjadril svoj súhlas s vystúpením z konania prostredníctvom advokáta. Súd pri určení   náhrad   trov   konania   priznal   advokátovi   tarifnú   odmenu   za   jeden   úkon   právnej pomoci   z   ceny   veci,   napriek   tomu,   že   účastník   konania   sa   prostredníctvom   advokáta vyjadroval len k procesnej otázke a nie k predmetu konania.

Som toho názoru,   že rozhodnutie súdu v časti o trovách je evidentne nesprávne a preto som musela proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie.

Musím   však   zdôrazniť,   že   je   to   už   druhé   rozhodnutie   toho   istého   sudcu,   ktoré predchádza konaniu vo veci samej, ktoré je evidentne nesprávne a preto prieťahy v konaní podľa môjho názoru spôsobuje súd, ktorý koná tak, že úkony súdu odďaľujú rozhodnutie vo veci samej.

Nesúhlasím ani s tvrdením Okresného súdu v Skalici, uvedené pod bodom 5, pretože z   horeuvedených   skutočností   vyplýva,   že   prieťahy   súdom   boli   spôsobené   nielen   tým, že sa konalo   vo   väčších   časových   odstupoch,   ale   aj   tým,   že   súd   nesprávne   rozhodol a rozhodnutie   krajského   súdu   akceptoval   až   po   uplynutí   desiatich   mesiacov   od   jeho doručenia.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (m. m. I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. SI-4 C 87/02:

- 21. jún 2002 - sťažovateľka sa žalobou podanou okresnému súdu domáhala určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej otcovi, ktorý sa ich pod nátlakom musel vzdať v prospech štátu;

- 12. august 2002 - sťažovateľka oznámila okresnému súdu adresy svedkov, ktorých žiadala vypočuť ku skutočnostiam uvádzaným v žalobe;

- 29. november 2002 - sťažovateľka žiadala nariadiť vo veci pojednávanie;

- 16. január 2003 - sťažovateľka žiadala nariadiť vo veci pojednávanie;

- 2. máj 2003 - sťažovateľka žiadala nariadiť vo veci pojednávanie;

- 26. máj 2003 - okresný   súd   vyžiadal   od Katastrálneho úradu   T.   (ďalej   len „katastrálny úrad“) správu o prehľade vlastníkov sporných nehnuteľností s uvedením právnych titulov ich nadobúdania a súčasne vyzval sťažovateľku na oznámenie ceny sporných nehnuteľností a zaslanie dokladu o zmene priezviska jej otca a jeho úmrtný list;

- 17. jún 2003 - okresnému súdu bola doručená vyžiadaná správa od katastrálneho úradu;

- 17. júl 2003 - sťažovateľka doručila okresnému súdu vyžiadané listiny a žiadala predĺžiť lehotu   na   oznámenie   ceny   sporných   nehnuteľností,   pretože   ešte   nedostala   znalecký posudok, ktorý si za tým účelom dala vypracovať;

- 7. august 2003 - sťažovateľka   oznámila   okresnému   súdu   cenu   sporných   nehnuteľností a predložila ich znalecké ocenenie;

- 9. september 2003 - okresný súd vyzval register obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len „register obyvateľov“) na oznámenie miesta pobytu žalovaného;

- 22. september 2003 - register   obyvateľov   oznámil   okresnému   súdu,   že   žalovaný   bol prihlásený   na   pobyt   na   adrese   sporných   nehnuteľností,   tak   ako   to   v žalobe   uviedla sťažovateľka;

- 23. september 2003 - sťažovateľka   urgovala,   aby   sa   vo   veci   konalo,   a   žiadala   nariadiť pojednávanie;

- 30. september 2003 - okresný   súd   opätovne   vyzval   register   obyvateľov   na   oznámenie miesta pobytu žalovaného;

- 9. október 2003 - okresnému   súdu   bola   doručená   správa   z   registra   obyvateľov   totožná so správou z 22. septembra 2003;

- 5. november 2003 - sťažovateľka   zmenila   žalobu   tak,   že   zmenila   označenie   predmetu sporu, žiadala, aby okresný súd uznesením rozhodol o zámene na strane žalovaného tak, že dovtedajšieho   žalovaného   nahradia:   v I.   rade   –   J.   S.   (ďalej   len   „žalovaný   v I.   rade“), v II. rade   -   Ing.   P.   D.   (ďalej   len   „žalovaný   v II.   rade“),   v III.   rade   –   Š.   H.   (ďalej   len „žalovaný v III. rade“) a v IV. rade – M. H. (ďalej len žalovaná vo IV. rade“), a súčasne sa sťažovateľka návrhom domáhala vydania predbežného opatrenia, ktorým by sa žalovaným v I. - IV. rade uložila povinnosť nenakladať so spornými nehnuteľnosťami do právoplatného skončenia sporu;

- 23. december 2003 - sťažovateľka   zaslala   okresnému   súdu   znalecký   posudok   ohľadne ocenenia   sporných   nehnuteľností   a doklad,   že   k spornej   nehnuteľnosti   bolo   žalovanému v I. rade vydané povolenie na stavebné úpravy, ktorých vykonaniu sa sťažovateľka snažila zabrániť podaným návrhom na vydanie predbežného opatrenia;

- 2. január 2004 - sťažovateľka bola vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku za žalobný návrh;

- 16. január 2004 - okresný   súd   žiadal   od   katastrálneho   úradu   identifikáciu   sporných nehnuteľností;

- 4. február 2004 - okresnému súdu bola doručená správa z katastrálneho úradu;

- 22. apríl 2004 - sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že výzva z 2. januára 2004 na zaplatenie súdneho poplatku jej bola doručená 15. apríla 2004 a zaplatila ho 20. apríla 2004;

- 16. jún 2004 - okresný   súd   uznesením   zamietol   návrh   sťažovateľky   na   zmenu   žaloby, nepripustil zámenu na strane žalovaného a súčasne okresný súd zastavil konanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ako aj konanie vo veci samej;

- 12. júl 2004 - sťažovateľka   podaním   doručeným   okresnému   súdu   zmenila   označenie žalovaného v pôvodnej žalobe z „M.“ na „M.“ a súčasne sa odvolala proti uzneseniu zo 16. júna 2004;

- 20. júl 2004 -   spis bol   predložený Krajskému   súdu   v Trnave (ďalej   len „krajský   súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky;

- 30. júl 2004 - krajský súd uznesením sp. zn. 9 Co D 49/04 zrušil odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu z dôvodu jeho nesprávneho rozhodnutia a vec mu vrátil na ďalšie konanie;

- 8. október 2004 - spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu;

- 13. október 2004 - okresný súd vyzval sťažovateľku, aby preukázala, že po začatí konania „nastala   právna   skutočnosť,   s ktorou   právne   predpisy   spájajú   povinnosti,   o ktorých sa koná“;

- 22. október 2004 - sťažovateľka   oznámila   okresnému   súdu,   že   zotrváva   na svojom žalobnom   návrhu   z 5. novembra 2003,   a keďže   žiadala   o zámenu   účastníka   na   strane žalovaného   z dôvodu   jej   omylu   v jeho   označení,   je   bez   významu   požiadavka   súdu preukazovať   právne   skutočnosti,   s ktorými   je   spojený   prevod   práv   alebo   povinností, o ktorých sa koná, na iný subjekt, ktorých existenciu by preukazovala v prípade žiadosti o zmenu účastníka;

- 25. november 2004 - sťažovateľka urgovala nariadenie pojednávania;

- 4. februára 2005 - sťažovateľka žiadala, aby okresný súd konal v jej veci;

- 20. apríl 2005 - okresný   súd   vyzval žalovaného,   aby oznámil   či   súhlasí,   aby z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpili iné osoby navrhované sťažovateľkou;

- 24. jún 2005 - okresný súd urgoval vyjadrenie žalovaného;

- 30. jún 2005 - žalovaný   oznámil   okresnému   súdu,   že   súhlasí   so   zámenou   účastníkov na strane žalovaného;

- 13. júl 2005 - okresný súd nariadil pojednávanie na 3. august 2005;

- 3. august 2005 - okresný súd po konštatovaní, že na pojednávanie sa nedostavili účastníci konania   (ktorí   neboli   predvolaní),   uznesením   pripustil   zámenu   účastníkov   na   strane žalovaného.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a právoplatne nerozhodli   (I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   ne   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo ( II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o žalobe sťažovateľky o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej otcovi, v súčasnosti vedenom pod sp. zn. SI-4 C 87/02, došlo k porušeniu označeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v   čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (m. m. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver o právnej alebo skutkovej zložitosti veci a ktoré by odôvodňovali doterajšiu dĺžku konania.

2. Pokiaľ ide o hodnotenie správania sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prispela k celkovej dĺžke konania (napríklad oneskoreným zaplatením   súdneho   poplatku   za   žalobný   návrh   a   nepresným   označením   účastníkov   na strane žalovaných).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný v období:

- od 21. júna 2002 (okresnému súdu bola doručená žaloba sťažovateľky) do 26. mája 2003 (okresný súd prvým procesným úkonom vo veci vyžiadal od katastrálneho úradu zoznam dovtedajších vlastníkov sporných nehnuteľností), t. j. viac ako 11 mesiacov;

-   od   5.   novembra   2003   (okresnému   súdu   bol   doručený   návrh   sťažovateľky   na vydanie predbežného   opatrenia   a jej   návrh   na   zmenu   žaloby)   do   16.   júna   2004   (okresný   súd uznesením zamietol návrh sťažovateľky na zmenu žaloby, nepripustil zámenu na strane žalovaného a súčasne zastavil konanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ako aj konanie vo veci samej), t. j. viac ako 6 mesiacov (po odpočítaní 1 mesiaca, zákonnej lehoty na vydanie predbežného opatrenia);

- od 22. októbra 2004 (sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že zotrváva na svojom žalobnom návrhu z 5. novembra 2003) do 20. apríla 2005 (okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie, či súhlasí so zámenou účastníkov), t. j. viac ako 6 mesiacov.

Celková doba zbytočných prieťahov ustálená ústavným súdom je takmer 2 roky.

V súvislosti   s obranným   tvrdením   okresného   súdu,   že   prieťahy   v konaní „boli spôsobené nedostatkom času pre sudcu v súvislosti s veľkým nápadom vecí na tunajšom súde“,   ústavný   súd   konštatuje,   že   nedostatočné   personálne obsadenie   súdu   a   nadmerné množstvo   vecí,   v ktorých   sa   musí   zabezpečiť   súdne   konanie,   by   mohlo   len   dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne   opatrenia.   Ústava   v čl.   48   ods.   2   zaväzuje predovšetkým   súdy   ako   garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez zbytočných prieťahov.

Z vyjadrenia okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení. Skutočnosť, že okresný   súd   mal   problémy   s vybavovaním   veľkého   množstva   agendy,   nemôže   byť pripočítaná   na   ťarchu   účastníka   konania   a nemá   povahu   okolností,   ktoré   by   vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (m. m. I. ÚS 156/02, I. ÚS 65/04).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 10 000 Sk, ktorého výšku odôvodnila takto: „Takto uplatnenú sumu finančného zadosťučinenia odôvodňujem tým, že táto moja právna neistota mi spôsobuje materiálnu aj nemateriálnu   ujmu.   Moja   ujma   spočíva   v tom,   že   majetok,   ktorý   nadobudla   generácia mojich predkov užíva niekto úplne cudzí a ja ako jediná dedička nemôžem dosiahnuť, aby súd vo veci konal. V prípade, že by som bola v tomto súdnom spore úspešná, musela by som sa   so   súčasným   vlastníkom   finančne   vyrovnať   za   investície,   ktoré   ja   vôbec   nemusím potrebovať.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä vzhľadom na neadekvátnu činnosť okresného súdu považuje za primerané v požadovanej výške 10 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia.

Advokátka si uplatnila a vyúčtovala trovy za dva úkony právnej služby po 4 534 Sk a dvojnásobok režijného paušálu po 136 Sk.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   platnej   do   31.   decembra   2004   (ďalej   len „vyhláška   č.   163/2002   Z.   z.“)   a z   §   1   ods.   3   a   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2004 je 4 534 Sk a hodnota režijného paušálu je 136 Sk. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2005 je 2 501 Sk a hodnota režijného paušálu je 150 Sk.

S poukazom   na   výsledok   konania   patrí   sťažovateľke   náhrada   trov   za   dva   úkony právnej   služby   uskutočnené   v roku   2004   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   a   podanie sťažnosti   ústavnému   súdu)   vo   výške   9   070   Sk   (po   zaokrúhlení   podľa   §   25   vyhlášky č. 163/2002 Z. z.) a dvojnásobok režijného paušálu vo výške 272 Sk. Sťažovateľke patrí tiež náhrada za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2005 (vyjadrenie z 13. septembra 2005) vo výške 2 501 Sk a režijný paušál 150 Sk. Sťažovateľka má nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom v celkovej výške 11 993 Sk.

Vzhľadom   na   to,   že   právna   zástupkyňa   si   uplatnila   náhradu   trov   len   vo   výške 9 340 Sk, ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov len vo výške uplatneného nároku, tak ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2005