znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 141/2015-8

.Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,Pribinova 25,   Bratislava,   zastúpenej   obchodnou   spoločnosťou   Fridrich   Paľko,   s.   r.   o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľačl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súduv Trnave sp. zn. 24 CoE/36/2014 zo 14. mája 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., o d m i e t a   prenesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola1. októbra 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranupodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivésúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej   len   „dohovor“)   uznesením   Krajského   súdu   v Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“)sp. zn. 24 CoE/36/2014   zo   14.   mája   2014   (ďalej   aj   „napadnuté   rozhodnutie   krajskéhosúdu“).

2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že Okresný súd Senica (ďalej len„okresný súd“) svojím uznesením sp. zn. 4 Er 331/2009 z 31. mája 2013 uložil sťažovateľkepovinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh vo výške 19€ vychádzajúc z položky 21 Sadzobníka súdnych poplatkov [(príloha zákona Slovenskejnárodnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov vznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)]. Krajský súd naodvolanie sťažovateľky svojím napadnutým rozhodnutím uznesenie okresného súdu sp. zn.4 Er 331/2009 z 31. mája 2013 potvrdil ako vecne správne.

3. V petite podanej sťažnosti sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1dohovoru napadnutým rozhodnutím krajského súdu, ktoré zruší a vec vráti krajskému súduna ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradutrov konania.

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musípripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom... V splnomocnení sa musívýslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

7.   Ustanovenie   §   20   zákona   o   ústavnom   súde   sa   v   celom   rozsahu   vzťahuje   ajna sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde. Ústavný súd výslovne zdôrazňuje,že   viazanosť   ústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania   osobitne   platí   v   prípadoch,v ktorých   osoby   požadujúce   ochranu   svojich   základných   práv   a   slobôd   sú   zastúpenéadvokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súdepresne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerýchformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20a § 50 zákona o ústavnom súde). Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášťna návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúťlen o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu,ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).

8.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   prostredníctvom   kvalifikovanéhozástupcu,   ktorý   koncipoval   aj   samotnú   sťažnosť   podanú   ústavnému   súdu,   s   návrhomnedoručila   žiadne   splnomocnenie   na   zastupovanie   v   konaní   pred   ústavným   súdom.V dôsledku   uvedených   zistení   ústavný   súd   vyslovuje   nesúlad   sťažovateľkou   podanejsťažnosti s § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

9. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 8) ústavný súd pripomína, že tentonie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinnéhoprávneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pričom   z doterajšej   rozhodovacejčinnosti   ústavného   súdu   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatokzákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08,I. ÚS 368/2010, III.   ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Podľa § 18 ods. 2zákona   č.   586/2003   Z.   z.   o advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb.o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát jepovinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať právaa záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkonyprávnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívnespôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak súna to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonomustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomtoohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patríprávo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

10.   Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   vo   vzťahu   k nedostatkom   zákonompredpísaných   náležitostí   zdôrazňuje,   že   v prípade   opakujúcich   sa   neúplných   podanísťažovateľky   je   neakceptovateľné,   aby   sťažovateľka,   právne   zastúpená   kvalifikovanýmprávnym   zástupcom,   nerešpektovala   zákon   o ústavnom   súde   a predkladala   naďalej   takésťažnosti,   ktoré   neobsahujú   základné   náležitostí   ustanovené   týmto   zákonom,   hoci   bolana túto   skutočnosť   viackrát   upozornená   (napr.   III.   ÚS   328/2012,   III.   ÚS   329/2012,I. ÚS 284/2012, I. ÚS 321/2012, I. ÚS 283/2012...).

11. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje takýnedostatok náležitosti predpísanej zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci lenprocesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvoduodmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2015