znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 141/2013-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. V., CSc., I., zastúpeného obchodnou spoločnosťou A.,   s.   r.   o.,   B.,   konajúcou   prostredníctvom   konateľa   a   advokáta   JUDr.   P.   B.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/1 Gn 1745/12-8 z 5. decembra 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. D. V., CSc., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára 2013   doručená   sťažnosť   Ing.   D.   V.,   CSc.,   I.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného obchodnou spoločnosťou A., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. P. B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   prípisom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. IV/1 Gn 1745/12-8 z 5. decembra (ďalej len „prípis generálnej prokuratúry“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva:„Sťažovateľ   doručil   dňa   13.   1.   2012   Okresnej   prokuratúre   v   Bratislave   trestné oznámenie   pre   podozrenie   zo   spáchania   trestného   činu   neznámymi   osobami.   Okresná prokuratúra Bratislava II svojim listom zo dňa 19. 1. 2012 upovedomila sťažovateľa, že jeho   podozrenie   zo   spáchania   trestného   činu...   postúpila   na   vybavenie   vyšetrovateľovi Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II, ktorý... vyšetrovanie ukončil vydaním uznesenia ČVS:   ORP-132/OEK-B2-2012   MZ   zo   dňa   24.   4.   2012,   ktorým   trestné   oznámenie sťažovateľa odmietol, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 TP. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť dňa 4. 5. 2012, ktorú Okresná prokuratúra Bratislava II odmietla svojim uznesením č. 1Pn 66/2012-13 zo dňa 31. 8. 2012, nakoľko je nedôvodná. Sťažovateľ reagoval na... uznesenie... podaním zo   dňa   10.   9.   2012   adresovanom   Krajskej   prokuratúre   v   Bratislave   ako   podnetom na preskúmanie zákonnosti postupu policajta a prokurátora podľa § 31, ods.   1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Krajská prokuratúra v Bratislave sa podnetom zaoberala a listom zo dňa 3. 10. 2012 č. 1 Kn 715/12-5 oznámila sťažovateľovi, že jeho podnet je nedôvodný a ako taký ho odložila. Sťažovateľ... zaslal Generálnej prokuratúre SR dňa 9. 10. 2012...   podnet   na   preskúmanie   zákonnosti   postupu   Krajskej   prokuratúry   v   Bratislave, Okresnej prokuratúry v Bratislave II a policajta Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z o prokuratúre... Tento podnet... sťažovateľ doplnil o ďalšie vysvetlenia... Po ukončení prieskumu oznámila Generálna prokuratúra SR sťažovateľovi listom zo dňa 5. 12. 2012 č. IV/1 Gn 1745/12-8, že jeho podnet je nedôvodný a stotožnila sa so závermi podriadeným orgánov činných v trestnom konaní.“

Podľa sťažovateľa „... došlo k porušeniu jeho základného práva podľa článku 46 odsek 1 Ústavy... § 2 odsek 10 a ods. 12 Trestného poriadku a § 176 odsek 2 Trestného poriadku   a   §   192   odsek   1   Trestného   poriadku,   nakoľko   Generálna   prokuratúra   SR nepostupovala tak, aby:

- Zistila skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti...

- Vyhodnotila dôkazy na základe zváženia všetkých okolností prípadu a to jednotlivo a v súhrne...

-   Vyhotovila   také   odôvodnenie   rozhodnutia,   v   ktorých   by   uviedla   preukázané skutočnosti, dôkazy a skutkové zistenia a tomu zodpovedajúce právne úvahy...

Generálna prokuratúra SR (OČTK) nevenovala(i) náležitú pozornosť zodpovedajúcej jej   povinnostiam   vyplývajúcich   s   dozoru   nad   zákonnosťou,   obsah   podaní   sťažovateľa ignorovala(i)   v   dôsledku   čoho   došlo   k   extrémnemu   nesúladu   medzí   právnymi   závermi prokuratúry a skutkovými zisteniami (nezistením objektívneho stavu).“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „Ústavné právo sťažovateľa Ing. D. V., CSc..., na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46, ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky obsiahnutým v jej liste č. IV/1 Gn 1745/12-8 zo dňa 5. 12. 2012. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vracia   vec   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 260,32 € pozostávajúcej z dvoch úkonov právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia 130,16 € a podanie vo veci samej 130,16 € a zaplatiť ich advokátovi do 30 dní od doručenia rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy prípisom   generálnej   prokuratúry,   ktorým   bol   vybavený   jeho   podnet   na   preskúmanie zákonnosti   postupu   prokurátora   Krajskej   prokuratúry   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajská prokuratúra“),   prokurátora   Okresnej   prokuratúry   Bratislava   II   (ďalej   len   „okresná prokuratúra“)   a   vyšetrovateľa   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Bratislava   II, odboru   kriminálnej   polície,   oddelenia   ekonomickej   kriminality   (ďalej   len   „vyšetrovateľ PZ“).

Ústavný   súd   vo   svojej   ustálenej   judikatúre   zdôrazňuje,   že   právo   na   vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného trestného oznámenia, ako aj právo na podanie obžaloby voči nej na súde prokurátorom nie je súčasťou základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. II. ÚS 42/00, II. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03). Sťažovateľ   nemá   ústavou   zaručené   základné   právo,   aby   na   podklade   jeho   trestného oznámenia bolo vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe, a toto právo nemožno odvodiť ani z niektorého z ďalších ústavou garantovaných práv.

Sťažovateľovi z jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy   vyplýva   iba   právo,   aby   sa   orgány   činné   v   trestnom   konaní   ich   oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, zákonným spôsobom zaoberali (III. ÚS 261/05).

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   je   prokurátor   pri   vybavovaní   podnetu povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na vykonanie ktorých je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Vyšetrovateľ   uznesením   PZ   ČVS:   ORP-132/OEK-B2-2012   MZ   z   24.   apríla   2012 (ďalej len „uznesenie vyšetrovateľa PZ“) podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietol vec podozrenia z obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1 a 4 Trestného   zákona,   ktorého   sa „... mal   dopustiť   neznámy   páchateľ   tak,   že   v   presne nezistenom čase na nezistenom mieste a za presne nezistených okolností uzavrel kúpnu zmluvu na kúpu spoluvlastníckeho podielu na garážovom dome a spoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku... v B., uzavretej s dátumom zo dňa 8. 11. 2007, podpísanej za predávajúceho R. a. s B. Mgr. Š. G. PhD. a RSDr. M. S. a za kupujúceho Najvyšší kontrolný úrad SR zastúpený doc. Ing. J. J., PhD., pričom v dôsledku absencie vedome a zámerne zamlčaných informácií o existencii   zastavaného   pozemku parc.   č.   15295/117   zapísanom na LV č. 3985, KÚ N. došlo k hrubému porušeniu zákona NR SR č. 278/1993 v platnom znení o správe majetku štátu a na tomto základe došlo aj k podvodnému konaniu a to k podvodnému   získaniu   finančného   prospechu   vo   výške   220 368,-   €   na   strane predávajúceho a k hrozbe povinnosti kupujúceho podieľať sa na úhrade čiastky 144 904,- € poškodenému Ing. D. V., CSc, Pluhová 20, Ivanka pri Dunaji a to z titulu výkonu záložného práva v prospech Ing. D. V., CSc, I. viaznuceho v zastavanom pozemku.

Dňa   30.   3.   2012   bol   v   predmetnej   veci   vypočutý   Mgr.   Š.   G.,   PhD.   predseda predstavenstva R. a. s., B., ktorý vo svojom výsluchu uviedol, že Ružinovské centrum a. s. na základe stavebného povolenia zo dňa 7. 9. 2005 postavilo garážový dom na... ul. na parcele č. 15295/114 evidovanej na LV č. 4035, ktorá po dokončení bola riadne skolaudovaná na základe Rozhodnutia o určení súpisného čísla Č. j.: SÚ-2007/14864-3/UHA zo dňa 17. 8. 2007 a bola daná do užívania, ktorého vlastníkom sa stal na základe rozhodnutia Správy katastra   pre   hlavné   mesto   B.   R.,   a.   s..   Keďže   stavba   spĺňala   všetky   zákonom   dané podmienky,   R.   a.   s.   predávalo   podiel   z Garážového   domu   ako   aj   z   pozemku   parc. č. 15295/114   evidovanej   na   LV   4035,   tým   záujemcom,   ktorí   prejavili   záujem   o   kúpu a spĺňali podmienky dohodnuté v kúpno-predajných zmluvách, pričom jedným kupujúcim bol aj Najvyšší kontrolný úrad SR, tak ako je uvedené v kúpno-predajnej zmluve, čo je obsahom spisového materiálu.

K pozemku parc. č. 15295/117, kde viaže záložné právo Ing. D. V. uviedol, že podiel z uvedeného pozemku nebol nikomu predaný a tento pozemok nie je zahrnutý ani v LV č. 4035,   teda nikto nezískal kúpou podiel   na pozemku,   kde je vyznačené záložné právo v prospech   Ing.   D.   V.,   CSc..   Pri   osadení   základov   stavby   –   Garážového   domu   došlo   k miernemu posunutiu stavby, teda k zásahu do parc. č. 15295/117 avšak nie na povrchu pozemku ale iba pod povrchom, o čom však Ing. D. V., CSc mal vedomosť (v tej dobe podpredseda   R.,   a.   s.   ),   nakoľko   bol   prítomný   pri   realizácii   stavby,   pričom   uvedené skutočnosti nijako neriešil a v stavbe projektu sa naďalej pokračovalo.

K záložnému právu Ing. D. V. uviedol, že na pozemku parc. č. 15295/117 je vadne vyznačené záložné právo v prospech Ing. D. V., o čom v súčasnosti prebieha súdne konanie pod č. 8C/131/07 na OS BA II, kde bolo zo strany žalobcu S., a. s. B., zastúpená Mgr. Š. G., PhD.   podaná   Žaloba   o   neplatnosti   právneho   úkonu   dňa   20.   7.   2007   a   v   ktorej   bolo rozhodnuté Rozsudkom OS BA II dňa 24. 6. 2009 tak, že „Súd určuje, že záložná zmluva zo dňa 16. 3. 1995 uzatvorená medzí Slovanskou knihou – knižná distribúcia, národný podnik Bratislava a Ing. D. V. CSc. firma E... je neúčinná a že žalobca nie je záložným dlžníkom žalovaného.“ Uvedený Rozsudok OS BA II ako aj Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je obsahom spisového materiálu.

Z   listov   Najvyššieho   kontrolného   úradu   SR   zo   dňa   28.   3.   2008   a   15.   4.   2008 adresované Ing. D. V., CSc bolo taktiež zistené, že Najvyšší kontrolný úrad SR nemá žiadny právny   vzťah   k pozemku parc.   č.: 15295/117,   nakoľko   uzavretím   Kúpnej   zmluvy medzi predávajúcim Ružinovské centrum, a. s, a kupujúcim Najvyšším kontrolným úradom SR zo dňa 31. 10. 2007 nadobudli do spoluvlastníckeho podielu len podiel z garážového domu ako aj z pozemku parc. č. 15295/114 tak ako je to uvedené v LV č. 4035, pričom takto získané vlastnícke práva boli legálne a v súlade so zákonmi.

Obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a Trestného zákona sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým že, uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu. Z predmetného oznámenia a rovnako ani z ostatného spisového materiálu zadováženého počas trestného konania nevyplýva, že by osoby konajúce za R., a. s., B. pri predaji spoluvlastníckych podielov garážového domu ako aj pozemku parc. č. 15295/114 svojim konaním chceli úmyselne uviesť niekoho do omylu, resp. využiť niečí omyl, preto nie je možné predmetnú vec kvalifikovať ako trestný čin. Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak ten neustanovuje inak. Ak sa má o trestnom čine konať,   musia   byť   splnené   všetky   znaky,   t.   j.   čin   musí   spadať   pod   znaky   niektorého   z ustanovení   osobitnej   časti   Trestného   zákona   a   súčasne   musí   dosahovať   zákonom požadovaný stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť.

Na naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu, je okrem iného nutné páchateľovi preukázať, že poškodený bol uvedený do omylu a akým spôsobom bol do tohto omylu uvedený, ako aj úmysel páchateľa. Páchateľ musí pojať podvodný úmysel už na počiatku, teda už v čase uzatvorenia zmluvy resp. inej dohody. Tieto znaky však neboli naplnené konaním zodpovedných osôb R., a. s., preto nie je možné vec kvalifikovať ako trestný čin.

Čo sa týka hrubého porušenia Zákona NR SR č. 278/1993 v platnom znení o správe majetku štátu ako je to uvedené v trestnom oznámení je nutné konštatovať, že toto konanie nepatrí   do   rozhodovacej   právomoci   OČTK,   ale   patrí   do   právomoci   iných   príslušných štátnych   orgánov,   preto   v   predmetnej   veci   nie   je   možné   vyvodiť   trestnú   zodpovednosť konkrétnej osobe.».

Z uznesenia okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 66/2012-13 z 31. augusta 2012 vyplýva, že prokurátor okresnej prokuratúry vo veci podozrenia trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 a 4 Trestného zákona zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ ako nedôvodnú z týchto dôvodov: „Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II, odboru kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality spisovej značky ČVS: ORP-132/OEK-B2-2012, bola vec podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, podľa § 197 ods. 1 písm. d Trestného poriadku odmietnutá,

Oznamovateľ Ing. D. V. po prevzatí uznesenia dňa 4. 5. 2012 podal dňa 6. 5. 2012 proti uzneseniu sťažnosť, ktorú odôvodnil, tým, podľa jeho názoru boli potvrdené všetky skutkové podstaty trestného činu, nakoľko v trestnom oznámený predložil bohatý dôkazný materiál a podrobne opísal skutok.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku som na základe podanej sťažnosti preskúmal oprávnenosť výroku napadnutého uznesenia a nezistil som pochybenie zákona

Po   preskúmaní   vyšetrovacieho   spisu   /listy   vlastníctva,   kúpne   zmluvy,   znalecký posudok/, trestného oznámenia, sťažnosti, mám za to že vyšetrovateľ postupoval v súlade so zákonom, jeho rozhodnutia považujem za zákonné. V danom prípade neboli naplnené zákonné znaky predmetného trestného činu, preto som sťažnosť zamietol.“

Prokurátor krajskej prokuratúry na podnet sťažovateľa na preskúmanie zákonnosti uznesenia okresnej prokuratúry reagoval prípisom č. k. 1 Kn 715/12-5 z 3. októbra 2012, v ktorom uviedol: „Zistil som, že policajt uznesením zo dňa 24. 04. 2012 podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odmietol vec podozrenia z obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221   ods.   1,   ods.   4   písm.   a/   Tr.   zák.   na   tom   skutkovom   základe,   ako   je   to   uvedené v citovanom uznesení. Vaša sťažnosť podaná proti citovanému uzneseniu bola uznesením prokurátora zo dňa 31. 08. 2012 podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietnutá.

Preskúmaním oboch uznesení, ako aj celého spisového materiálu som zistil, že obe uznesenia, ako policajta, tak aj prokurátora sú zákonné, a zodpovedajú obsahu spisového materiálu. Sú dobre a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnené, ich odôvodnenie si osvojujem a poukazujem naň.

Zo spisového materiálu vyplýva, že podiel z pozemku na parcele č. 15295/117 nebol nikomu predaný a pozemok nie je ani zahrnutý na liste vlastníctva č. 4035. Nikto nezískal kúpou podiel na tomto pozemku,   kde je   vyznačené   záložné   právo   vo   Váš   prospech.   Je pravdou, že pri osadzovaní základov stavby, ktorou bol garážový dom, došlo k posunu stavby   do   parcely   č.   15295/117,   ale   nie   v   povrchovej   časti,   ale   iba   pod   povrchom, v podzemnej časti stavby. O tomto ste však vedomosť mali, nijako ste to neriešili a v stavbe sa pokračovalo. Ohľadom Vášho záložného práva ku pozemku na parcele č. 15295/117 bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 8C/131/07. Súd rozhodol tak, že určil, že záložná zmluva zo dňa 16. 03. 1995 uzatvorená medzi Slovenskou knihou – knižná distribúcia, národný podnik Bratislava a Ing. D. V., CSc., firma E... je neúčinná a že žalobca nie je záložným dlžníkom žalovaného. Zo spisového materiálu taktiež vyplýva, že Najvyšší kontrolný úrad SR nemá žiadny právny vzťah k pozemku na parcele č. 15295/117. Nebolo   preukázané,   že   by   došlo   ku   naplneniu   pojmových   znakov   trestného   činu podvodu   podľa   §   221   Tr.   zák.   V   tomto   smere   poukazujem   na   podrobnú   argumentáciu policajta v jeho uznesení.

Keďže nebolo preukázané, že by boli rozhodnutia policajta a prokurátora nezákonné, Váš podnet ako nedôvodný odkladám a vo veci žiadne opatrenia nekonám.“

Prokurátorka   generálnej   prokuratúry   v   prípise   č.   k.   IV/1   Gn   1745/12-8   z   5. decembra 2012, ktorým odložila podnet sťažovateľa na preskúmanie zákonnosti postupu prokurátora krajskej prokuratúry, prokurátora okresnej prokuratúry a policajta okresného riaditeľstva PZ, ako nedôvodný uviedla: „V podaní v podstate vyjadrujete nespokojnosť s postupom prokurátora krajskej prokuratúry, prokurátora okresnej prokuratúry a policajta, ktorých postup a rozhodnutia žiadate preskúmať.   Ďalej veľmi podrobne popisujete Váš subjektívny pohľad najmä na postup stavebného úradu – Miestny úrad – Mestská Časť B., spoločnosti   R.,   a.   s.   a   Najvyššieho   kontrolného   úradu   SR   v súvislosti   s   výstavbou garážového   domu   a   majetkovo   právnou   dispozíciou   s   predmetnou   nehnuteľnosťou   a pozemkami parc. č. 15295/114 a parc. č. 15295/117, pričom poukazujete na všetky Vami uvádzané skutočnosti vo Vašom trestnom oznámení na základe čoho považujete konanie štatutárnych zástupcov Ružinovské centrum, a. s. za podvod.

Po   preskúmaní   spisového   materiálu   predloženého   Generálnej   prokuratúre Slovenskej republiky na základe Vášho opakovaného podnetu zo dňa 09. 10. 2012, vrátane jeho doplnenia zo dňa 06. 11. 2012, som v predmetnom konaní nezistila také porušenie zákona, na ktoré by bolo potrebné reagovať prokurátorským opatrením a stotožnila som sa s právnymi závermi prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava, prezentovanými v liste sp. zn. 1 Kn 715/12-2 zo dňa 03. 10. 2012, ako aj s postupom a rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II sp. zn. 1 Pn 66/12-13 zo dňa 31. 08. 2012 a policajta, na ktoré Vás zároveň odkazujem.

Vo   vyššie   uvedených   rozhodnutiach   a   stanovisku   Vám   bol   dostatočne   podrobne vysvetlený a odôvodnený postup orgánov činných v trestnom konaní, zistený skutkový stav, ktorý nezakladá podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, ako sa domnievate. Keďže z predloženého   spisového materiálu   nevyplynulo   podozrenie zo   spáchania trestného činu podvodu, ani žiadneho iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného   zákona,   nebol   dôvod   na   začatie   trestného   stíhania.   Na   mieste   bol   zákonu zodpovedajúci postup podľa § 197 ods. 1 písm. d) Tr. por. o odmietnutí veci.

Týmto   považujem   Vás   opakovaný   podnet   za   vybavený   a   ako   nedôvodný ho odkladám.“

Podľa názoru ústavného súdu generálna prokuratúra vybavila podnet sťažovateľa v súlade   s   príslušnými   ustanoveniami   zákona   o   prokuratúre,   a   preto   jeho   odloženie nesignalizuje takú príčinnú súvislosť medzi namietaným prípisom generálnej prokuratúry a základným právom sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorá by zakladala   reálne   možnosť   rozhodnúť   o   ich   porušení   po   prípadnom   prijatí   sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie. Takýto príčinný vzťah totiž nemôže založiť sama osebe skutočnosť,   že   príslušná   prokuratúra   podnetu   podanému   podľa   zákona   o   prokuratúre nevyhovie podľa predstáv pisateľov podnetu (I. ÚS 38/02).

Na   tomto   základe   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietol   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po   odmietnutí   sťažnosti   ako   celku   bolo   už   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími nárokmi sťažovateľa, ktoré uplatnil v petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2013